panovať ()
czasownik niedokonany (1.1) panować, władać (1.2) panować – być wszechobecnym, istnieć lub obowiązywać wszędzie (1.3) panować – być
(1.3) V izbe panoval vzorný poriadok → W pokoju panował wzorowy porządek
panovník , panovníčka , pánovitosť , panovačnosť , panovanie , pán , pánko , pani , panička , pánča , pánčatko , páňatko , panské , panština , panstvo opanovať , opanúvať , opanovávať , opanovať sa , opanúvať sa , opanovávať sa , zapanovať panovnícky, pánovitý, panovačný, panský, pánsky pánovito, pánovite, panovačne, pansky