Bukurešť () je hlavné a najväčšie mesto Rumunska. Má rozlohu 238 km² a takmer 1,9 milióna obyvateľov, v širšej metropolitnej oblasti žije asi 2,6 milióna ľudí.
Dejiny náhľad|Bukurešť v roku 1837 Podľa rumunskej ľudovej povesti bola Bukurešť pomenovaná podľa pastiera Bucura. V rumunskom jazyku toto slovo znamená veselý. Na európske pomery to nie je veľmi staré mesto, prvá zmienka je z roku 1459. Prvýkrát sa spomína v listine kniežaťa Vlada Tepesa. V roku 1465 sa mesto stalo zimnou rezidenciou valašských panovníkov a od roku 1659 aj ich sídelným mestom. Mesto sa stalo križovatkou obchodných ciest, ale aj politickým, ekonomickým a duchovným centrom Valašského kniežatstva. Bolo a je aj duchovným centrom rumunských pravoslávnych kresťanov. Po zjednotení Valašska a Moldavska sa stalo hlavným mestom zjednoteného Rumunského kráľovstva.
V období prvej svetovej vojny bolo okupované vojskami centrálnych mocností. Po roku 1918 sa stalo centrom Veľkého Rumunska (Romania Mare). Vďaka elegantnej architektúre sa niekedy nazýva aj Paríž Východu. Hoci veľká časť historického centra bola poškodená alebo zničená počas vojny alebo zemetraseniami, veľa sa zachovalo a v posledných rokoch prežíva mesto výrazný ekonomický a kultúrny rozvoj. Je to ekonomicky najprosperujúcejšie mesto Rumunska.
Pamiatky Palatul Patriarhiei Je to pravoslávny monastier postavený v 17. storočí na vrchu nad mestom. V roku 1688 bol monastiersky chrám povýšený na katedrálu. Neskôr sa stal sídlom hlavy rumunskej pravoslávnej cirkvi. V chráme bol v roku 1881 korunovaný aj prvý rumunský kráľ Karol I. Interiér zdobí nádherný ikonostas, nástenné maľby a sú tu uložené aj relikvie patróna mesta sv. Dimitrija Solúnskeho (rum. Dumitru).
Chrám Stavropoelos Pravoslávny chrám, ktorý bol postavený v 18. storočí. Dal ho postaviť grécky pravoslávny mních, ktorý sa stal neskôr metropolitom v gréckom meste Stavropolis v severnom Grécku. Mimoriadne krásny je ikonostas a cenné drevorezby. Patrí k skutočným skvostom sakrálnej pravoslávnej architektúre v meste.
Monastier Plumbuita V tomto pravoslávnom monastieri bola v roku 1580 vytlačená prvá kniha v Bukurešti. Aj jeho exteriér a interiér patria ku krásnym ukážkam pravoslávnej rumunskej architektúry.
Triumfálny oblúk Postavený bol v roku 1936 na pamiatku bojov a víťazstiev rumunskej armády v prvej svetovej vojne. Jeho vzorom sa stal víťazný oblúk v Paríži. Nachádzajú sa na ňom historické erby jednotlivých častí Rumunska (Valašsko, Moldavsko, Sedmohradsko, Bukovina, ... ). Oblúk je aj spomienkou na Romania Mare a národným symbolom Rumunov.
Palatul Regal (kráľovský palác) Je to kráľovský palác, ktorý do roku 1947 slúžil ako rezidencia rumunských kráľov
Palatul Parlamentului
Bol palácom niekdajšieho diktátora Ceausesca. Je to ukážka megalománie komunistického režimu, ktorej padla za obeť veľká časť historického Starého mesta. Pod palácom sa nachádzajú kryty. Dnes je sídlom rumunských štátnych orgánov ( parlament, ústavný súd, ... )
Obyvateľstvo Etnické zloženie obyvateľstvaInstitutul național de statistică: Populaţia după etnie – macroregiuni, regiuni de dezvoltare, judeţe şi categorii de localităţi Dostupné online Dominantnou národnosťou v Bukurešti sú Rumuni, najvýraznejšou menšinou sú Rómovia. Okrem toho v meste žije aj množstvo malých menšín, napríklad Maďari (1,17 %), Turci (0,12 %), Židia (0,07 %), Nemci (0,06 %) a iní.
Náboženské zloženie obyvateľstvaInstitutul național de statistică: Populaţia după religie – macroregiuni, regiuni de dezvoltare, judeţe şi categorii de localităţi Dostupné online Dominantným náboženským vyznaním je Rumunské pravoslávie (84,31 %), s 1,17 % nasleduje Rímskokatolícka cirkev, Islam (0,5 %), Letničné hnutie (0,26 %) a iní.
Historický vývin počtu obyvateľovInstitutul național de statistică: Populaţia la recensămintele din anii 1948, 1956, 1966, 1977, 1992, 2002 şi 2011 – categorii de localităţi şi judeţe Dostupné online
Doprava right|thumb|300px|Schéma siete metra Rozsiahly systém verejnej dopravy je najväčší v Rumunsku a tretí najväčší v Európe. Je založený na podzemnej rýchlodráhe ako aj povrchovej doprave zloženej z autobusov, električiek, trolejbusov a ľahkej železnice. Dopĺňa ho systém súkromných taxíkov a minibusov. Metro a povrchová dopravná sieť bola začiatkom roku 2006 spojená. Mesto má dve blízke letiská - Baneasa a Otopeni.
Metro
Bukurešťské metro je jediný systém podzemnej dráhy v Rumunsku. Prvá linka M1 začala premávať v roku 1979, v súčasnosti má metro 4 linky, 62,4 km a 45 staníc.
Osobnosti mesta Henri Marie Coandă (* 1886 – † 1972), fyzik a vynálezca, priekopník aerodynamiky Jacob Levy Moreno (* 1889 – † 1974), americký psychiater a sociológ Edward G. Robinson (* 1893 – † 1973), americký herec Marcel Janco (* 1895 – † 1984), izraelský maliar a architekt Gheorghe Gheorghiu-Dej (* 1901 - † 1965), politik Ion Gheorghe Maurer (* 1902 - † 2000), politik a právnik Mircea Eliade (* 1907 – † 1986), filozof, religionista, prozaik a esejista Lucien Goldmann (* 1913 – † 1970), filozof Dinu Lipatti (* 1917 – † 1950), klavirista a skladateľ Vladimir Cosma (* 1940), skladateľ filmovej hudby Aurelian Andreescu (* 1942 – † 1986), spevák a herec Margareta Pâslaru (* 1943), speváčka, herečka, televízna producentka a režisérka Anda Călugăreanu (* 1946 - † 1992), speváčka a herečka Petre Roman (* 1946), politik Ilie Năstase (* 1946), tenista Alexandru Athanasiu (* 1955), politik a právnik Michael Cretu (* 1957), nemecký hudobný producent Irina Spîrle (* 1974), tenistka Andrew Ilie (* 1976), austrálsky tenista Alexandra Maria Lara (* 1978), nemecká herečka Marian Drăgulescu (* 1980), moderný gymnasta, olympijský medailista Victor Hănescu (* 1981), tenista Marian Cozma (* 1982 – † 2009), hádzanár Edward Maya (* 1986), spevák a skladateľ Ioana Raluca Olaru (* 1989), tenistka Sorana Cîrste, (* 1990), tenistka
Partnerské mestá Ammán, Jordánsko, 1999 Ankara, Turecko Atény, Grécko, 1993 Atlanta, Georgia, USA, 1994 Budapešť, Maďarsko, 1997 Kišinev, Moldavsko Peking, Čína, 2005
Galéria
Referencie
Iné projekty
Kategória:Hlavné mestá v Európe Kategória:Mestá v Rumunsku