Alexander Štefan Rudnay - "de Rudna et Divékujfalu"(* 4. október 1760, Kríž nad Váhom – † 13. september 1831, Ostrihom) bol slovenský šľachtic, rímskokatolícky arcibiskup a kardinál. Biskup sedmohradský a od roku 1819 uhorský prímas a ostrihomský arcibiskup.
Život Narodil sa ako tretie dieťa stoličného úradníka Andreja Rudnaya de Rudnó et Divékujfalu a Anny, rod. Döryovej de Podhragy et Kocsócz. Pokrstený ako Alexander Štefan. Študoval na gymnáziu v Nitre, na Emerikáne v Bratislave, filozofiu v Trnave, teológiu v Budíne a v generálnom seminári v Bratislave.
Kňazskú vysviacku prijal 12. októbra 1783 v Trnave, a začiatkom apríla 1784 bol promovaný za doktora teológie. V novembri 1785 nastúpil za kaplána do Častej. Neskôr pôsobil v Hronskom Beňadiku, v Trnave a v Krušovciach. V roku 1805 sa stal ostrihomským kanonikom. V r.1806 rektorom kňazského seminára v Trnave a profesorom teológie, r. 1808 titulárny biskup, ostrihomský generálny vikár, miestodržiteľský radca. V roku 1816 bol ustanovený za sedmohradského biskupa so sídlom v Alba Iulii.
V decembri roku 1819 dostal Alexander Rudnay pápežskú bulu o svojom menovaní za ostrihomského arcibiskupa a prímasa. Na žiadosť panovníka v roku 1820 presťahoval svoje sídlo, spolu s kapitulou z Trnavy do Ostrihomu. K tejto udalosti sa viaže poznámka v považanskej krstnej matrike „Hic natus est modernus Primas. 1820. Solemniter inauguratus Strigonii. Vivat!“.
V roku 1822 zvolal do Bratislavy celouhorskú synodu, ktorá mala riešiť dôsledky jozefínskej cirkevnej politiky. Jej uznesenia však absolutistická vláda nedovolila vyhlásiť. Realizovali sa uznesenia o vydaní Biblie v národných jazykoch - slovenský preklad Biblie s jeho podporou zrealizoval v rokoch 1829 a 1832 Juraj Palkovič.
Bol členom Panskej tabule, tajomník kráľovskej kancelárie a člen Tajnej rady. Bol stúpencom viedenského dvora a podporoval rozvoj kultúry Slovákov.
V roku 1826 ho pápež Lev XII. vymenoval za kardinála In Pectore a 15. decembra 1828 bolo menovanie zverejnené. Z tej doby pochádza aj jeho výrok „Slovák som, a keby som bol i na stolci Petrovom, Slovákom zostanem“ („Slavus sum, et si in cathedra Petri forem, Slavus ero“).
Dielo Osvietenský vzdelanec, cirkevný a národný dejateľ, člen a mecenáš Slovenského učeného tovarišstva, založeného r. 1792 Antonom Bernolákom v Trnave, podporovateľ bernolákovcov a slovenského národného hnutia.
Alexander Rudnay bol jedným z tých príslušníkov vysokej cirkevnej hierarchie šľachtického pôvodu, ktorí sa uvedomele hlásili k slovenskej národnej príslušnosti.
V roku 1822 ako arcibiskup, knieža prímas Uhorska začal budovať ostrihomskú katedrálu. Sám na jej stavbu prispel 800 tis. forintami.
V roku 1833 vyšla v Jelinkovej tlačiarni v Trnave kniha „Kázne príhodné, a iné, to gest 82 Reči duchowních od nebohého Arcibiskupa Ostrihomského w Krušovách nekdi predneseních a wlástnú Rukú spísaních“. Autor ich písal v období od r. 1778 do r. 1805.
Referencie
Iné projekty
Externé odkazy Záznam o krste v matrike farnosti Považany
Kategória:Slovenskí kardináli Kategória:Slovenskí teológovia Kategória:Príslušníci zemianskeho stavu Kategória:Mecenáši Kategória:Arcibiskupi Ostrihomskej arcidiecézy do roku 1918 Kategória:Osobnosti z Považian Kategória:Uhorskí kardináli Kategória:Osobnosti na slovenských poštových známkach Kategória:Slovenskí šľachtici Kategória:Uhorskí šľachtici