thumb|Hrob na Národnom cintoríne v Martine
Ján Kalinčiak (Kalinčák, pseud. Janko, Kačnilák; * 10. august 1822, Horné Záturčie – † 16. jún 1871, Martin) bol slovenský spisovateľ, literárny kritik a pedagóg.KALINČIAK, Ján. In: Biografický lexikón Slovenska IV CHKl. Martin: Slovenská národná knižnica, 2010. 587 s. ISBN 978-80-89301-57-7. s. 375377.
Životopis Pochádzal z bohatej rodiny v Hornom Záturčí, kde jeho otec Ján Kalinčiak bol evanjelickým kňazom a matka Terézia Ruttkay-Nedetzky (Ruttkay de Nedecze) zemankou. Študoval v Záturčí, Necpaloch, Gemeri, neskôr v Levoči a od roku 1839 v Bratislave. O niekoľko rokov neskôr študoval i v nemeckom Halle. Pôsobil ako vychovávateľ a od roku 1846 pôsobil (vďaka Štúrovej intervencii) ako učiteľ filozofie a rektor na gymnáziu v Modre. Od roku 1858 (do 1869) bol riaditeľom na gymnáziu v Sliezskom Tešíne, kde sa stretával s M. M. Hodžom. Po odchode do penzie sa presťahoval do Martina, a stal sa redaktorom mesačníka Orol. Pochovaný je na Národnom cintoríne v Martine.
Tvorba Svojou tvorbou sa Kalinčiak radí do obdobia slovenskej romantickej literatúry. Najväčší vplyv na vývoj Kalinčiakove osobné aj literárne formovanie malo stretnutia so štúrovcami, no najmä samotné priateľstvo s Ľudovítom Štúrom. Jeho vzťahy s ním boli komplikované, počas Štúrovho pôsobenia v Modre v 50. rokoch sa ich priateľstvo utužilo. V posledných rokoch Štúrovho života prepisoval jeho dielo O národných povestiach a piesňach plemien slovanských do češtiny. Ale jeho prvé literárne diela boli zverejnené v Ústave, kde s nimi vystupoval, no tiež vychádzali v rukopisnom časopise Buben. Základnými témami jeho prvých prác je Slovanstvo, folklór a literatúra, Slovensko v rámci Uhorska. Taktiež zapisoval slovenské ľudové rozprávky a prekladal. Spočiatku písal najmä v češtine, no v roku 1843 mu vyšla prvá báseň v slovenčine, čím sa zaradil medzi prvých autorov, ktorý písali v tomto jazyku. V jeho dielach sa stretávame s hlbokými autorovými rozpormi a ich spôsobmi riešenia, kde nechýbajú aj prvky romantického titanizmu. Tým sa jeho tvorba dá porovnať s inými romantickými básnikmi, ako bol Andrej Sládkovič, no najmä Janko Kráľ. Hlavnú časť jeho diela však tvorí prozaická tvorba, ktorá je najrozsiahlejšou a zároveň najvýznamnejšou časťou slovenskej romantickej prózy. Jeho prozaické diela majú často autobiografické črty a hlavným motívom sú rozpory medzi osobným a nadosobným, láskou a povinnosťou, zákonom a jeho porušením z „vyšších“ dôvodov, pričom hrdina má osobný pocit neviny.
Dielo Básne 1842 – Králův stůl (vyšlo v časopise Tatranka) 1843 – V lúčivom zasadnutí 17. júna 1843 1843 – Velebnému otcovi Slovákov Jánovi Hollému na deň jeho mena 1843 24. júna 1846 – Bojovník, báseň, ktorá zľudovela (vyšlo v časopise Nitra) 1846 – Krakoviaky (vyšlo v časopise Nitra) 1846 – Márii od Jána (vyšlo v časopise Nitra) 1847 – Pozdravenie (vyšlo v časopise Nitra) 1847 – Rada (vyšlo v časopise Nitra) 1847 – Moja mladosť (vyšlo v časopise Nitra) 1847 – Smutný pohrab (vyšlo v časopise Nitra) Legenda o hlavatém Fríckovi Králik Pěvec Šuhaj zabitý On parlera de sa gloire Na Silvestra, rukopis Túženie, rukopis Triolety, rukopis
Humoreska 1860 – Reštavrácia
Povesti 1842 – Bozkovci (vyšla v časopise Nitra) 1845 / 1846 – Milkov hrob (vyšlo v časopise Orol tatránski) 1845 / 1846 – Bratova ruka (vyšlo v časopise Orol tatránski) 1845 / 1846 – Púť lásky (vyšlo v časopise Orol tatránski) 1847 / 1848 – Mládenec slovenský (vyšlo v časopise Orol tatránski) 1847 / 1848 – Svätý Duch (vyšlo v časopise Orol tatránski) 1852 – Knieža liptovský (vyšlo v časopise Slovenské pohľady) 1864 – Mních (vyšlo v časopise Sokol) 1870 – Orava (vyšlo v časopise Orol) 1871 / 1873 – Povesti Jána Kalinčiaka, súborné dielo jeho prác (7 zv.) Láska a pomsta
Iné diela 1841 – Cesta na knížecí pole (vyšlo v časopise Buben) 1841 – Poslední počestnosť spící dýmky (vyšlo v časopise Buben) 1847 / 1848 – Srbianka, poviedka zo srbsko-tureckých bojov (vyšlo v časopise Orol tatránski) 1862 – Vlastný životopis (vyšlo v časopise Lipa)
Stratené diela Lenka Turzovna, povesť Matúš Trenčiansky, povesť Stará matka, povesť
Teória a kritika 1851 – polemika o Žehrách od J. Záborského (vyšlo v časopise Slovenské pohľady) 1854 – recenzia knihy O národných povestiach a piesnach plemien slovanských od Ľ. Štúra 1862 – Rozpomienky na Ondreja Sládkoviča, prvý hlboký rozbor Sládkovičovej tvorby, najmä Maríny a Detvana (vyšlo v časopise Sokol) 1955 – Súčasníci o Ľudovítovi Štúrovi, (editor Ján Kalinčiak)
Referencie
Iné projekty
Externé odkazy Záznam o narodení a krste v matrike evanjelického zboru v Horné Záturčie; pokrstený ako Joannes Stephanus Kalintsák Plné texty diel Jána Kalinčiaka
Kategória:Slovenskí spisovatelia Kategória:Slovenskí básnici Kategória:Slovenskí pedagógovia Kategória:Štúrovci Kategória:Osobnosti z Martina Kategória:Pochovaní na Národnom cintoríne v Martine