náhľad|Veľké zvonenie na sviatok Zmŕtvychvstania Pána 2012 Katedrála svätého Víta, Václava a VojtechaSv. Vít, Václav a Vojtěch - katedrála, Pražská informační služba, (tiež Chrám sv. Víta), je najväčšou a najvýznamnejšou sakrálnou stavbou Prahy. Do roku 1997 bol pre katedrálu používaný názov Katedrála sv. Víta. V tomto roku pražský arcibiskup, kardinál Miloslav Vlk svojím dekrétom udelil katedrále súčasné pomenovanie.
Katedrála je zasvätená trom svätcom a patrónom Čiech: Vítovi, mučeníkovi, přemyslovskému kniežaťu Václavovi, ktorý na terajšom mieste založil prvú rotundu a Vojtechovi, druhému pražskému biskupovi.
Rotunda vpravo|náhľad|Západné dvojvežové priečelie katedrály Prvý kostol, zasvätený svätému Vítovi, uctievanému vo vtedy spriatelenom Sasku, založilo knieža Václav. Kruhová románska rotunda s priemerom 13 metrov bola dokončená niekedy v 30-tych rokoch 10. storočia a po smrti tu boli uložené pozostatky jej zakladateľa. O sto rokov neskôr sem knieža Břetislav I. z Gniezna preniesol i ostatky sv. Vojtecha. Presná podoba rotundy je predmetom mnohých vedeckých sporov, lebo sa z nej v podzemí dnešného chrámu dochovali len malé časti základového muriva. Z kruhovej stavby najskôr vybiehali štyri apsidy, dodávajúce celému kostolu pôdorys kríža. Rotunda sv. Víta bola zo začiatku kniežacím dvorským kostolom, po zriadení pražského biskupstva v roku 973 sa stala katedrálnym kostolom biskupským. Spolu s kostolom Panny Márie a sv. Juraja tvorila rotunda prvú kamennú architektúru hradu.
Bazilika Břetislavov syn a nástupca knieža Spytihněv II. dal namiesto priestorovo nedostačujúcej rotundy vybudovať oveľa väčšiu a reprezentatívnejšiu románsku baziliku sv. Víta, Vojtecha a Panny Márie.. Stavba začala v roku 1060 a po požiari, ktorý už hotové dielo postihol v roku 1091, bola definitívne dokončená v roku 1096. K roku 1074 je pri kostole zmieňovaná krypta sv. Kozmu a Damiána. Trojloďová bazilika s dvojicou apsidálne zakončených chórov (východným a západným), priečnou loďou na západnom konci a dvojicou veží mala podstatne monumentálnejšie rozmery než predchádzajúci kostol – dĺžku a šírku . Jej pôdorys je dobre doložený; v podzemí južnej časti dnešnej katedrály sa dochovali bohato zdobené stĺpy západnej i východnej krypty, fragmenty muriva, dlažby a nosných stĺpov.
Katedrála vľavo|náhľad|Svätovítska katedrála tvorí výraznú dominantu Hradčan Základný kameň ku gotickej katedrále bol položený za účasti kráľa Jána Luxemburského, jeho synov Karola IV. a Jána Henricha, arcibiskupa Arnošta z Pardubíc, duchovenstva, šľachty a rytierstva 21. novembra 1344.
Chrám bol založený ako stavba katedrálneho typu podľa vzoru francúzskych katedrál, s vencom kaplniek okolo vlastného chóru a zložitým oporným systémom. Prvý staviteľ Matej z Arrasu, majster povolaný z pápežského Avignonu vystaval počas ôsmich rokov (13441352) časť prízemného chórového záveru; na neho nadviazal Petr Parléř zo švábskeho Gmündu, ktorý dokončil spodnú kaplnkovú časť, postavil vysoký chór so sifónovou klenbou (v r. 13711376) a oporný systém (v r. 13711385). Po vysvätení chóru chrámu v r. 1385 bol položený v r. 1392 základný kameň k chrámovej lodi a v r. 1396 k veľkej chrámovej veži, v stavbe ktorej pokračovali po Parléřovej smrti (v r. 1399) jeho synovia.
Husitské revolučné hnutie prerušilo stavbu chrámu na veľa rokov. Chrám bol pri obsadzovaní Pražského hradu husitmi v r. 1421 poškodený, množstvo oltárov a chrámového zariadenia bolo zničených. Počas panovania Vladislava II. Jagelovského boli položené základy k severnej veži a k pilierom hlavnej lode (v r. 15091511), ale v stavbe sa nepokračovalo. vpravo|náhľad|Oporný systém katedrály V roku 1541 bol chrám poškodený požiarom; opravovali ho stavitelia Hans Tirol a Bonifác Wohlmut. Počas stavovského povstania bol v r. 1619 chrám protestantmi vyplienený a zmenený na modlitebňu.
V roku 1673 bol uskutočnený ďalší pokus o dostavbu katedrály počas návštevy cisára Leopolda I. a položené základy barokovej lode podľa projektu staviteľa Giovanniho Domenica Orsiho. Chrám bol silno poškodený pruským delostrelectvom počas sedemročnej vojny v roku 1757.
V roku 1861 začala svoju činnosť Jednota pre dostavbu chrámu, ktorá po dôkladnej oprave starej gotickej časti, pri ktorej bol odstránený negotický mobiliár, v rokoch 18731929 chrám dostavala do dnešnej podoby. Činnosť hnutia začal Josef Kranner v r. 1871, po ňom do r. 1899 ju viedol Josef Mocker a po jeho smrti Kamil Hilbert.
Rozmery chrámu vľavo|náhľad|Južná časť katedrály Dĺžka chrámu: Najväčšia šírka v krížovej lodi: Najväčšia šírka v západnom priečelí: Výška chrámu do klenby: Výška priečelných veží: Výška hlavnej južnej veže: Výška vyhliadkovej ochodze: (287 schodov) Priemer ružice v západnom priečelí:
Exteriér chrámu náhľad|Mozaika s výjavom Posledného súdu Na západnom priečelí katedrály, tvorenom dvojicou štihlych veží, sa nachádza štrnásť sôch svätcov a sochy českého kráľa Karola IV. a prvého pražského arcibiskupa Arnošta z Pardubíc. Ružicové okno (z r. 1921) nad portálom s priemerom zachytáva tému Stvorenia sveta. Na oboch vežiach, po stranách ružice, sú reliéfy Vojtecha Suchardu z r. 1929 a portréty budovateľov chrámu. V troch portáloch priečelia je osadených štvoro bronzových dverí a reliéfy sochára Otakara Španiela podľa návrhu maliara Vratislava Huga Brunnera. Na stredných dverách sú výjavy zo stavebných dejín chrámu, na ľavých zo života sv. Vojtecha, na pravých zo života sv. Václava.
V južnom priečelí chrámu z III. nádvoria je slávnostný vchod tvorený tzv. Zlatou bránou. Je ozdobená unikátnou gotickou mozaikou talianskeho typu s tematikou Posledného súdu s vyobrazením kráľa Karola IV. a jeho štvrtej manželky Elišky Pomoranskej, ktorá je dielom neznámych majstrov z r. 13701371. Jej unikátnosť spočíva v prevedení mozaiky, na ktorú bolo použitých okolo milióna sklenených dielikov a kamienkov vo viac ako 30 farebných odtieňoch. Súčasťou vchodu je bronzová mreža, zdobená znameniami zverokruhu z r. 1955. Na tejto strane katedrály sa týči južná chrámová veža, ktorú ako nedokončenú po husitských vojnách z r. 1419 dokončili Bonifác Wohlmut a Hans Tirol v rokoch 15601562. Veža sa tiež nazýva veľká zvonová, pretože je miestom zavesenia najväčšieho českého zvonu „Žigmunda“ z roku 1549 (hmotnosť 18 t, výška , dolný priemer ), patriaceho k najväčším zvonom na svete. Pochádza zo zvonolejárskej dielne Tomáša Jaroša.
Interiér chrámu vľavo|náhľad|Chór katedrály s vitrážovými oknami Kaplnke sv. Ludmily (zv. krstnej) dominuje novogotický oltár z r. 1849, ktorý projektoval staviteľ Josef Kranner. Socha sv. Ludmily z carraského mramoru na oltári od sochára Amanuela Maxa pochádza z r. 1845. Nad barokovou krstiteľnicou zo 17. storočia pri južnej strane kaplnky sa nachádza plastika Krst sv. Ludmily od Karla Pokorného (1935). Barokové okno navrhol Max Švabinský na námet Zoslanie Ducha svätého (v r. 19341935). Max Švabinský je rovnako autorom mozaiky Krst Kristov v Jordáne z r. 1953.
Najvzácnejšími umeleckými dielami kaplnky Božieho hrobu sú na východnej strane umiestnený obraz Pochovávanie Krista od talianskeho majstra z okruhu Michelangela Carravaggia a na západnej stene obraz Svätá Mária Magdaléna od Aurelia Lomiho (okolo r. 1600).
Ústredným miestom Thunovskej kaplnky je oltár s rokokovým nadstavcom zachytávajúcim výjav Anjeli s mŕtvym Kristom z obdobia okolo roku 1600. Na západnej strane kaplnky sa nachádzajú neskorogotické reliéfy sv. Margity a sv. Uršule zo zlateného lipového dreva. V rohu kaplnky sú umiestnené dvere vedúce do kapitulskej knižnice.
Házmburská kaplnka tvorí prízemie veľkej veže. Na stene kaplnky je umiestnený votívny obraz rodiny cisára Ferdinanda II. Habsburského z r. 1631 od Matyáša Mayera. Z kaplnky vedie vstup do veže, k zvonom a k orloju.
V južnom krídle priečnej lode najzaujímavejšími artefaktami je osem pozlátených drevených sôch zemských patrónov v nadživotnej veľkosti od hradčanského rezbára Františka Preissa z r. 1699 (sv. Václav, sv. Ludmila, sv. Vojtech, sv. Žigmund, sv. Ján Nepomucký, sv. Vít, sv. Ivan a sv. Norbert). vpravo|náhľad|Socha sv. Václava Prvou kaplnkou za priečnou loďou je Svätováclavská kaplnka, ktorá je najvýznamnejšou kaplnkou chrámu. Kaplnka bola postavená Petrom Parléřom na mieste južnej apsidy Václavovej svätovítskej rotundy, v ktorej bolo knieža pochované, v rokoch 13621367. Kaplnka ako stredisko štátneho svätováclavského kultu, na ktorý kráľ Karol IV. Luxemburský nadväzoval, sa stala najposvätnejším miestom chrámu i celého Pražského hradu. Bola vyzdobená nádhernou výzdobou úmernou svojmu významu a hrala dôležitú úlohu v korunovačných ceremoniáloch. Bola svedkom voľby Ferdinanda I. Habsburského na českého kráľa v r. 1526.
Do kaplnky sa vchádza polkruhovým portálom zdobeným figurálnymi výjavmi Judáša, ktorému diabol vytrháva jazyk, a sv. Petra zapierajúceho Krista z rokov 1370 – 1373. Priamo oproti vchodu sa nachádza ústredný oltár postavený v rokoch 1912 – 1913 architektom Kamilom Hilbertom na pôvodných základoch prvotného svätcovho hrobu. Steny oltára sú zdobené doskami z leštených polodrahokamov. Nad oltárom sa vyníma gotická maľba Kalvárie s kľačiacim Karolom IV. a jeho poslednou manželkou Eliškou Pomoranskou.
Spodný pás stien pod rímsou je obložený viac ako 1300 kusmi polodrahokamov českého pôvodu vsadenými do zlatenej omietky. Priestory medzi nimi sú zdobené cyklom nástenných malieb na tému Utrpenie Krista – dielo neznámeho českého majstra z rokov 13721373. Na vstupnom pilieri kaplnky je zavesený tabuľový obraz, dielo monogramistu IW z r. 1543, znázorňujúci smrť Václava v Starej Boleslavi.
Na podokennej rímse pri východnej stene stojí opuková svätcova socha, predstavujúca Václava ako ušľachtilého gotického rytiera. Socha so zvyškami pôvodnej polychrómie je dielom kamenárskeho majstra Jindřicha Parléřa z r. 1373. Pozadie sochy tvorí neskorogotická maľba dvoch anjeloch, pridŕžajúcich za postavou sv. Václava plášť.
V juhovýchodnom rohu kaplnky je umiestnené sanktuárium (schránka slúžiaca na uloženie sviatosti oltárnej), napodobujúca vrchol gotickej veže.
V južnej stene kaplnky sú umiestnené kované dvere z r. 1867, vedúce do tzv. Korunnej komory. Plochy stien pod rímsou sú až po klenbu pokryté nástennými maľbami zachytávajúcimi výjavy zo života sv. Václava, práca dielne vedenej Majstrom litoměřickým z r. 1509.
Korunná komora, miesto uloženia českých korunovačných klenotov je trvale uzamknutá od r. 1867 na sedem zámkov. Aby sa do nej mohlo vstúpiť musí sa na jej otvorenie použiť súčasne všetkých sedem kľúčov, z ktorých každý má iného držiteľa: prezident republiky, predseda Poslaneckej snemovne ČR, predseda Senátu ČR, predseda vlády ČR, dekan Metropolitnej kapituly pri sv. Vítovi, pražský arcibiskup a primátor Prahy. Tradícia siedmich kľúčov vznikla po tom, čo v roku 1791 kráľ Leopold II. Habsburský vyhovel žiadosti českých stavov o vrátenie korunovačných klenotov z Viedne do Prahy. Pôvodne boli uložené v korunnom archíve za Svätováclavskou kaplnkou za železnými dverami s piatimi zámkami. Tu sa nachádzali v zvláštnej skrini s dvoma zámkami. Kľúče mali dvaja strážcovia pokladu. Časom sa miesto uloženia klenotov menilo, no tradícia siedmich kľúčov ostala zachovaná dodnes.
V susedstve kaplnky sv. Václava sa nachádza Martinická kaplnka (kaplnka sv. Ondreja), ktorej dominujú nástenné maľby zobrazujúce výjavy zo života sv. Ondreja.
Kaplnka sv. Kríža (sv. Šimona a Júdu a sv. Silvestra) bola založená Matyášom z Arrasu, ale dokončená Petrom Parléřom. Z kaplnky sa zostupuje do podzemia a do kráľovskej hrobky.
V podzemí je dochovávaná krypta sv. Kozmu a Damiána Spytihněvovej baziliky so zvyškami románskych podperných stĺpov.