Operácia Market Garden bola spojenecká výsadková operácia počas druhej svetovej vojny, ktorej cieľom bolo zaistenie viacerých mostov v okupovanom Holandsku, tak aby bol vytvorený koridor pre postupujúce spojenecké vojská, čo by umožnilo západným Spojencom prekročiť za chodu Rýn a napadnúť nacistické Nemecko bez ďalších prekážok. Išlo o najväčšiu výsadkovú operáciu v druhej svetovej vojne a v dejinách vôbec. Uskutočnila sa medzi 17. septembrom a 25. septembrom 1944, pričom boje pokračovali až do novembra 1944.
Operácia sa spočiatku vyvíjala úspešne, obsadením mostov cez rieku Waal pri Nijmegene 20. septembra, ale hlavný cieľ – most cez Rýn v Arnheme – sa Spojencom získať nepodarilo. V ťažkých bojoch v meste a jeho okolí bola stratená prakticky celá britská 1. výsadková divízia. Rýn sa Spojencom nepodarilo prekročiť až do marca 1945.
Situácia koncom leta 1944 Po ťažkých porážkach v Normandii v júli a auguste 1944, ustupovali zvyšky nemeckých vojsk z Francúzska cez Benelux k nemeckým hraniciam. Na severe spojeneckého vojska sa nachádzala 21. armádna skupina Bernarda Montgomeryho, ktorá postupovala smerom na Antverpy k severným hraniciam Belgicka. 25. až 27. augusta sa jeho vojskám podarilo prekročiť Seinu. Južnejšie 12. armádna skupina generála Omara Bradleyho už takmer dosiahla nemeckú hranicu pri meste Aachen. Medzi nimi postupovala americká 1. armáda. 6. armádna skupina generála Jacoba Deversa postupovala v južnom Francúzsku po vylodení počas operácie Dragoon. Tento rýchly postup západných spojencov však spôsoboval čoraz väčšie ťažkosti so zásobovaním, keďže miesta bojov boli čoraz ďalej od normandských pláží. Celé spojenecké vojsko bolo zásobované cez normandské pláže a z prístavu Cherbourg. Nemci o spojeneckých problémoch vedeli a snažili sa držať prístavy čo najdlhšie. Prístavy ako Dunkerque, Calais a Le Havre boli stále v rukách nacistov. Prístavné zariadenie v Breste bolo pred nemeckou kapituláciou zničené a jeho obnova trvala niekoľko mesiacov. Prístav Boulogne-sur-Mer bránilo vyše 10-tisíc nemeckých vojakov, ktorí dokonca prečíslili kanadské vojská, ktoré mali prístav obsadiť. Okrem toho 1400 britských trojtonových nákladných automobilov v tomto období muselo byť odstavených mimo službu pre problémy s motormi. Zatiaľ čo sa loďami darilo Cherbourg zásobovať pomerne úspešne, Spojenci mali problém dopraviť zásoby z prístavu k postupujúcim jednotkám. Vytvorili tzv. Red Ball Express – zásobovací systém podporovaný 5900 nákladnými automobilmi. Jeho chybou však bolo, že sám spotrebovával veľa paliva. V tomto období bol Dwight D. Eisenhower postavený pred problém, ktorej zo spojeneckých armád poskytnúť zásoby, pretože prednostné zásobovanie požadoval Montgomery aj Bradley.
Eisenhower však uprednostňoval postup Montgomeryho skupiny od Seiny k Rýnu, pretože jej cesta viedla pozdĺž pobrežia a viedla k oslobodeniu viacerých prístavov, ktoré boli pre udržanie rýchleho postupu Spojencov životne dôležité. Pri postupe na Antverpy bola prekročená rieka Somme, s ktorou maršal Model počítal ako s významnou oporou nemeckej obrany. Hrot britského útoku, XXX. zbor, postupoval koncom augusta 50 kilometrov denne. Takýto postup si však vyžadoval veľké množstvo paliva, čo nebolo z logistických príčin udržateľné. 4. septembra 1944 britská 11. obrnená divízia 2. armády prenikla k Antverpám. Aj vďaka holandskému hnutiu odporu padli prístavné zariadenia do rúk Spojencov v nasledujúcich dňoch nepoškodené. Či už pre chybu velenia alebo pre nedostatok pohonných hmôt, britské jednotky ďalej nepostupovali a severné predmestia Antverp na polostrove Zuid-Beveland zostali v rukách Nemcov. Prístav v Antverpách tak nebol použiteľný, pretože by doň žiadne zásobovacie lode cez deltu rieky Šeldy bezpečne neprešliTelp, C., 2005, Second World War 60th Anniversary: The Advance from the Seine to Antwerp 25 August – 30 September 1944. Central Office of Information Communications, Londýn, 20 s..
3. septembra sa Spojencom podarilo oslobodiť Brusel aj Paríž. Ale boje o mestá na pobreží pokračovali ďalej. 22. septembra bol oslobodený Boulogne-sur-Mer. 30. septembra nakoniec aj Calais. Kanaďania ďalej útočili aj na Dunkerque, ktorý sa vydržal brániť podstatne dlhšie do jari 1945.
Spojenecké sily a ciele náhľad|Mapa plánovanej operácie. Poľný maršal Bernard Montgomery v tomto období vypracoval plán novej operácie, ktorá by zahŕňala použitie 1. výsadkovej armády (generálporučík Lewis H. Brereton), resp. I. výsadkového zboru (generálporučík Frederick Browning). Výsadkové jednotky sa v Británii zotavovali po bojoch v Normandii. Armádu, resp. zbor, tvorili americká 82. a 101. a britská 1. výsadková divízia a 1. poľská výsadková brigáda. Tieto jednotky mali byť vysadené pozdĺž cesty do Nemecka, tak aby obsadili dôležité mosty. Táto časť operácie niesla krycie meno Market (trh). Britský XXX. zbor mal postupovať na sever, využiť výsadkármi obsadené mosty. Táto časť niesla krycie označenie Garden (záhrada). Po prípadnom úspechu by Briti mohli rozdeliť a obkľúčiť nemecké sily v Holandsku alebo vpadnúť do Porúria, významného nemeckého priemyselného centra. Na Porúrie mohla postupovať aj armáda generála Hodgesa z Arden. 4. septembra Montgomery o svojom pláne informoval Eisenhowera. Konkrétnymi cieľmi bolo: 101. výsadková divízia mala obsadiť mosty cez Wilhelminin kanál pri mestách Eindhoven a Son, most cez Zuid-Willems kanál pri Veghel 82. výsadková divízia mala získať most cez Maasu pri Grave a Nijmegene. Pri Nijmegene mala tiež zaistiť most cez Waalu. Okrem mostov museli obsadiť aj strategicky dôležité výšiny okolo cesty 69. 1. výsadková divízia s podporou 1. poľskej výsadkovej brigády mala dobyť most v meste Arnhem udržať tieto mosty a cestu číslo 69 v dĺžke asi až do príchodu hlavných spojeneckých síl, ktoré tvorili obrnené jednotky XXX. zboru generálporučíka Horrocksa.
Keby sa táto operácia podarila, výrazne by to zhoršilo situáciu nacistov na západnom fronte, v obkľúčení v Porúrí a Holandsku by boli zničené silné nemecké zoskupenia a spojencom by nestálo nič v ceste na Berlín. 10. septembra Eisenhower plán s určitými zmenami schválil. Problematickými však naďalej zostávalo viacero okolností. Hlavným problémom bolo, že Spojenci podcenili silu a stav nemeckých vojsk. Všeobecne predpokladali, že nemecké sily sú na kraji svojich síl a stačí ich prenasledovať, aby nestíhali vybudovať obranu. Briti pritom vedeli, že pri Arnheme oddychujú jednotky II. tankového zboru SS o sile najmenej dvoch tankových divízii. Ďalším, nemenej dôležitým faktom bolo, že miesta zoskokov niektorých jednotiek boli veľmi ďaleko od ich cieľov. Napr. výsadok smerujúci do Arnhemu mal zónu zoskoku severozápadne od Oosnarbeeku, asi od mosta, ktorý mali obsadiťClark, L., 2004, Second World War 60th Anniversary. Operation Market Garden Netherlands 17–25 September 1944. COI Communications, Londýn, 20 s.. Montgomery navyše operoval s predstavou, že do Arnhemu, ktorý bol najvzdialenejším cieľom dorazia jeho jednotky už za dva dni. Veliteľ výsadkového zboru považoval za reálne udržať ciele bez pomoci po dobu 4 dní. V neposlednom rade vystupoval ako problém fakt, že na dopravu 34 600 mužov výsadkových a klzákových jednotiek nebol dostatok lietadiel. Museli byť preto presunutí vo viacerých vlnách. Prednosť pri výsadku dostali americké divízie, ktoré boli vysadené bližšie pri fronte. Výsadkové aj pozemné jednotky mali na prípravu 6 dní. Ich výsadky sa mali uskutočniť za denného svetla v blízkosti cieľov. Celá operácia, ktorá bola veľkým hazardom, sa mala začať 17. septembra 1944.
Holandská exilová vláda v Londýne po dohode so Spojencami v rádiovom vysielaní žiadala, aby holandskí železničiari, ktorí obsluhovali železnice v Nemcami kontrolovanej krajine, zorganizovali štrajk a zamedzili alebo spomalili nemeckú železničnú prepravu na bojisko. Táto činnosť skutočne prerušila nemecké zásobovanie po železnici, ale vyvolala represálie. Nemci zastavili civilnú námornú a riečnu dopravu po celej krajine, čo neskôr viedlo k zimnému hladomoruAxelrod, A., 2007, Operation Market-Garden (Battle of Arnhem) in Encyclopedia of World War II. Facts On File, Inc., New York, s. 626 – 627.
Nemecké sily náhľad|Maršal W. Model pri porade s H. Harmelom, veliteľom 10. tankovej divízie SS. Po neúspechoch v obrane normandského pobrežia sa nemecké sily chvatne sťahovali za Seinu. Mnoho nemeckých jednotiek buď utrpelo ťažké straty, alebo bolo v predchádzajúcich bojoch úplne zničených. Zvyšné predstavovali často už len torzá pôvodných jednotiek. Veliteľ nemeckej skupiny armád B, Walter Model, známy svojimi úspechmi pri obranných operáciách, bol poverený vybudovaním novej obrannej línie. Musel pri tom použiť silne opotrebované alebo sa len formujúce jednotky generálplukovníka Kurta Studenta, ktoré boli eufemisticky označované ako 1. výsadková armáda napriek tomu, že silu armády nikdy nedosiahli. Druhým nemeckým zoskupením bola 15. armáda generála Gustava-Adolfa von Zangena. Priamo do oblasti Arnhemu boli na odpočinok vyslané jednotky II. tankového zboru SS generála Wilhelma Bittricha. Jeho jednotky boli tiež silne oslabené predošlými bojmi. 9. a 10. tanková divízia SS, ktoré tvorili tento zbor, mali každá len okolo 3000 mužov a približne 12 tankov. Boli preto rozdelené na SS-Kampfgruppe Hohenstauffen a SS-Kampfgruppe Frundsberg. (Kampfgruppe alebo bojová skupina boli nemecké improvizované vojenské jednotky menšie ako divízia, väčšinou zodpovedajúca pluku alebo práporu, nezriedka aj rote). Nemecké velenie so spojeneckou výsadkovou operáciou nepočítalo a výsadkami síce bolo dosť zaskočené, ale v nasledujúcich bojoch konalo veľmi flexibilne.
Výsadky náhľad|Výsadok 82. výsadkovej divízie pri Grave. Nedeľa 17. septembra 1944 bol v južnom Holandsku teplý, suchý a jasný deň. V noci a ranných hodinách spojenecké letectvo uskutočnilo asi 1400 strojmi silné letecké útoky na batérie protilietadlového delostrelectva, ktoré by mohli ohrozovať dopravné lietadlá pri preprave do oblasti. Lietadlá určené na dopravu výsadkov vzlietli z anglických letísk okolo poludnia. Flotilu asi 2000 dopravných a ťažných strojov sprevádzalo 1500 stíhačiek. Spolu s klzákmi to bolo viac ako 5000 strojov. Prvé výsadky boli skutočne veľmi úspešné. Prvých 16 500 výsadkárov a 3500 príslušníkov klzákovej pechoty pristálo s veľkou presnosťou vo vytýčených zónach. Dve americké divízie pristáli blízko svojich cieľov. V porovnaní s predošlými nočnými výsadkami, keď boli niektoré jednotky zhodené až od určených zón zoskoku, bol takýto zoskok veľmi uspokojivý. Aj straty v dôsledku nepriateľskej protilietadlovej paľby boli nízke. Nemecká protilietadlová paľba nebola efektívna.
Pozemné boje Prvý deň: nedeľa 17. september náhľad|Mapa zón zoskoku britských vojsk v okolí Arnhemu. V južnej časti výsadku sa jednotky 101. výsadkovej divízie stretli iba so slabým odporom. Podarilo sa im obsadiť 4 mosty. 502. a 506. pluk boli v meste Son privítané miestnym obyvateľstvom, ale pri moste cez Wilhelminin kanál sa dostali pod paľbu batérie 88-mm kanónov a guľometov. Kým si Američania s týmto odporom poradili, Nemci most vyhodili do vzduchu. Neskôr na Američanov podnikli útoky jednotky nemeckej 59. divízie, ale tieto boli odrazené.
Severnejšie jednotky 82. výsadkovej divízie po výsadku rýchlo obsadili most pri Grave a tiež dôležitý most cez kanál Maasa-Waala pri Heumene. Hlavnou úlohou 82. divízie bolo získať výšiny Groesbeek a vybudovať obranné pozície, ktoré by zamedzili útokom z blízkeho Reichswaldu. 508. výsadkový pluk 82. divízie sa v podvečer pokúsil získať most cez Waalu pri Nijmegene, práve vo chvíli keď k nemu dorazili jednotky 9. prieskumného práporu SS. Americký útok nebol úspešný a most zostal v nemeckých rukách.