náhľad|Chrám svätého Petra v Ríme Latinská cirkev (iné názvy: rímskokatolícka cirkev, (rímsko)katolícka cirkev latinského obradu/rítu, západná cirkev) je kresťanská cirkev pod jurisdikciou rímskeho pápeža používajúca rímsky (latinský) obrad. Je jednou z 23 cirkví sui iuris, ktoré spolu tvoria katolícku cirkev.
Jazyk, právo a inštitucionálna správa náhľad|vpravo|Bazilika sv. Petra v Ríme
Jazyk Oficiálnym jazykom latinskej cirkvi je latinčina. Vo Vatikáne je úradným jazykom aj taliančina. Latinčina zostáva ako zjednocujúci prvok rímskokatolíckej cirkvi. Do medzinárodnej korešpondencie cirkvi však čoraz viac v súčasnosti vstupujú popredné svetové jazyky ako anglický, španielsky, portugalský alebo francúzsky jazyk.
Kanonické právo Právny systém latinskej cirkvi tvorí Kódex Kanonického práva.
Cirkevná hierarchia Základom cirkevného usporiadania je cirkevná hierarchia, ktorá má presnú štruktúru. Na čele cirkvi stojí rímsky biskup – pápež. Jemu podliehajú v duchovnej a v Kanonickým právom presne definovanej právnej rovine všetci biskupi sveta, ktorí sú nástupcovia apoštolov. V duchovnej rovine sú nad biskupmi kardinálni biskupi (kardináli), ktorí sú akýmisi vernými, blízkymi spoločníkmi pápeža a zároveň majú právo voliť nového pápeža. Biskupi majú svojich kňazov a diakonov, ktorí sú ich pomocníkmi a zároveň uplatňujú apoštolskú službu katolíckym laikom.
Inštitucionálna správa Katolíckej cirkvi kopíruje jednotlivú moc cirkevnej hierarchie. Pápež je na čele mestského štátu Vatikán, v ktorom sídlia ústredné inštitúcie Katolíckej cirkvi. Biskupi a kardináli predsedajú kongregáciám, ktoré by sa dali prirovnať k akýmsi cirkevným ministerstvám. Najznámejšími kongregáciami sú Kongregácia pre doktrínu viery, Kongregácia pre božskú úctu a sviatosti a Kongregácia pre kauzy svätých.
Cirkevná správa latinskej cirkvi pozostáva predovšetkým z jednotlivých cirkevných provincií. Na čele cirkevnej provincie je metropolita, ktorým býva najčastejšie miestny arcibiskup. Provincia pozostáva z diecéz, teda z biskupstiev. Na čele diecézy stojí diecézny biskup, ktorý smie mať svojich tzv. pomocných biskupov. Diecézy pozostávajú z farností. Farnosť je základnou stavebnou jednotkou katolíckeho cirkevného spoločenstva ako takého. Na čele farnosti je farár – kňaz. Farár smie mať podľa potreby po boku v duchovnej službe iných kňazov – kaplánov, prípadne diakonov. Vychádzajúc z historických podmienok niektoré diecézy sú arcidiecézami, vtedy stojí na ich čele arcibiskup, ktorého právna moc sa však obmedzuje na pôsobnosť v jeho biskupstve tak, ako u klasického diecézneho biskupa. Územie, ktoré ešte nedosiahlo hodnosť diecézy je spravované napríklad ako apoštolská administratúra.
Rozdelenie správy latinskej cirkvi v zmysle farnosť – diecéza – provincia vychádza zo starovekého správneho rozdelenia Rímskej ríše.
Obdobne, ako je hierarchicky rozdelená moc v latinskej cirkvi, je rozlíšené postavenie jej chrámov. Jestvujú farské kostoly, diecézne katedrály a najvyššie postavenie z historického hľadiska majú baziliky. Vyššie postavenie sa uplatňuje predovšetkým pri väčších náboženských a kultúrnych podujatiach. Najväčším chrámom Katolíckej cirkvi je Bazilika sv. Petra v Ríme. Najmenšie kostoly sú kaplnky a tzv. filiálne dedinské kostoly, ktoré sú podriadené niektorej farnosti. Špeciálne postavenie majú kláštorné kostoly a chrámy s titulom basilica minor (bazilika menšia). Na Slovensku nesie tento titul napríklad chrám Sedembolestnej Panny Márie v Šaštíne.
Organizačná štruktúra
Rímskokatolícka cirkev rímskehoLatin Rite – je tam chybne uvedený názov "Latinský rítus", podľa Rites of the Catholic Church má správne byť "Rímsky rítus" rítu má v súčasnosti 1 apoštolský stolec, 3 patriarchálne stolce, 2 titulárne patriarchálne stolce, 514 metropolitných stolcov (arcidiecéz)Toledská arcidiecéza je rímskeho aj mozarabského rítu, Milánska provincia zahŕňa okrem samotnej Milánskej arcidiecézy, ktorá je ambroziánskeho rítu, aj diecézy rímskeho rítu, 48 (nemetropolitných) arcidiecéznych stolcov (arcidiecéz) a 2074 biskupských stolcov (diecéz). Okrem toho má 86 titulárnych metropolitných stolcov, 76 titulárnych arcibiskupských stolcov a 1875 titulárnych biskupských stolcov. Ďalšie, menšie, jurisdikčné jednotky sú: 46 teritoriálnych prelatúr, 10 teritoriálnych opátstiev, 36 vojenských ordinariátov, 1 personálna prelatúra, 87 apoštolských vikariátov, 38 apoštolských prefektúr, 7 apoštolských administratúr, 1 personálna apoštolská administratúra a 9 nezávislých misií (misií "sui iuris").
V rámci rímskokatolíckej cirkvi existuje okrem rímskeho rítu aj niekoľko menej rozšírených rítov.Rites of the Catholic Church K ambroziánskemu rítu patrí metropolitná arcidiecéza MilánoMetropolitan Archdiocese of Milano, k mozarabskému rítu patrí metropolitná arcidiecéza ToledoMetropolitan Archdiocese of Toledo. Ku kartuziánskemu rítu patrí rehoľný rád kartuziánovCarthusian Order (O. Cart.) - Carthusians. Osobitnou organizačnou jednotkou v rámci Latinskej cirkvi sui iuris sú personálne ordinariáty anglikánskej tradície: Našej Panej z Walsinghamu (Veľká Británia), Našej Panej Južného kríža (Austrália) a Katedry sv. Petra (USA, Kanada).Personálny ordinariát Našej Panej z WalsinghamuAnglican Rite (Latin Rite)
Niektoré významné arcibiskupstvá dostali (najmä v minulosti) titul patriarchátu. Tento titul, na rozdiel od východných katolíckych cirkví, nenesie so sebou žiadne zvýšené právomoci. Medzi terajšie a už zaniknuté latinské patriarcháty patria, resp. patriliPorov. Patriarchal Sees (Patriarchates), Titular Patriarchal Sees a Patriarch and Patriarchate:
Rím Akvilea – zanikol r. 1751 Grado – zanikol r. 1451 Jeruzalem Lisabon Benátky titulárny Alexandrijský – zanikol r. 1964 titulárny Antiochijský – zanikol r. 1964 titulárny Konštantínopolský – zanikol r. 1964 Východná India (Goa) (titulárny) Západná India (Toledo) (titulárny) – uprázdnený od r. 1963
Organizačná štruktúra latinskej cirkvi na Slovensku
Západná provincia: Bratislavská arcidiecéza Trnavská arcidiecéza Biskupstvo Banská Bystrica Biskupstvo Nitra Žilinská diecéza Východná provincia: Arcibiskupstvo Košice Biskupstvo Rožňava Biskupstvo Spišské Podhradie
Osobitnou organizačnou jednotkou je Ordinariát ozbrojených síl a ozbrojených zborov SR.Slovenské cirkevné provincie - Vojenský ordinariát
Na Slovensku má rímskokatolícka cirkev okolo 3,4 mil. veriacich.Obyvateľstvo SR podľa náboženského vyznania – sčítanie 2011, 2001, 1991
Viera
Liturgia Úvod
Slovo liturgia je gréckeho pôvodu a znamená službu Bohu – bohoslužbu. Týmto pojmom sa pomenúvajú verejné úkony cirkvi, ktorými podľa vierouky oslavuje Boha. Liturgia ako taká sa chápe ako vykonávanie kňazskej služby Krista v cirkvi. Cieľom cirkevnej liturgie je oslavovanie Boha, posväcovanie ľudí a výstavba cirkvi. V slávení bohoslužieb vrcholí život latinskej cirkvi.
Vrcholom a stredobodom celého liturgického života cirkvi je tzv. svätá omša (eucharistická liturgia). Okrem nej sa slávia aj iné bohoslužby, ako liturgia sviatosti, liturgia hodín, samostatná liturgia slova či liturgia svätenín. Okrem týchto verejných prejavov oslavy Boha sa konajú v cirkvi aj rôzne ľudové pobožnosti a modlitby (krížová cesta, ruženec, litánie a pod.).
Rozmanitosť obradu
V kresťanskej cirkvi sa od najstarších čias zaužívalo odlišné slávenie liturgie v rôznych častiach sveta. V Ríme a jeho okolí sa slávila západná bohoslužba – rímska, ktorá je používaná v latinskej cirkvi. V Grécku sa zaužíval spôsob východnej liturgie – byzantskej (gréckej). Tento odlišný spôsob slávenia liturgie sa nazýva obrad – rítus. V Katolíckej cirkvi je viacero obradov, celkovo osem, z toho jeden západný a sedem východných. Najznámejšie z nich sú latinský obrad, byzantský obrad, arménsky obrad a koptský obrad. Podľa Katolíckej cirkvi je v rozmanitosti jej obradov ukryté veľké duchovné, kultúrne a umelecké bohatstvo cirkvi od najranejších čias. V latinskej cirkvi sa okrem najrozšírenejšieho rímskeho obradu v niektorých diecézach používajú aj ambroziánsky, mozarabský, anglikánsky a kartuziánsky obrad (rítus).
Všeobecné kňazstvo
Členovia putujúcej cirkvi sú, vychádzajúc z cirkevného učenia, rozlíšení v zmysle sviatostného hierarchického kňazstva a všeobecného kráľovského kňazstva. Bežní veriaci, nazývaní tiež laici, tak majú osobitné postavenie a poslanie. Hodnosť kráľovského kňazstva dostávajú laici pri krste a pri birmovaní. Pre túto hodnosť všeobecného kňazstva majú všetci veriaci spoluzodpovednosť za cirkev a podiel na jej poslaní. Kráľovské kňazstvo veriaci uplatňujú aktívnou účasťou na bohoslužbách (miništranti, speváci, lektori, usporiadatelia a iní).
Interiér chrámu
Interiér je i pre rímsky obrad pomerne presne typicky usporiadaný. Priestor sa člení na kostolnú hlavnú loď, chór, bočné lode, kaplnky, sakristiu a svätyňu (presbytérium). V svätyni sa nachádza sedadlo pre kňaza (sedes), miesto pre miništrantov, ambóna (pult, od ktorého sa číta), obetný stôl (oltár), svätostánok (uschováva sa v ňom Eucharistia), pomocný stolík, prípadne krstiteľnica. V priestoroch lodí sa nachádza spovednica.
Svätá omša
Svätá omša je stredobodom liturgického slávenia latinskej cirkvi. Podľa cirkevného učenia je omša ustavičná obeta Pána Ježiša, v ktorej sa sprítomňuje jeho smrť a zmŕtvychvstanie. Pozostáva z úvodných obradov, liturgie slova a z liturgie Eucharistie (obety) a záverečných obradov. Počas liturgie Eucharistie je typické pre veriacich prijímanie svätej hostie (Eucharistie; jedenie Tela, prípadne pitie Krvi Pána tak, ako kedysi pri Poslednej večeri).
Rímskokatolícky kalendár
Rímskokatolícky kalendár si pripomína udalosti liturgického roka. Liturgický rok v latinskej cirkvi sa začína prvou adventnou nedeľou, teda začiatkom adventného obdobia. Podľa cirkevného učenia je to obdobie radostného očakávania Pánovho príchodu a zároveň aj čas prípravy na Vianoce. V jeho prvej časti (do 16. decembra) sa cirkev pripravuje na druhý príchod Krista a očakáva jeho zjavenie sa v sláve. V druhej časti adventu (od 17. decembra) sa veriaci už bezprostredne pripravujú na slávnosť narodenia Pána. Advent má ráz kajúcnosti. Jeho liturgickou farbou je fialová farba. Symbolom adventu je adventný veniec so štyrmi sviecami znázorňujúcimi Svetlo – Krista.
Po adventnom období začína vianočné obdobie, v ktorom si veriaci pripomínajú Narodenie Krista. Toto obdobie je charakteristické posvätnou večerou na Štedrý deň spojenou s modlitbou, čítaním biblických textov a vianočnými piesňami – koledami. Katolíci slávia Vianoce 25. decembra. K vianočnému obdobiu patria sviatky ako slávnosť Bohorodičky (1. januára), Zjavenie Pána (6. januára), sviatok Svätej rodiny v nedeľu po Narodení Pána, sviatok Pánovho krstu v nedeľu po Zjavení Pána a Hromnice – sviatok Očisťovania Panny Márie (40 deň po narodení Ježiša Krista). Symbolom Vianoc je vianočný strom a betlehem. Liturgickou farbou je farba biela.
Nasledujúcim obdobím je pôstne obdobie. Pôst je obdobie prípravy na veľkonočné sviatky. Začína sa Popolcovou stredou. Koná sa na pamiatku štyridsaťdenného pôstu Ježiša na púšti. Je to čas kajúcnosti a pokánia. Veriaci prežívajú duchovnú obnovu a katechumeni sa pripravujú na krst. Liturgickou farbou je fialová farba. Nespieva sa aleluja, organ môže spev iba sprevádzať, oltáre sa neozdobujú kvetmi. Významnými dňami tohto obdobia je Popolcová streda a Veľký týždeň. Popolcová streda je dňom verejného pokánia a prísneho pôstu. Pôst záväzne zachovávajú veriaci od 18. do 60. roku veku. Veriaci na znak kajúcnosti a pokory prijímajú popolec.
Svätý alebo 'Veľký týždeň' je obdobím najväčších kresťanských sviatkov. Začína sa sláviť Kvetnou nedeľou. V tento deň si katolíci pripomínajú slávnostný vstup Krista do Jeruzalema na veľkonočné sviatky. Pri omši sa čítajú Pašie – evanjelium o umučení Ježiša Krista. Liturgickou farbou je červená farba.