Sinice (iné slovenské názvy pozri nižšie; lat. Cyanophyta, Cyanophycota, Cyanophyceae, Cyanobacteria, Cyanobacteriota, Cyanoprokaryo(n)ta, Cyanochloronta, Schizophyceae, Phycochromaceae, Phycochromophyceae, MyxophyceaePhycochromaceae. In: Blaualgen. In: Lexikon der Biologie. [CD-ROM] München : Elsevier, Spektrum, Akad. Verl., 2005. ISBN 3-8274-0342-1., CyanoprokaryophytaPOULIN, M. A MULTIDISCIPLINARY, COMMUNITY -BASED STUDY OF THE ENVIRONMENTAL HEALTH OF THE RIDEAU RIVER: FINAL REPORT. January 2001 , Oxyphotobacteria) sú jedna zo základných veľkých skupín baktérií.
Staršie sa sinice často zaraďovali do rastlín a v rámci nich niekedy špecifickejšie medzi riasy.
Sinice sú prokaryotické organizmy (to ich spája s baktériami), konkrétne gramnegatívne prokaryotické organizmy, a sú schopné produkovať kyslík prostredníctvom fotosyntézy (to ich spája s rastlinam). Na pomenovanie siníc sa vzťahuje kód rastlín aj kód prokaryotov. Je známych minimálne 200 rodov a niekoľko tisíc druhov.
Názvy Ďalšie slovenské názvy siníc sú: cyanobaktérieHindák, F., Hindáková, A. (1998): Sinice/cyanobaktérie a riasy. [Cyanophytes/Cyanobacteria and Algae.] In: MARHOLD, K. et al. Zoznam nižších a vyšších rastlín Slovenska. Bratislava: Veda, 1998. ISBN 8022405264., kyanobaktérie, modrozelené riasyCyanobacteria. In: KADLEC, Oskár, ed. Encyklopédia medicíny. Bratislava: Asklepios, 1993-2004. ISBN 80-7167-008-1http://www.csbmb.cz/bulletin/2014_1.pdf s.20, modrozelené baktériebaktérie. In: Encyclopaedia Beliana 1,S.550 (tabuľka), zelenomodré riasy, sinozelené riasyISAIN, V. N. Botanika. Bratislava: Slov. pôd. nakl. 1953. S. 200-202, siné riasy, modré riasyKOČIOVÁ, M. Biosorpcia rádiostroncia lišajníkmi. In: Nova Biotechnologica. Revue fakulty prírodných vied. Trnava: UCM 2004, roč. 4, č. 1. , cyanofytyGeologické práce, cyanofyta, cyanoprokaryofyta, cyanoprokaryonta vrátane prvozelených rias/prochlorofytov aj: oxygénne fotosyntetizujúce baktérie, oxygénne fototrofné baktérie, cyanobaktérie a chloroplastyPozri zdroje uvedené k systematike v článku baktérie.
Slovenský názov siníc pochádza zo slova siný, čiže modravý.
Základná charakteristika Telá siníc sú jednobunkové či vláknité, najčastejšie modrozeleno sfarbené a v mnohých ohľadoch typicky prokaryotické: obsahujú kruhovú molekulu DNA, bakteriány typ ribozómov a chýbajú u nich zložitejšie membránové štruktúry, ako Golgiho aparát, endoplazmatické retikulum či mitochondrie. Fotosyntetické farbivá sa nachádzajú v špeciálnych útvaroch – tylakoidoch, ktoré sú uložené voľne v protoplaste a nie sú zabudované do chloroplastov, ako je to pri eukarytotických fotosyntetizujúcich rastlinách. Akcesorické pigmanty sú uložené v 30 – 40 nm veľkých diskovitých až guľovitých telieskach fykobilizómoch, ktoré sú prichytené na tylakoidoch.Záhorovská, E. a kol.: Systém a evolúcia nižších rastlín. UK, Bratislava, 232 s. K hlavným pigmentom účastniacich sa fotosyntézy patria chlorofyl a (niekedy tiež b, c, alebo d) a allofykocyanín, fykocyanín, fykoerytrín a ďalšie. Sinice sa rozmnožujú nepohlavne, a to buď bunkovým delením či fragmentáciou vlákien.
Vyskytujú sa veľmi často vo vodnom prostredí, ale aj v pôde a neraz aj v extrémnych podmienkach, ako sú púšte či polárne oblasti. Veľmi často vstupujú do symbiotických vzťahov. Okrem endosymbioticky vzniknutých plastidov je možné sa stretnúť s mnohými prípadmi, kedy sinice pomáhajú svojmu partnerovi fixovať dusík či uhlík.
Najstaršie fosílie sú staré 3,5 miliardy rokov (obdobie – prekambrium). Sú zodpovedné za vytvorenie kyslíkatej atmosféry na Zemi, kde boli počas 1,5 miliardy rokov dominantnou životnou formou.
Ak sa sinice delia podľa tradičného systému na 4 rady (pozri nižšie), je charakteristika týchto radov takáto: - rad Chroococcales (vrátane prvozelených rias/prochlorofytov) sú jednoduché kokálne bunky, ktoré sa môžu združovať do kolónií. Nemajú akinety ani heterocyty, delia sa jednoduchým delením bunky. - Rad Oscillatoriales zahŕňa jednoduché sinice s vláknitou (trichálnou) stielkou. Nemajú akinety ani heterocyty, môžu mať aerotopy. Rozmnožujú sa pomocou hormogónií. - Rad Nostocales zahŕňa sinice s telom tvoreným trichálnou stielkou, ktorá je retiazkovitá alebo nepravo vetvená. Majú akinety, heterocyty a často aj aerotopy. - Rad Stigonematales zahŕňa sinice s trichálnou stielkou, s pravým vetvením. Majú heterocyty, nemajú aerotopy, akinety, žijú v pomerne extrémnych podmienkach, napr. v horúcich prameňoch.
Systematika Zaradenie v systéme V súčasných fylogenetických systémoch sa sinice zaraďujú do baktérií. Presnejšie sa zaraďujú takto: doména/ríša baktérie (Bacteria/Eubacteria) (zriedkavejšie alternatívy: ríša baktérie z nadríše či impéria prokaryoty, alebo nadríša baktérie z domínia prokaryoty zo superodomínia bunkovceTIRJAKOVÁ et al. Systém eukaryotických jednobunkovcov a živočíchov , S. 2015) taxón Terrabacteria taxón (nadkmeň) Oxybacteria/ skupina Cyanobacteria-Margulisbacteria/ skupina Cyanobacteria-Melainabacteria/ zriedkavo: sinice (Cyanobacteria) v širšom zmysle kmeň sinice (Cyanobacteria). Kmeň sinice (t.j. predmet tohto článku) v niektorých systémoch pozostáva z jedinej triedy sinice (Cyanobacteria/Cyanobacteriia/Cyanophycae), v iných sa delí na viacero tried, z ktorých len jedna sa volá trieda sinice, a ojedinele v systémoch trieda sinice (na rozdiel od kmeňa sinice) vôbec neexistuje a je nahradená inými triedami (o triede porovnaj aj nižšie kapitolu Vnútorná systematika). NCBI Taxonomy COLEMAN, G. A. et al. A rooted phylogeny resolves early bacterial evolution, preprint 2020 WOESE, C. et al. Towards a natural system of organisms: Proposal for the domains Archaea, Bacteria, and Eucarya. In: Proc. Nati. Acad. Sci. USAVol. 87, pp. 4576-4579, June 1990 Systema Naturae - Alexey B. Shipunov v. 6.24 (May 17, 2021) (Poznámka: Prvá trieda siníc je tu nesprávne pomenovaná názvom Melainabacteria. Melainabacteria je v skutočnosti starší názov druhej triedy uvedenej pod ňou, teda triedy Vampirovibrionia)
Pokiaľ ide o staršie štandardné príručky bakteriologického systému: Podrobnosti a zdroje pozri v článku baktérie. v 9. vydaní Bergey's Manual of Determinative Bacteriology (1994) sa sinice zaraďovali takto: baktérie/prokaryoty kategória gramnegatívne eubaktérie s bunkovými stenami (starší názov Gracilicutes) skupina oxygénne fototrofné baktérie [t.j. sinice]; v 1. vydaní Bergey's Manual of Systematic Bacteriology (1984-1989) sa sinice zaraďovali takto: ríša prokaryoty oddelenie Gracilicutes (t.j. gramnegatívne baktérie okrem mykoplaziem a archebaktérí) trieda Oxyphotobacteria jediná sekcia oxygénne fotosyntetizujúce baktérie [t.j. sinice]; v 8. vydaní Bergey's Manual of Determinative Bacteriology (1974) sa sinice zaraďovali: buď takto: ríša prokaryoty oddelenie sinice (Cyanobacteria) (t.j. sesterské oddelenie baktérií) alebo takto: ríša prokaryoty oddelenie fototrofné prokaryoty (Photobacteria) trieda modrozelené fotobaktérie [t.j. sinice].
Staršie sa sinice v literatúre zaraďovali niektorým z týchto spôsobov:ČERVENKA, M. et al. Z našej prírody - rastliny ... Bratislava: Príroda, 1984, S. 15, 16návrh rastlinného systému od Československej botanickej spoločnosti zo 16. apríla 1962rastlina. In: Encyklopédia Zeme. Bratislava: Obzor, 1983heslá Protista, protophyta, taxonómia. In: Malá encyklopédia biológie. 1975rostliny. In: Malá československá encyklopedie V. 1987, S. 371Bergey's Manual of Systematic Bacteriology, 1st ed., 1984-1989Breed, R.S., Murray, E.G.D. and Smith, N.R. (eds). Bergey's Manual of Determinative Bacteriology, 7th ed., 1957 Boli zaradené do taxónu prokaryoty (porov. napr. aj vyššie spomínané vydania Bergey's Manual). Prokaryoty tvorili buď samostatnú ríšu (resp. nadríšu, resp. impérium) živých organizmov alebo staršie tvorili veľkú podskupinu (nižších) rastlín. Do prokaryotov celkovo patria sinice, baktérie, archebaktérie, prípadne aj praorganizmy (Eobionta, Subcellulata) a staršie aj vírusy. Niektorí autori (napr. Cavalier-Smith) dodnes zaraďujú ríšu baktérie (vrátane siníc) do nadríše prokaryoty. Boli zaradené do ríše prvobunkové organizmy (Protocellulata), ktorá sa prípadne navyše spolu s praorganizmami zaraďovala do nadradenej skupiny prokaryoty. Do prvobunkových organizmov celkovo patria sinice, baktérie a archebaktérie. Boli zaradené ako jeden zo základných taxónov (typicky oddelenie) rastlín (presnejšie nižších rastlín), a to niekedy (t.j. nie vždy) konkrétnejšie v rámci rastlín ako jedna zo skupín rias alebo ako jedna zo skupín prokaryotov (pokiaľ sa prokaryoty vôbec zaraďovali do rastlín - porov. prvú odrážku vyššie) alebo ako jedna zo skupín protofytov (pokiaľ sa protofyty vôbec zaraďovali do rastlín - porov. nasledujúcu odrážku). Boli zaradené do taxónu (spravidla oddelenia) protofyty (Protophyta). Protofyty patrili buď do rastlín alebo do protistov. Do protofytov celkovo patria sinice, baktérie, archebaktérie, vírusy a staršie aj časť rias a húb. Boli zaradené do ríše protisty (Protista). Do protistov celkovo patria sinice, baktérie, archebaktérie, vírusy, prvoky, najjednoduchšie riasy a huby a prípadne aj ostatné riasy a huby a prípadne aj praorganizmy; existujú ale aj iné definície protistov.
Príklady variantov zaradenia siníc sú uvedené v článkoch Systém živých organizmov, baktéria, rastlina a Protista.
Rozsah taxónu Do siníc dnes patria ako integrálna súčasť aj prvozelené riasy/prochlorofyty (Prochlorophyta), ktoré sa staršie (presnejšie na konci 20. storočia) niekedy zaraďovali ako sesterský taxón siníc. To, čo dnes voláme sinice, sa teda na konci 20. storočia volalo sinice a prvozelené riasy.
Zhruba od roku 2014 sa názov sinice (Cyanobacteria) používa troma rôznymi spôsobmi:R.M. Soo, J. Hemp, P. Hugenholtz, The evolution of photosynthesis and aerobic respiration in the cyanobacteria, Free Radical Biology and Medicine (2019) Thomas Oliver, Patricia Sánchez-Baracaldo, Anthony W. Larkum, A. William Rutherford, Tanai Cardona, Time-resolved comparative molecular evolution of oxygenic photosynthesis, Biochimica et Biophysica Acta (BBA) - Bioenergetics, Volume 1862, Issue 6, 2021, 148400, ISSN 0005-2728, https://doi.org/10.1016/j.bbabio.2021.148400. (https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0005272821000335)Matheus Carnevali, P.B., Schulz, F., Castelle, C.J. et al. Hydrogen-based metabolism as an ancestral trait in lineages sibling to the Cyanobacteria. Nat Commun 10, 463 (2019). Anantharaman, K., Brown, C., Hug, L. et al. Thousands of microbial genomes shed light on interconnected biogeochemical processes in an aquifer system. Nat Commun 7, 13219 (2016).Soo, R. M., Hemp, J., Parks, D. H., Fischer, W. W., & Hugenholtz, P. (2017). On the origins of oxygenic photosynthesis and aerobic respiration in Cyanobacteria. Science, 355(6332), 1436–1440. doi:10.1126/science.aal3794 SOO, R. M. et al. An Expanded Genomic Representation of the Phylum Cyanobacteria. Genome Biol. Evol. 6(5):1031—1045. 2014 Di Rienzi SC, Sharon I, Wrighton KC, et al. The human gut and groundwater harbor non-photosynthetic bacteria belonging to a new candidate phylum sibling to Cyanobacteria. Elife. 2013;2:e01102. Published 2013 Oct 1. doi:10.7554/eLife.01102 a) V užšom význame sa používa na označenie toho, čo sa tradične (v 20. storočí) označovalo ako sinice (vrátane prvozelených rias). V tomto význame sa niekedy používa aj synonymné označenie Oxyphotobacteria. b) V širšom význame sa do siníc zahŕňajú aj ich sesterské taxóny Vampirovibronia (staršie názvy: Melainabacteria [v užšom zmysle] alebo RBX1, pozri aj poznámku nižšie) a Sericytochromatia (iný názov: Blackallbakteria). c) V najširšom (ale zriedkavom) význame sa do siníc zahŕňajú aj sesterské taxóny taxónov z tu uvedeného bodu b), t.j. najmä taxóny Margulisbacteria a Saganbacteria. V takom prípade je teda pojem sinice zhodný s taxónom Oxybacteria (synonymá: skupina Cyanobacteria-Margulisbacteria/ skupina Cyanobacteria-Melainabacteria) - porovnaj aj vyššie uvedenú kapitolu Zaradenie v systéme.