Neil Alden Armstrong (* 5. august 1930, Wapakoneta, Ohio, USA – † 25. august 2012, Cincinnati, Ohio) bol americký astronaut a letecký inžinier, ktorý v roku 1969 ako prvý človek vstúpil na povrch Mesiaca. Bol tiež námorným pilotom, skúšobným pilotom a univerzitným profesorom.
Armstrong sa narodil a vyrastal v meste Wapakoneta v štáte Ohio. Nastúpil na Purdue University, kde študoval letecké inžinierstvo, pričom americké námorníctvo mu v rámci Hollowayovho plánu platilo školné. V roku 1949 sa stal lodným poddôstojníkom a nasledujúci rok námorným pilotom. Zúčastnil sa bojov kórejskej vojny, kde lietal na lietadle Grumman F9F Panther z lietadlovej lode USS Essex. Po vojne dokončil bakalárske štúdium na Purdue a stal sa skúšobným pilotom na High-Speed Flight Station Národného poradného výboru pre letectvo (NACA) na Edwardsovej leteckej základni v Kalifornii. Bol projektovým pilotom stíhačiek radu Century Series a sedemkrát letel na lietadle North American X-15. Bol tiež účastníkom programov amerického letectva pre lety ľudí do vesmíru Man in Space Soonest a X-20 Dyna-Soar.
Do oddielu astronautov NASA vstúpil v druhej skupine, ktorá bola vybraná v roku 1962. Svoj prvý kozmický let uskutočnil ako veliaci pilot kozmickej lode Gemini 8 v marci 1966 a stal sa prvým civilistom medzi astronautmi NASA, ktorý letel do vesmíru. Počas tejto misie uskutočnil spolu s pilotom Davidom Scottom prvé fyzické spojenie dvoch kozmických telies na obežnej dráhe Zeme; misia však bola prerušená potom, čo Armstrong musel použiť časť svojho paliva na riadenie návratu do atmosféry, aby stabilizoval nebezpečnú rotáciu lode spôsobenú zaseknutým motorom. Počas príprav na Armstrongov druhý a posledný kozmický let v pozícii veliteľa Apolla 11 sa musel tesne pred haváriou katapultovať z trenažéra Lunar Landing Research Vehicle.
Dňa 20. júla 1969 Armstrong a pilot lunárneho modulu Apolla 11 Buzz Aldrin ako prví ľudia pristáli na Mesiaci a nasledujúci deň strávili dve a pol hodiny mimo lunárneho modulu Eagle, zatiaľ čo Michael Collins zostal na obežnej dráhe Mesiaca vo veliteľskom module Columbia. Keď Armstrong prvýkrát vstúpil na povrch Mesiaca, povedal slávnu vetu: „Je to malý krok pre človeka, obrovský skok pre ľudstvo.“ V priamom prenose ho sledovalo približne 530 miliónov divákov na celom svete. Apollo 11 bolo významným víťazstvom USA vo vesmírnych pretekoch, pretože splnilo národný cieľ navrhnutý v roku 1961 prezidentom Johnom F. Kennedym „pristáť s človekom na Mesiaci a bezpečne ho vrátiť na Zem“ do konca desaťročia. Prezident Richard Nixon udelil Armstrongovi spolu s Collinsom a Aldrinom Prezidentskú medailu slobody a v roku 1969 získal Collierovu trofej. V roku 1978 mu prezident Jimmy Carter udelil Kongresovú kozmickú medailu cti, v roku 1979 bol uvedený do Národnej leteckej siene slávy a v roku 2009 dostal spolu so svojimi bývalými kolegami z posádky Zlatú medailu Kongresu.
Po odchode z NASA v roku 1970 Armstrong vyučoval do roku 1979 na katedre leteckého a kozmického inžinierstva na University of Cincinnati. Pracoval tiež na vyšetrovaní nehody Apolla 13 a pôsobil v Rogersovej komisii, ktorá vyšetrovala výbuch raketoplánu Challenger. Zomrel v roku 2012 na následky komplikácií po operácii koronárneho bypassu vo veku 82 rokov.
Mladosť, štúdium, vojenský pilot Narodil sa v meste Wapakoneta v štáte Ohio. Jeho rodičmi boli Stephen Koenig Armstrong a Viola Louise Engelová, mal dvoch mladších súrodencov, June a Deana. Jeho otec bol audítorom pracujúcim pre ohijskú vládu, rodina sa preto často sťahovala.Hansen, s. 29 – 30. Už v detstve sa nadchol pre lietanie. Prvýkrát videl lietadlá ako dvojročný, keď ho otec vzal na letecké preteky. V lietadle sedel prvýkrát v šiestich rokoch pri vyhliadkovom lete vo Forde Trimotor.
V siedmich rokoch si zarobil prvé peniaze – za sekanie trávy na cintoríne, neskôr si privyrábal pochôdzkami pre miestnu drogériu.Hansen, s. 37. Staval modely lietadiel, roku 1944 dochádzal do leteckého kurzu a v pätnástich rokoch získal pilotný preukaz, skôr než vodičský preukaz.Hansen, s. 49 – 50. Bol aktívnym skautom. Neskôr pri lete k Mesiacu poslal pozdrav práve prebiehajúcemu národnému stretnutiu skautov; skautský emblém bol aj medzi osobnými vecami, ktoré si vzal do lode.
V roku 1947 začal študovať na Purdueovej univerzite, odbor letecké inžinierstvo. Stal sa len druhým členom rodiny, ktorý študoval na vysokej škole. Prijali ho tiež na Massachusetts Institute of Technology (MIT), ale jeden jeho známy – absolvent univerzity – ho presvedčil, že pre kvalitné vzdelanie nemusí odchádzať do Massachusetts.Hansen, s. 55 – 56. Na Purdueovej univerzite lietal v tamojšom leteckom klube a v druhom ročníku hral v univerzitnom koncertnom súbore na barytónový roh; k súboru sa hlásil aj po odchode z NASA a poskytol mu nemalý finančný dar. Armstrongovo vzdelanie financovalo americké námorníctvo v rámci tzv. Hollowayovho plánu. Podľa plánu mal za úhradu nákladov štúdia študent medzi druhým a tretím ročníkom školy odslúžiť tri roky v námorníctve.
thumb|left|Lietadlá F9F-2 Panther nad Kóreou. Neil Armstrong pilotuje stroj vľavo
Námorníctvo ho povolalo do služby v januári 1949. Na základni Pensacola absolvoval 18-mesačný letecký výcvik počas ktorého získal kvalifikáciu námorného letca schopného slúžiť na lietadlových lodiach. Dňa 16. augusta 1950, dva týždne po jeho dvadsiatych narodeninách, námorníctvo Armstronga informovalo, že je plne kvalifikovaný námorný letec.Hansen, s. 68 – 78. Pridelený bol na základňu v San Diegu, o dva mesiace neskôr prešiel k 51. stíhacej letke (VF-51) vyzbrojenej prúdovými stíhačkami F9F Panther. S týmto lietadlom po prvýkrát vzlietol 5. januára 1951. V júni 1951 po prvýkrát pristál na lietadlovej lodi USS Essex. Koncom júna eskadra na palube lietadlovej lode Essex vyrazila do kórejskej vojny.Hansen, s. 79 – 85.
thumb|upright|Podporučík Neil Armstrong v roku 1952
Na prvý bojový let v Kórei vzlietol 29. augusta 1951; sprevádzal prieskumné lietadlo pri fotografovaní Sŏngdžinu.Hansen, s. 90. O päť dní neskôr, 3. septembra, pri bombardovaní skladov západne od Wonsanu v nízkej výške jeho lietadlo zasiahla paľba severokórejskej protilietadlovej obrany. Keď sa snažil získať kontrolu nad strojom, vrazil krídlom do asi 6-metrovej tyče, ktorá na krídle prerazila asi metrovú trhlinu.Hansen, s. 92 – 93. Aj napriek tomu sa dokázal vrátiť nad vlastné územie a katapultovať.Hansen, s. 95.
Počas nasadenia v Kórei vykonal 78 bojových letov s celkovou dĺžkou 121 hodín, napospol v januári 1952. Získal Leteckú medailu (Air Medal) za dvadsať bojových letov, Zlatú hviezdu (Gold Star) za ďalších dvadsať a Medailu za službu v Kórei (Korean Service Medal).Hansen, s. 112. Od námorníctva odišiel 23. augusta 1952 v hodnosti mladšieho poručíka (Lieutenant (junior grade), LTJG). Ešte osem rokov zostal v zálohe, do 21. októbra 1960.Hansen, s. 118.
Po skončení služby u námorníctva sa vrátil na univerzitu, dokončil ju v roku 1955 s titulom bakalár vied (Bachelor of Science). Neskôr, v roku 1970, absolvoval na University of Southern California magisterské štúdium (s titulom Master of Science) v rovnakom odbore, leteckom inžinierstve. Na univerzite sa zoznámil so študentkou ekonómie Janet Elizabeth Shearonovou, s ktorou sa oženil v januári 1956. Janet s ním odišla do Kalifornie a nedokončila štúdium, čo neskôr ľutovala.Hansen, s. 124 – 127.
Skúšobný pilot thumb|upright|left|Neil Armstrong vo veku 26 rokov v čase, keď pracoval ako skúšobný pilot NACA na Edwardsovej leteckej základni v Kalifornii
Po dokončení univerzity sa rozhodol stať civilným skúšobným pilotom Národného poradného výboru pre letectvo (NACA; predchodca NASA): zažiadal si o zamestnanie v High-Speed Flight Station (dnes Armstrongovo letecké výskumné stredisko) na Edwardsovej leteckej základni v Kalifornii. Nebolo tu voľné miesto, preto prijal miesto v inom stredisku NACA, Lewisovom laboratóriu leteckého pohonu v Clevelande, kde pracoval od marca 1955.Hansen, s. 119 – 120. V júli 1955 prešiel na Edwardsovu základňu.Hansen, s. 122.
Na Edwardsovej základni spočiatku pilotoval sprievodné lietadla, ktoré sledovali experimentálne lietadlá. Lietal aj na upravených bombardéroch, pri jednom z týchto letov sa stala jeho prvá letecká nehoda. Dňa 22. marca 1956 mala posádka Boeingu B-29 Superfortress, s Armstrongom ako druhým pilotom, vypustiť podvesené experimentálne prúdové lietadlo Douglas D-558-2 Skyrocket.Hansen, s. 134. Potom, čo vystúpili do výšky 9,1 km, motor č. 4 Boeingu zlyhal. Pristáť s podveseným Skyrocketom nemohli a nemali dostatočnú rýchlosť (338 km/h) na jeho vypustenie. Kapitán Boeingu, Stan Butchart, preto stočil lietadlo do klesania. Keď získali rýchlosť, vypustili Skyrocket. V tej chvíli sa vrtuľa štvrtého motora rozpadla a jej úlomky poškodili motor č. 3 a trochu aj č. 2. Butchart a Armstrong museli vypnúť poškodený motor č. 3 a aj kvôli vyrovnaniu momentu motora č. 1. Iba s jedným motorom v chode potom pomaly krúživým letom znížili výšku a bezpečne pristáli.Hansen, s. 134 – 136.
Prvého letu v raketovom lietadle sa Armstrong dočkal 15. augusta 1957, kedy v Bell X-1B vyletel do výšky 18,3 km. Pri pristátí odlomil predné koleso podvozku, čo bola nehoda, ktorá sa u X-1 už skôr stala asi dvanásťkrát. Jej príčinou bola chyba konštrukcie lietadla.Hansen, s. 145. Od októbra roku 1958 sa zúčastnil testovania raketového lietadla North American X-15. Od novembra 1960 do júla 1962 uskutočnil s lietadlami X-15 celkovo sedem letov, na stroji X-15-3 dosiahol výšku 63,2 kmHansen, s. 178. a na stroji X-15-1 dosiahol rýchlosť Mach 5,74 (t. j. 6 615 km/h).Hansen, s. 210.
Armstrong bol zapletený do niekoľkých incidentov, ktoré sa na Edwardsovej základni dostali do tamojšieho folklóru a spomienok pilotov.Hansen, s. 178 – 192. Prvý nastal počas jeho šiesteho letu s X-15 dňa 20. apríla 1962, pri ktorom testoval automatický kontrolný systém lietadla, ktorý pomáhal vyvíjať. Stúpal do výšky viac ako 63 km (najvyššia, akú dosiahol pred kozmickými letmi), ale počas zostupu predok lietadla zdvihol príliš a X-15 sa odrazil od atmosféry späť do 43 km. Nad domovským letiskom preletel trojnásobkom rýchlosti zvuku vo výške 30 km, a dostal sa 64 km južne od Edwards (legendy základne hovoria, že doletel až ku štadiónu Rose Bowl v Pasadene). Po dostatočnom zostupe sa vrátil na Edwards, kde len tak-tak dokázal pristáť bez nárazu do júk na južnom konci dráhy. Bol to najdlhší let X-15 ako z hľadiska času, tak vzdialenosti.Hansen, s. 178 – 184.
thumb|right|Armstrong pred experimentálnym lietadlom X-15 na Edwardsovej leteckej základni, 1. január 1960
Neskôr bol Armstrong účastníkom iného incidentu, pri jednej príležitosti, kedy letel s Chuckom Yeagerom. Mali s Lockheedom T-33 zhodnotiť vhodnosť vyschnutého jazera Smith Ranch Dry Lake ako miesta pre núdzové pristátie v programe X-15. Vo svojej autobiografii Yeager napísal, že vedel, že jazero bolo po nedávnych dažďoch nevhodné pre pristátie, ale Armstrong trval na lete v každom prípade. Pri pokuse o letmé pristátie sa im kolesá zaborili do bahna a museli čakať na záchranu. Podľa Armstrongovej verzie udalostí sa Yeager nikdy nepokúšal vyhovoriť mu let a úspešne pristáli na východnej strane jazera. Potom Yeager povedal, aby to skúsili znovu, tentoraz trochu pomalšie. Pri druhom pristátí sa prilepili k povrchu a Yeager podľa Armstronga reagoval záchvatom smiechu.Hansen, s. 184 – 189. Veľa skúšobných pilotov na Edwardsovej základni chválilo Armstrongove inžinierske zručnosti. Milt Thompson povedal, že bol „technicky najschopnejší z prvých pilotov X-15“. William Harvey Dana o Armstrongovi vyhlásil, že „jeho myseľ vstrebávala informácie ako huba“. Vojenskí piloti mali tendenciu mať iný názor, najmä ak, ako Yeager a William John Knight, nemali inžinierske diplomy. Knight sa nechal počuť, že piloti-inžinieri sa častejšie dostávali do problémov, pretože pri svojom mechanickom prístupe nemali prirodzený cit pre lietanie.Hansen, s. 138 – 139.