Jozef Dekret-Matejovie alebo Jozef Decrett (* 12. júl 1774, Dobroč pri Čiernom Balogu – † 18. január 1841, Banská BystricaZáznam o úmrtí v matrike farnosti Banská Bystrica, záznam č. 4; ako povolanie je zapísané "silvarum magister", teda lesmajster) bol slovenský horár, ktorý na strednom Slovensku (Horehronie) zaviedol v ťažbe dreva pílu namiesto sekier, ale predovšetkým bol priekopníkom v obnove lesov.
Jeho zásluhou sa na Slovensku začalo s výsevom v lesoch z vlastných zdrojov, spúšťaním dreva rigolmi a zaviedlo všeobecné používanie ručnej píly. Jeho národné cítenie bolo porovnateľné so štúrovcami. J. D. Matejovie vyrastal v drevorubačskom prostredí. Bol samouk, lesný praktik a obhajca progresívnych myšlienok pri obhospodarovaní lesov. Založil tradíciu lesnej prvovýroby. Významnosť lesného hospodárstva videl v zachovaní, zabezpečovaní a všestrannom zveľaďovaní lesov. V tom je aj jeho odkaz pre súčasnosť „Zachovať lesy potomstvu, lebo oni sú predpokladom udržania života na Zemi“.
Život Jozef sa narodil v rodine lesného robotníka Jána Decretta a jeho manželky Márie, neskôr lesného dozorcu a nakoniec strážcu hrabieľ (česiel na zachytávanie dreva, plaveného po riekach). Absolvoval piaristické gymnázium v Brezne a v roku 1787 nastúpil do lesnej služby, najskôr ako nádenník, potom pomocný horár a horár. V roku 1807 bol vymenovaný za hlavného horára a v roku 1808 za lesného pojazdného v Brezne. Od roka 1814 až do dôchodku 1837 vykonával funkciu komorského lesmajstra. V tom čase uskutočňoval vymeriavanie pozemkov a spracoval štatút lesných osád v okolí Čierneho Hrona, ktorý platil takmer ďalších 150 rokov.
V roku 1825 pozval robotníkov z oblasti rakúskeho Štajerska, aby naučili miestnych konzervatívnych drevorubačov používať nové metódy ťažby dreva a predovšetkým prekonali ich odpor k práci s pílou. Pre drevorubačov, ktorí sa odhodlali používať pílu presadil vyššie mzdy a za nízke pne príplatky.
No hlavná Dekretova zásluha nie je zefektívnenie ťažby, ale plánovité zalesňovanie hôr, zdevastovaných niekoľkými storočiami ťažby dreva pre potreby miestneho rozvinutého baníctva, hutníctva a sklárstva. Dovtedy sa odlesňovanie bránilo len úradným obmedzovaním ťažby dreva a zákazmi pasenia kôz na holinách. Zalesňovanie inak ako prirodzenou cestou (náletmi) bolo neznáme. Dekretovi sa podarilo presadiť plánovitú výsadbu a sám ju aktívne realizoval, opätovné zalesňovanie pokladal za najvýznamnejšiu prácu. Do roku 1838 zalesnil , ktoré boli predtým bez porastu.
thumb|Pomník Jozefa Dekreta-Matejovie pri Lesnom úrade v Banskej Bystrici
V jeho práci pokračovali aj jeho nástupcovia a podarilo sa tak na začiatku dvadsiateho storočia opäť zalesniť prakticky celú oblasť.
Referencie
Literatúra
FURDÍKOVÁ, Eva: Dekretovci na Čiernom Balogu : Príspevok ku genealógii rodu Dekretovcov pri príležitosti 170. výročia úmrtia Jozefa Dekreta Matejovie, ktoré si pripomenieme v roku 2011. In: SNOPKOVÁ, Blanka (ed.): Významné osobnosti v dejinách Banskej Bystrice : Fenomén osobnosti vo výskume regionálnych dejín (Zborník príspevkov). Banská Bystrica : Štátna vedecká knižnica, 2010, s. 137 – 143.
Pozri aj Najväčší Slovák
Iné projekty
Externé odkazy Záznam o narodení a krste v matrike – záznam číslo 108; farnosti Brezno; pokrstený ako Joseph Dekret
Kategória:Slovenskí technici Kategória:Slovenskí lesníci Kategória:Osobnosti z Čierneho Balogu