Terorizmus je definovaný ako súhrn antihumánnych metód hrubého zastrašovania odporcov hrozbou sily a užitia rôznych foriem násilia. Vedľa individuálneho terorizmu existuje terorizmus skupín, niektoré koordinujú svoju činnosť na medzinárodnej úrovni (medzinárodný terorizmus).
Vymedzenie pojmu terorizmus Terrere – latinsky vydesiť, postrašiť. Toto slovo sa do moderných slovníkov dostalo prostredníctvom francúzskeho jazyka až v 14. storočí, jeho prvé použitie v anglickom jazyku je z roku 1528. Jasný politický význam dostal pojem teror za francúzskej buržoáznej revolúcie, kedy sa v roku 1793 francúzska revolučná vláda ocitá v situácii, keď sa začala obávať aristokratickej emigrácie, ktorá tajne vyjednávala s vládami okolitých štátov o invázii do Francúzska. Navyše podozrievala časť domáceho obyvateľstva zo zrady a podpory reakčného hnutia. Francúzsky legislatívny orgán = národný konvent, vedený radikálnou frakciou jakobínov na čele s Maximiliánom Robespierrom, prijal 30. augusta 1793 zákonné opatrenie o terore, ktoré nariaďovalo masovú exekúciu podozrivých zradcov. V priebehu tzv. revolučného terorizmu (30. augusta 1793 – 27. júla 1794) bolo uväznených okolo 300 000 ľudí. Najmenej 17 000 z nich bolo oficiálne popravených a ďalší zomreli v žalároch, často bez súdu. Bývalí podporovatelia drsných opatrení, ktoré navrhol Robespierre sa postupne začali obávať aj o svoje životy a tajne pripravovali jeho zvrhnutie. Nemohli ho obviniť z teroru, pretože sami kedysi odsúhlasili, že teror je zákonný nástroj vlády. Na jar roku 1794 dal Robesperr popraviť svojich protivníkov (napríklad G. Dantona). V tom istom roku stál za zrušením kresťanského vierovyznania v krajine a ustanovením kultu tzv. Najvyššej bytosti. V júny 1794 sa proti nemu spolčili konzervatívni členovia Konventu a 27. júla 1794 ho zvrhli (tzv. termidorský prevrat) a o deň neskôr bol spolu s priateľmi a bratom Augustinom popravený gilotínou.
Termín teror sa rýchlo rozšíril po celej Európe, z Európy do Ruska a odtiaľ do Indie. V priebehu šírenia vymenil význam a na konci 19. storočia sa slovo terorista z pôvodného označenia niekoho, kto menom štátu prevádza nespravodlivé masové exekúcie, zmenilo na označenie jednotlivca, ktorý je skôr spojovaný s násilím proti štátu. Za zmenu významu boli najviac zodpovedný fanatickí ruskí a francúzski anarchisti z 80. a 90. rokov 20. storočia.
Terorizmus je v súčasnosti súčasťou širšieho pojmu extrémizmus, do ktorého spadajú ďalšie konkrétnejšie termíny antisemitizmus, rasizmus a pod., ktoré sa považujú za extrémne javy v spoločnosti.MAŠĽANYOVÁ, D.; ZACHAR, A. Rekodifikácia a extrémizmus. In ZÁHORA, J. (ed.). Rekodifikácia trestného práva – doterajšie poznatky a skúsenosti. Zborník príspevkov z celoštátneho seminára s medzinárodnou účasťou konaného dňa 21. 4. 2008. Bratislava: Eurokódex, 2008, s. 50. Radikalizmus, extrémizmus a terorizmus nie sú nástrojom vášní ale stali sa nástrojom politickej racionality.KREN, A. G. and L. RAPPORT. In BAUMAN, Z. Modernosť a holokaust. Kalligram, 2002 Rozdiel medzi zločinom z nenávisti a terorizmom je v tom, že pri terorizme je východiskom ideológia.KULIFAJ, P. et al. Základy sociálnej práce s mládežou ohrozenou extrémizmom a radikalizáciou, In LICHNER L. et al Extrémizmus a radikalizácia v sociálnych kontextoch , strana 17
V Trestnom zákone SR má tento trestný čin presnú definíciu. Podľa nej by musí vyšetrovanie preukázať, že páchateľ chcel destabilizovať či zničiť ústavné alebo politické zriadenie štátu, prípadne oslabiť jeho obranyschopnosť. „V prípade teroristického útoku by sa muselo preukázať, že strelec napríklad chcel zmeniť politický systém na Slovensku,“ vysvetlil Jozef Čentéš
Rozdelenie terorizmu Vnútorný terorizmus možno rozdeliť na terorizmus štátny (teror) a na terorizmus revolučný, to podľa toho, či jeho cieľom je posilniť moc štátu, alebo ju rozložiť. Štát sa môže uchýliť k štátnemu terorizmu – podpore destabilizujúcich teroristických akcií s cieľom posilniť centrálnu autoritu. Ten môže byť tiež protagonistom vojenských obdôb terorizmu, keď sa vo vojne uchýli ku kobercovému bombardovaniu s mimoriadne zničujúcim efektom, alebo k bombardovaniu, ktoré má nepriateľa definitívne zastrašiť.
Medzinárodný terorizmus má rôzne podoby. Poznáme predovšetkým terorizmus vedený s cieľom získať nezávislosť, prípadne terorizmus separatistický (ak ide o hnutia, ktoré sa týmto spôsobom pokúšajú oslobodiť z koloniálneho útlaku, vytvoriť nezávislý štát, alebo sa pripojiť k štátu inému, než je ten, ku ktorému patrí). Protikladom k tomu môže byť koloniálny teror vytváraný mocnosťami, ktoré nechcú pustiť kolónie. Terorizmus vedený snahou o nezávislosť je svojou povahou vždy aj medzinárodný, pretože svoje akcie prenáša aj mimo hranice územia, ktoré je predmetom stretnutí (to je prípad palestínskeho terorizmu, aj keď je tento status sporný).
Pre úplnosť treba uviesť ešte prípad poslednej podoby terorizmu takpovediac v mierke planetárnom, napriek tomu, že pramení zo špecifickej problematiky terorizmu. Ide o „rovnováhu strachu“, čo je formulácia, ktorá syntetizuje spoločné chovanie USA a ZSSR v období po 2. svetovej vojne, ktorými obe superveľmoci sledovali nemennosť medzinárodného poriadku dohodnutého po druhej svetovej vojne. Túto rovnováhu zaručovali hrozbami rozpútania nukleárneho konfliktu.
Typy terorizmu rozdelenie terorizmu podľa typu pre potreby štatistiky Europolu: džihádisticky/nábožensky motivovaný terorizmus, pravicový, ľavicový a anarchitistický terorizmus, etnonacionalistický a separatistický terorizmus, a tiež kategórie „iné“ a „nešpecifikované“. podľa ideologickej príslušnosti – čo sa stalo veľmi komplikované a zavádzajúce nacionalistický Nacionalizmus ako politická veličina sa zosilňoval v priebehu 19. storočia. Národný štát je výsledkom ľudí túžiacich po sebaurčení, respektíve po možnosti určiť svoju vlastnú formu vládu. Ak nejaký národ začne veriť, že jeho vládcovia sú inej národnosti, potom môže tlak na sebaurčenie dohnať ľudí k použitiu akýchkoľvek prostriedkov, aby dosiahli svojho cieľa – vrátane terorizmu. Skupiny využívajúce terorizmus na dosiahnutie nacionalistických cieľov chcú väčšinou zvrhnúť vládnucu elitu prostredníctvom vyvolávania paniky, naháňaním hrôzy a zastrašovaním širokej verejnosti. K vedeniu nacionalistickej teroristickej kampane stačí niekoľko jednotlivcov. Motiváciou je nenávisť voči vládnucemu režimu. V záujme dosiahnutia úspechu sa teroristi snažia dosiahnuť značnej obľúbenosti u národa, za ktorého reprezentantov sa prehlasujú. Terorizmus považujú za jediný prostriedok ochrany pred úpadkom vlastnej kultúry. Využívajú ho tiež na obmedzenie cudzích vplyvov vo vlastnej zemi. Zameriavajú svoje akcie proti autoritám, ktoré stoja v ceste ich snáh. Stále však zostáva terčom najmä civilná populácia. Okrem ľudí priamo spojených s vládnymi autoritami, napádajú teroristi aj obchodníkov a turistov. extrémizmus krajnej pravice alebo krajnej ľavice náboženský extrémizmus jednoúčelové teroristické skupiny podľa povahy cieľov, ktoré chcú teroristi dosiahnuť – do istej miery sa prekrývajú s ideológiou hnutia štátom podporovaný terorizmus protištátny terorizmus podľa výberu cieľov útoky na veľmi špecificky vybrané ciele útoky na náhodne zvolený cieľ, podľa oblasti pôsobenia mestský vidiecky, podľa zamerania násilia – termín zamerania predstavuje v tomto prípade výber cieľov a prostredia, v ktorom teroristi operujú vnútroštátny medzinárodný podľa historického pôvodu teroristickej skupiny
Ukázalo sa, že ani jeden systém kategorizácie nie je komplexný, preto sa tvorcovia antiteroristickej politiky snažia vytvárať nové rozdelenia, ktoré by pokryli celú možnú významovú šírku konkrétneho hnutia. Napríklad u nás vznikol pojem
dôchodcovský terorizmus podľa vekovej skupiny páchateľov
Lingvistický teoretik Noam Chomsky spoluprácou s Edwardom S. Hermanom rozoznáva dve kategórie terorizmu: celoplošný (prevádzaný napr. nacistami) drobný (prevádzaný povstalcami)
v roku 1964 sa pokúsil prvýkrát identifikovať typov terorizmu Thomas P. Thorton: vynútený agitačný Separatistický Planetárny
Autori sa vo vymedzení pojmu terorizmus veľmi rôznia, a to až do takých extrémov, že jeden autor nazve príslušníka nejakého hnutia teroristom, zatiaľ čo druhý ho nazve „bojovníkom za slobodu“. Zhodne sa však väčšina autorov vyhýba poňatiu, že terorizmus je osobná záležitosť jednotlivca. Skôr sa zaoberajú analýzou politických programov a podpory od štátnych alebo miestnych inštitúcií a spoločnosti ako takej. Veľa vecí naznačuje, že teroristi nechcú, aby po ich činoch bolo veľa obetí, pretože by tým mohli prísť o širšiu podporu verejnosti, a o tu im ide predovšetkým. Cieľom teroristov teda nie je vysoký počet obetí, ale vzbudiť vo verejnosti pocit strachu, alebo zažehnať vzburu. Posledné teroristické útoky však majú cieľ trocha odlišný – usmrtiť čo najviac obetí a v konečnom dôsledku vyvolať pocit strachu.
Významnú úlohu tu hrajú, predovšetkým v posledných rokoch, aj všetky druhy médií, pretože venujú týmto správam značnú pozornosť, často so snahou urobiť z vlastného aktu terorizmu senzáciu, čím vlastne „istým spôsobom“ teroristické požiadavky alebo dokonca aj program zverejňujú. Práve tým sa preslávila v posledných rokoch katarská televízna stanica Al-Džazíra.
Ciele terorizmu K teroristickým akciám môže dochádzať z rôznych dôvodov. Všeobecne existuje niekoľko hlavných cieľov terorizmu: Reklamný cieľ – ide o upútanie pozornosti pomocou masmédií. Násilnou akciou je prejavená snaha o zverejnenie programu teroristickej organizácie. Tomu významnou mierou napomáhajú aj dnešné svetové mediálne prostriedky, ktoré vyhľadávajú takéto drastické exkluzívne správy. Jednorazový násilný akt – ide o dosiahnutie cieľov ako je likvidácia osoby alebo osôb, ničenie konkrétneho objektu alebo objektov. Pri snahe vynútiť si vyjednávanie, slúžia teroristické akcie na zastrašovanie politickej moci alebo ako nátlak na politickú moc. Pri tomto taktickom použití násilia sa obeťami útokov stávajú často nevinní ľudia, ktorí nemajú nič spoločné s prípravou alebo výkonom vládnej politiky. Strategický cieľ – terorizmus predstavuje destabilizačný nástroj daného režimu. Vychádza z predpokladu, že teroristické akcie vyprovokujú štátnu moc k takým represiám a násiliu, ktorého výsledkom má byť revolučná vzbura. Toto predpokladajú predovšetkým anarchistické doktrinálne koncepcie. Terorizmus, ktorý sa stal novou hrozbou, zmenil charakter 20. marca 1995. Vtedy po prvý raz teroristi použili chemické bojové látky proti civilnému obyvateľstvu. V tokijskom metre bola vypustená nervová látka sarin. V dôsledku tohto činu muselo viac ako 550 ľudí vyhľadať lekársku pomoc. Momentálne je na svete mnoho skupín aktívnych v tomto spôsobe útokov, prakticky každá teroristická skupina však má možnosť spáchať samovražedný teroristický útok.
V množstve prejavov terorizmu sa pri ich analýze vymedzujú typy, druhy a formy terorizmu. Ide o záležitosť, ktorá sa vzhľadom na meniaci sa charakter terorizmu kontinuálne dopracováva najmä v spojitosti s jeho aktuálnymi príčinami, zdrojmi a prejavmi. Skupiny uskutočňujúce samovražedné atentáty sa odlišujú svojou formou, veľkosťou, ideovou orientáciou, cieľmi a podporou.
Bližší význam Aj keď je veľmi ťažké odpovedať na to, či terorizmus môže byť úspešný, alebo nie, je jasné, že mnohým revolúciám a národne oslobodeneckým bojom teroristické akcie predchádzali.