Dejiny Londýna siahajú až 2000 rokov do minulosti. Počas tejto doby jeho obyvatelia zažili mor, zničujúci požiar, občiansku vojnu, vzdušné bombardovanie a teroristické útoky. Napriek tomu mesto stále rastie a rozvíja sa a je jedným z finančných a kultúrnych centier sveta.
Prehistorický Londýn Stredoveká mytológia Geoffreya Monmoutha uvádza, že Londýn bol založený Trójanom Brutom v dobe bronzovej a bol pomenovaný Troia Nova alebo Trinovantum. Kráľ Lud toto mesto premenoval na CaerLudein, z ktorého pochádza názov Londýn. Geoffrey Monmouth vybavil prehistorický Londýn bohatstvom legendárnych kráľov a zaujímavými príbehmi.
Napriek intenzívnym vykopávkam archeológovia zatiaľ nenašli žiadne stopy rozsiahleho osídlenia na tomto území. Boli nájdené roztrúsené prehistorické predmety, stopy poľnohospodárskej činnosti, pohrebisko a stopy osídlenia, ale nič viac. Predpokladá sa za málo pravdepodobné, že by na tomto území existovalo mesto v období pred osídlením Rimanmi. V prehistorickej dobe bola oblasť Londýna pravdepodobne obývaná roztrúsenými poľnohospodárskymi usadlosťami.
Londýn v dobe Ríma
Mesto Londinium bolo založené Rimanmi po ich invázii vedenej cisárom Claudiom roku 43. Predpokladá sa, že meno Londinium pochádza z doby pred príchodom Rimanov, aj keď nepanuje zhoda aké má korene. Jedna verzia uvádza, že pochádza z osobného mena znamenajúceho 'divoký'. Ale posledné výskumy vedené Richardom Coatesom ukázali ako pravdepodobné, že meno vzniklo z predkeltského slova Plowonida, ktoré má dva korene – plew a nejd, čo znamená niečo ako divoká rieka a Londinium teda znamená osada na brehu divokej rieky. Coates uvádza, že rieka bola nazývaná Temžou v hornej časti, kde bola užšia a Plowonida v dolnej časti, kde bola príliš široká na prebrodenie.
Archeológovia teraz predpokladajú, že Londýn bol založený ako civilizovaná osada okolo roku 50. Zvyšky dreveného odvodnenia pri hlavnej, Rimanmi postavenej cesty odhalené pri No 1 Polutry boli datované do roku 47 a tento rok je považovaný za rok založenia Londýna.
O 10 rokov neskôr bolo Londinium vydrancované kmeňom Iceni vedeným britskou kráľovnou Boudica. Archeologické výskumy objavili rozsiahle známky skazy ohňom v tej dobe a vojenské opevnenie v oblasti City, ktoré asi bolo centrom rímskej obrany mesta proti britskému povstaniu.
Mesto sa spamätalo asi po 10 rokoch a dosiahlo počet obyvateľov, porovnateľný s počtom pred zničením, okolo roku 140. Žilo tam približne 45 000 ľudí. Londýn sa stal hlavným mestom rímskej provincie Británia (predchádzajúcim centrom bol blízky Colchester). Potom nastal mierny útlm rozvoja. Okolo roku 375 bol Londýn malou a bohatou obcou s vybudovanou dokonalou ochranou. V roku 410 rímska okupácia skončila a obyvateľom mesta bolo odporučené, aby si obranu zabezpečovali sami. V polovici 5. storočia bolo rímske mesto prakticky opustené.
Anglosaský Londýn Strategická pozícia na Temži viedla Anglosasov okolo roku 600 k tomu, že tu obnovili osídlenie. Táto anglosaská osada nebola vybudovaná na mieste pôvodnej ohradenej City, ale asi jeden kilometer proti prúdu rieky. Obec bola pomenovaná Lundenwic, čo znamená londýnsky obvod.
Nedávne vykopávky v oblasti Covent Garden odkryli rozsiahle anglosaské osídlenie, datované do 7. storočia. Ukazuje sa, že osídlenie zaberalo plochu asi a ťahalo sa od terajšej National Gallery na východe až po Aldwych na západe. Niekedy ku koncu 9. storočia alebo na začiatku 10. storočia sa centrum osady presunulo zo starej lokality do City. To bolo spôsobené asi administratívnymi zmenami započatými Alfrédom Veľkým po jeho víťazstve nad Guthrumom.
Alfréd vymenoval svojho zaťa grófa Aethelreda z Mercie správcom Londýna a nechal vybudovať dve obranné opevnenia pre ochranu mostu, ktorý bol pravdepodobne v tej dobe opravený. Londýn je z tej doby známy ako Lundenburgh a južná časť okolo mostu bola označovaná ako oblasť Southwark alebo Suthringa Geworc (obranná stavba mužov zo Surrey).
Londýn v stredoveku
Invázia Normanov do Británie v roku 1066 sa pokladá za začiatok stredoveku. Za vlády Viliama Dobyvateľa bolo v Londýne postavených niekoľko pevností – Tower of London, Baynard's Castle a Montfichet's Castle ako prevencia proti vzburám. Viliam tiež v roku 1067 potvrdil pôvodné saské práva a výsady. Stúpajúca samospráva bola upevnená volebným právom garantovaným kráľom Jánom Bezzemkom v roku 1199 a 1215. Kráľ Viliam II., syn Viliama Dobyvateľa, začal stavbu Westminster Hall, základu Westminsterského paláca, ktorý bol v stredoveku hlavným kráľovským sídlom.
V roku 1176 sa začala stavba mosta London Bridge (dokončená v roku 1209), ktorý bol postavený na mieste predchádzajúcich niekoľkých drevených mostov. Tento most sa používal počas nasledujúcich 600 rokov, a bol jediným londýnskym mostom cez Temžu do roku 1739.
V stredoveku sa Londýn rozvíjal v dvoch smeroch. Okolie Westminsteru, proti prúdu rieky sa stalo kráľovským sídlom a vládnym centrom, zatiaľ čo City sa stala centrom obchodu a remesiel. Územie medzi nimi zostalo asi do roku 1600 neobývané.
Obchod a remeslá v stredoveku sa vytrvalo rozvíjali a tým rástol aj Londýn. V roku 1100 mal Londýn asi 20 000 obyvateľov, ale už v roku 1300 tento počet vzrástol na 100 000. Remeslá boli organizované do rôznych cechov, ktoré ovládali mesto a volili správcu mesta – Lord Mayor of London.
Stredoveký Londýn bol pretkaný úzkymi a krivolakými ulicami a väčšina budov bola postavená z horľavých materiálov ako drevo a slama, čo vytváralo nebezpečenstvo častých požiarov. Hygiena a kanalizácia v tej dobe boli na veľmi nízkej úrovni. Londýn stratil asi polovicu obyvateľov v dobe tzv. čiernej smrti (Black Death) v polovici 14. storočia. Medzi rokom 1348 a Veľkým morom (Great Plague) v roku 1666 sa v meste 16-krát rozšírila morová nákaza.
Tudorovský Londýn (1485-1603) Henrich VII. Tudor, ktorý nastúpil na trón v roku 1485 a oženil sa s Alžbetou z Yorku, čím ukončil Vojnu ruží, bol rozhodný a schopný panovník, ktorý centralizoval moc. Pokračoval v praxi požičiavania si prostriedkov na vojnu s Francúzskom z City, ale na rozdiel od predchádzajúcich kráľov, splácal pôžičky načas. Všeobecne sa ale málo venoval rozvoju Londýna, aj keď pomerná stabilita v dobe vlády dynastie Tudorovcov mala výrazný vplyv na rozvoj mesta, ktoré sa v 16. storočí veľmi rýchlo rozvíjalo. Šľachta prišla na to, že je lepšie obhajovať svoje záujmy na dvore, namiesto vzájomných potýčok v provinciách.
Tudorovský Londýn bol však v porovnaní so súčasnosťou často veľmi búrlivý. V roku 1497 sa Perkin Warbeck, ktorý žiadal, aby bol prehlásený za Richarda, vojvodu z Yorku, mladší brat mladého kráľa Eduarda V., utáboril so svojimi spoločníkmi pri Blackheath. Najskôr medzi obyvateľstvom zavládla panika, ale kráľ zorganizoval obranu mesta, rebelov rozprášil a Warbeck bol zajatý a popravený v Tyburne.
Reformácia v súčinnosti s vyššími vrstvami spoločnosti priniesla do Londýna veľa krviprelievania a posunula spoločnosť k protestantizmu. Pred reformáciou tvorili väčšiu časť osídlenia Londýna kláštory a iné cirkevné stavby, a mnísi a rehoľné sestry tvorili asi tretinu obyvateľstva. Zrušenie kláštorov vykonané Henrichom VIII. malo na mesto významný vplyv, pretože takmer všetok cirkevný majetok zmenil majiteľa. Proces začal v polovici 30.-tych rokov 16. storočia a do roku 1538 bola väčšina kláštorov zrušená.
Krátko pred svojou smrťou Henrich obnovil nemocnicu St Bartholomew's Hospital, ale väčšina budov zostala po jeho smrti v roku 1547 opustená. Za vlády Eduarda VI. boli cechom splatené dlhy kráľovského dvora a niektoré príjmy boli venované na charitatívne účely. Okrem toho v roku 1550 City kúpila kráľovský majetok v Southwarku na južnom brehu Temže a obnovila kláštor svätého Tomáša ako nemocnicu St Thomas's Hospital. V tej dobe bola založená nemocnica Christ's Hospital a Bridewell Palace bol upravený na detský domov a nápravný dom pre ženy.
Po smrti Eduarda VI. v roku 1553 bola v Toweri prijatá lady Jana Greyová ako budúca kráľovná. Ale Lord Mayor (primátor), konšeli a sudcovia hneď zmenili názor a prehlásili namiesto nej za kráľovnú Máriu I. V nasledujúcom roku sa kráľovná rozhodla vydať za Filipa II., čo vyprovokovalo povstanie vedené sirom Thomasom Wyatom. Ten so svojimi spojencami ovládol Southwark a neskôr dorazil až k Charing Cross. Ale v City nemalo povstanie žiadnu podporu a tak Wyatt kapituloval. Táto akcia demonštrovala rozhodujúci politický význam City v tej dobe a malý vplyv oblastí mimo hradieb mesta.
Vplyv Londýna ako obchodného centra v rámci Európy rýchlo rástol. Veľa malých dielní sa rýchlo rozvíjalo, čo platilo najmä pre tkáčske dielne. Obchodná výmena medzi západnou Európou a Ruskom, Orientom a Amerikou rástla. Bolo to obdobie vzniku monopolných obchodných spoločností ako napríklad Russia Company (1555) a Východoindickej spoločnosti (East India Company, 1600). Druhá z nich, ktorá ovládla väčšinu Indie, bola jednou z kľúčových inštitúcií Londýna a Veľkej Británie počas dva a pol storočia. V roku 1572 Španieli zničili obchodné centrum Antverpy a táto udalosť postavila Londýn na prvé miesto medzi obchodnými prístavmi v Severnom mori. Prisťahovalci do Londýna prichádzali nielen z celého Anglicka a Walesu, ale aj zo zahraničia, napríklad Hugenoti z Francúzska.
V tej dobe vznikali prvé mapy Londýna. Najväčšia časť obyvateľov žila v oblasti City s hustotou, ktorá nie je bežná pre rozvinutú spoločnosť 21. storočia. Stará hlavná spojnica City s kráľovským dvorom vo Westminstere – Strand, bola lemovaná honosnými šľachtickými sídlami, ale tieto dve časti mesta boli oddelené a Westminster bol v porovnaní s City iba malou enklávou. Hlavná dopravná tepna nebola Strand, ale rieka Temža. Ďalšie obvody, ktoré sú teraz súčasťou centra mesta, mali na konci 16. storočia vidiecky charakter. Covent Garden bola miestom poľnohospodárskych trhov. Nemocnice a domy pre rekonvalescentov boli postavené v Holborne a Bloomsbury, aby bol využitý čerstvý vzduch tejto oblasti. Islington a Hoxton boli odľahlé dediny.
V roku 1561 poškodil úder blesku pôvodnú katedrálu svätého Pavla. Strecha bola opravená, ale špička veže nebola obnovená. V roku 1565 založil Thomas Green v City obchodnú burzu, ktorá v roku 1571 získala od kráľovnej Alžbety titul kráľovská burza.
Koniec 16. storočia, keď v Londýne žil a pracoval William Shakespeare so svojimi spoločníkmi, je jedným z najslávnejších kultúrnych období mesta. Existoval však značný odpor proti budovaniu divadiel v meste. Verejné produkcie vytvárali davy a tých sa autority obávali, pretože pri zhromažďovaní hrozilo väčšie nebezpečenstvo šírenia moru. Divadlá sa stretávali s odporom puritánov, ktorým stúpal vplyv. Ale kráľovná Alžbeta rada sledovala divadelné predstavenia na svojom kráľovskom dvore a dala povolenie na verejné predvádzanie takých hier, ktoré prinášajú dôstojné obveselenie, a nie príklady zla.
Divadlá boli vybudované hlavne mimo hraníc mesta, a to najmä na južnom brehu rieky, kde sa vytvárali centrá zábavy a kde bolo možné vidieť napríklad medvedie zápasy. Na južnom brehu tak boli postavené divadlá Globe, Rose a Swan, zatiaľ čo Theatre a Curtain stáli pri východných hradbách City a Blackfriars vo vnútri hradieb.
Počas posledných rokov vlády kráľovnej Alžbety si niektorí jej dvorania a bohatí obyvatelia Londýna vybudovali vidiecke sídla v Middlesexe, Essexe, Kente a Surrey. Bol to prvý príznak expanzie osídlenia mesta mimo hradby, ale v dobe smrti posledného panovníka z rodu Tudorovcov bol Londýn veľmi kompaktný.
Stuartovský Londýn
Rozpínanie Londýna mimo hraníc City dostalo veľký impulz počas 17. storočia. V prvom roku tohto storočia bolo bezprostredné okolie City, s výnimkou šľachtických sídel vybudovaných smerom k Westminsteru, považované za nevhodné pre osídlenie. Bezprostredne na sever sa rozkladali močiare, ktoré boli nedávno odvodnené a neboli ešte rozparcelované, ale boli plné žobrákov a pútnikov, ktorí mali namierené do Londýna. V susedstve tejto oblasti boli Finsbury Fields – obľúbené miesto cvičení lukostrelcov.