Štandardizované testovanie je hodnotiaci nástroj, ktorého účelom je merať a hodnotiť výkonnosť študentov vo vzťahu k ostatným študentom zúčastneným na rovnakom teste.Takéto testy sú vydávané spravidla špecializovanými inštitúciami (napr. College Board). Ich príprava a vývoj prechádza náročným a rozsiahlym procesom, pričom veľký dôraz je kladený práve na komplexnosť testov a systematickosť ich následného vyhodnocovania. Pred uvedením do praxe sú všetky testy dôkladne overené a zdokumentované. To zaručuje, že vlastnosti testov a ich parametre sú vždy predom presne zadefinované a známe. Súčasťou štandardizovaných testov je spravidla aj príručka (manuál), z ktorej sa užívateľ dozvie o vlastnostiach testu a jeho správnom použití. K dispozícii býva taktiež testová norma, podľa ktorej prebieha hodnotenie dosiahnutých výkonov. Štandardizované testy sa častejšie používajú pre meranie výsledkov výučby za dlhšie časové obdobia a používajú sa prevažne na opakované merania u rozsiahleho množstva žiakov a študentov.
Všeobecná definícia testov a štandardizácie Čo je to test Testy vo všeobecnosti definujeme ako meranie výkonu v zadanej úlohe. Problematikou testovania sa zaoberali viacerí významní predstavitelia a podľa nich môžeme deliť testy všeobecne na rôzne typy, ako napríklad: testy pamäti (F. Galton, 1883), testy mentálnych procesov (J.M. Cattell, 1890), testy rozumových schopností (A. Binet, 1904), testy pre voľbu povolania (H. Munsterberg, 1912) a iné. Získaný výsledok testov sa nazýva hrubé skóre (Raw score, dosadená číslená hodnota bez vzťahu k ďalším vlastnostiam jedinca), ktoré sa štandardizáciou prevádza na vážené skóre (Weighted score, vzdialenosť merania od priemeru vyjadrená v jednotkách strednej odchýlky).Hartl, Pavel, Velký psychologický slovník / Pavel Hartl, Helena Hartlová. – Vyd. 4., v Portálu 1. – Praha: Portál, 2010, ISBN 978-80-7367-686-5.
Čo je to štandardizácia testov Štandardizácia testov je súhrnné označenie pre zaistenie objektívneho a platného používania testu, t. j. stanovenie jednotnej inštrukcie a spôsobu administrácie, overenia reliability a validity, vytvorenie zodpovednách štandardov a podmienok pre objektívnu interpretáciu výsledkov. Štandardizáciu testov môžeme taktiež definovať aj ako postup, ktorým sa vytvárajú zodpovedajúce štandardy, aby výkon každého testovaného jedinca mohol byť porovnaný s jemu odpovedajúcou normou (štandardom).
Prečo sa využívajú štandardizované testy? Štandardizované testy pomáhajú efektívne a účinne merať úroveň žiakov vzhľadom na úroveň ostatných žiakov meraných v tom istom teste. Výsledky z týchto testov môžu byť následne použité a hodnotené administrátormi testov alebo učiteľmi, ktorí získavajú presnú predstavu o úrovni, efektivite či účinnosti školského systému, školy, konkrétneho predmetu či individuálneho žiaka.
Čo je opakom štandardizovaného testovania? Opakom štandardizovaného testovania je tzv. neštandardizované testovanie, ktorého tvorba nezahŕňala všetky prísne kroky obvyklé u testovania štandardizovaného (Kalhou, Obst, 2002). Neštandardizované testy spravidla pripravujú učitelia pre vlastné potreby, nazývajú sa preto aj ako testy učiteľské alebo neformálne. Ich overovanie neprebehlo na väčšej vzorke testovaných a nie sú preto známe všetky ich vlastnosti. U neštandardizovaných testov nie je k dispozícii testová príručka ani objektívne stanovená testová norma. Slúži prevažne na zisťovanie výsledkov výučby za kratšie časové obdobie.
Kvázištandardizované testovanie Niektorí autori (Hembleton, Eignor, Rovinelli, 1980) používajú aj termín kvázištandardizované testovanie, ktoré býva pripravované dôkladnejšie než učiteľské, ale štandardizácia nie je úplná. Príkladom môže byť napríklad didaktický test, ktorý zisťuje úroveň vedomostí z jedného predmetu v niekoľkých paralelných triedach na jednej škole alebo niekoľkých školách.
História štandardizovaného testovania Starovek Štandardizované testovanie má za sebou dlhú a bohatú históriu. Prvé známky používania tejto metódy sú datované už z obdobia 2200 pred naším letopočtom z územia Číny. Čínska vláda vyžadovala jednotné písomné skúšky od všetkých záujemcov o prácu v štátnej správe, čo bola v tej dobe vysoko rešpektovaná funkcia. Toto testovanie pretrvávalo takmer 4000 rokov, až do roku 1905, kedy bolo na základe veľkej vzdelávacej reformy zrušené.
Stredovek V období stredoveku nebolo štandardizované testovanie v západnej pedagogike vôbec zahrnuté. Systém favorizoval skôr tradíciu neštandardizovaného testovania ešte z čias starovekého Grécka a to formou študentských esejí, ktoré boli hodnotené často subjektívne a nerovnocenne.
Štandardizované testovanie bolo na území Európy postupne zavedené až v neskoršom období. Medzi prvými začali v stredoveku používať štandardizované testy prevažne univerzity ako súčasť svojich prijímacích pohovorov, kde okrem ústnych rozhovorov a ďalších opatrení boli zavedené práve aj podobné písomné testy. Najväčšiu zásluhu na presadzovaní systému v Európe mal Britský konzul pôsobiaci v Číne – Thomas Taylor Meadows, ktorý varoval pred rozpadom britskej ríše, pokiaľ nebude štandardizované testované čo najrýchlejšie zavedenie po celej krajine.
Novovek Konečné zavedenie štandardizovaného testovania bolo do veľkej miery ovplyvnené aj správaním britských spoločností, ktoré pri nábore zamestnancov využívali práve systém štandardizovaného vstupného testovania, ktoré zabraňovalo korupcii, nepotizmu či zvýhodňovaniu. Táto prax bola neskôr prijatá na celej britskej pevnine, odkiaľ sa aj vplyvom priemyselnej revolúcie a veľkého nárastu počtu študentov (z dôvodu nových vzdelávacích zákonov) rýchlo rozšírila aj do Ameriky.
20. storočie Požívanie štandardizovaného testovania v USA sa objavilo začiatkom 20. storočia s počiatkami v prvej svetovej vojne. Ako prvý prišiel s takzvanými Alpha a Beta testami Robert Yerkes a jeho kolegovia.
V 80. rokoch 20. storočia sa začína hovoriť o tzv. kríze amerického vzdelávania. Táto kríza pramení z reforiem zo 60. a 70. rokov, ktoré boli zavedené v snahe dosiahnuť zmenu vzdelávacej klímy. Cieľom týchto reforiem bolo vytvorenie školského prostredia príjemnejšieho pre žiakov, ktorí mohli sami rozhodovať o tom, čo sa chcú učiť. Učebnice už neboli dôležité, rovnako ako autorita učiteľov alebo akékoľvek pravidlá. Žiaci boli oslobodení od nudného získavania vedomostí a nudného gramatického či matematického drilu. Čítanie sa experimentálne prestalo učiť fonetickou formou prostredníctvom hláskovania, a nahradila ju tzv. globálna metóda, zameraná na odhadovanie slov podľa kontextu. Matematika stratila dôraz na dôkladné nacvičovanie aritmetických operácií, na rozdiel od toho sa zamerala skôr na aspekty z praktického života. Zručnosti v násobení a delení nahradili kalkulačky, gramaticky správne písanie sa stáva nemoderné. Kreatívne písanie (aj s chybami) bolo naopak podporované.
Keď sa zistilo, že v maturitných testoch každý rok zlyháva viac a viac študentov a že narastá funkčná negramotnosť populácie, bola vypracovaná odborná správa o národe v ohrození (A Nation at Risk) a začalo sa hovoriť o nutnosti nápravy školstva.
Dvadsiate storočie vývoja štandardizovaného testovania možno rozdeliť do štyroch hlavných období:
1900 – 1915 – Priekopnícke obdobie v psychológii, počas ktorého je vytváraných mnoho testov. Výraznou osobnosťou tohto obdobia je Lewis Terman (pracovník Stanfordovej univerzity), ktorý rozšíril testy inteligencie vytvorené Alfredom Binetom, tzv. Stanford-Binet inteligenčné testy. Tieto testy sa neskôr stali základom dnešných IQ testov používaných do dnes.
1916 – 1929 – Rýchly vývoj. Počas tohto obdobia je obrovský nárast počtu používaných IQ testov. V tomto období rozvíja aj nemecký psychiater Hermann Rorschach svoj projektívny test, tzv. Rorschach inkblot test.
1930 – 1959 – Rýchla expanzia. Toto obdobie prináša veľa zmien v oblasti testovania. Kvôli druhej svetovej vojne armáda značne rozširuje použitie testov a rozmanitosť skúšok. Zmena je taktiež v dôraze na testovanie. Prichádza k zavádzaniu testov základných zručností a zavádzaniu testov do oblasti vzdelávania. Začína sa rozprávať v značnej miere o platnosti a spolahlivosti testov.
1960 – súčasnosť – Pokračujúca expanzia ale zároveň aj rastúca kritika štandardizovaného testovania. Neustále sa zvyšujúci dopyt po kvalitnom vzdelaní, z čoho vyplýva potreba efektívneho vzdelávania. Súčasný odhad použitých štandardizovaných testov v USA je vedený na 140 – 400 miliónov testov ročne.
21. storočie Na začiatku 21. storočia sa prezident George Bush rozhodol, že americké školstvo musí byť reformované a podpísal kľúčový zákon – No Child Left Behind (Žiadne dieťa nesmie zostať pozadu), ktorý nariaďuje povinné plošné testovanie všetkých žiakov 3. – 8. tried. Pôvodným účelom reformy bolo štandardizovanou formou porovnávať školy, sledovať úroveň gramotnosti a nadobudnutých vedomostí všetkých žiakov.
Štandardizované testovanie teda malo v USA význam hlavne pre federálnu vládu, ktorá prostredníctvom takýchto testov získavala prehľad a porovnanie decentralizovaných vzdelávacích systémov.
Časová os najhlavnejších udalostí v histórii štandardizovaného testovania 2200 pred Kr.. – Prvé záznamy o štandard. testovaní v Číne 1219 – Univerzita v Bologni zavádza ústne skúšky v oblasti práva 1803 – Rozšírenie o písomné skúšky 1845 – Zavedenie písomných skúšok na štátnych školách v Bostone 1851 – Harvard zavádza prvé vstupné skúšky 1900 – Vysoké školy zavádzajú vstupné skúšky 1905 – Čína ruší vstupné skúšky na pracovné pozície v štátnom sektore 1915 – Zavedené testy s uzavretým počtom odpovedí „multiple choice tests“ 1916 – Vytvorenie Stanford-Binet IQ testov 1920 – Dvadsiate roky – Zavedenie SAT testu v USA (def. pozri nižšie) 1957 – Vypustenie družice Sputnik 2 v ZSSR, začiatok obrovskej reformy a pokroku vo vzdelávaní 1960 – Začiatky kritiky testov s viacerými odpoveďami 1965 – „Elementary and Secondary Education Act“ v USA 1969 – Začiatok používania „Kritérium-referenčných“ testov 1980 – Zavádzanie alternatívnych „Výkonnostných“ testov
Najvýznamnejšie štandardizované testy súčasnosti (USA) Scholastic Aptitude Test (SAT) Tento test je jedným z najvýznamnejších štandardizovaných testov používaných v súčasnosti ako prijímací test na vysoké školy. Patrí medzi testy logického myslenia a štandardne ho skladajú všetci žiaci stredných škôl v rámci posledného ročníka. Test SAT bol vytvorený neziskovou organizáciou College Board a je využívaný na väčšine amerických škôl už od roku 1901. Obsah tohto testu je rozdelený na tri časti – písanie (tvorba eseje), kritické čítanie (sledovanie schopnosti porozumieť písanému textu v kontextoch) a matematiku (aritmetika, algebra, funkcie, geometria, analýza dát, štatistika a pravdepodobnosť).
Iowa Test of Basic (ITBS) Najvyššie hodnotený národný štandardizovaný test určený na vyhodnocovanie myslenia. Je považovaný za jeden z najnáročnejších testov v USA. Vstupná požiadavka na absolvovanie testu je min. 4 ročné bakalárske štúdium v akejkoľvek oblasti.
California Achievement Test (CAT) Test, ktorý je populárny najmä na kresťanských a domácich školách, pretože je viac ako ostatné testy zameraný na tradičné hodnoty. V rámci domácich škôl na týchto testoch participujú aj rodičia.
Varianty testov a ich vyhodnocovanie Štandardizované testovanie môže byť založené na viacerých formách: testy s viacerými odpoveďami, testy s odpoveďami typu pravda/nepravda, eseje, otvorené otázky alebo akékoľvek iné formy hodnotenia. Obľúbenou formou hodnotenia je však systém „pravda/nepravda“, pretože výsledky je možné lacno a rýchlo spracovávať pomocou počítačov alebo internetu. V prípade že sa používajú testy s krátkou odpoveďou alebo testy v podobe esejí, ich vyhodnocovanie je zväčša podmienené používaním hodnotiacich pokynov alebo návodov.
Bodovanie