Žofia Eriksdotter Dánska (* 1241† 1286, Dánsko) bola ako manželka švédskeho kráľa Valdemara Birgerssona švédska kráľovná v rokoch 12611275.
Biografia Pôvod a mladosť O živote Žofie nie je veľa známo. Narodila sa ako druhé dieťa (najstaršia dcéra) zo šiestich potomkov dánskeho kráľa Erika Plovpenninga a jeho manželky Juty Saskej († 1250), dcéry saského vojvodu Albrechta I. († 1261) a jeho druhej manželky Anežky Babenberskej (1206 – 1226). Jej otec bol zavraždený v roku 1250, keď Žofia a jej sestry boli ešte deťmi. Pretože jej otec nemal preživšieho syna, na dánsky kráľovský trón nastúpili postupne jeho mladší bratia, Abel a potom Kryštof.
Žofia je v prameňoch popisovaná ako krásna, inteligentná a vtipná žena so šikovným jazykom; bola povestná svojou záľubou a umením hrať šachy.
Manželstvo a potomkovia V roku 1261 bola vydatá za švédskeho kráľa Valdemara Birgerssona; sobáš bol v réžii Valdemarovho otca a regenta jarla Birgera, ktorý ním sledoval upokojenie a mier v Škandinávii.
Z ich manželstva vzišlo šesť potomkov: Ingeborg (1263 – 1292), manželka Gerharda II. Holštýnsko-Segeburského Erik (1272 – 1330), do roku 1275, kedy bol jeho otec zosadený z trónu, bol jeho následníkom. V roku 1290 bol po smrti otcovho nástupcu, svojho strýka Magnusa III., uveznený v štokholmskom hrade, lebo predstavoval možného rivala pre Magnusovho následníka Birgera Magnussona; až v roku 1302, kedy Birger dosiahol plnoletosti a bol slávnostne korunovaný, mohol opustiť vezenie. Zvyšok svojho života strávil pokojne. Bol súčasťou Kráľovskej rady, ktorá spravovala vládu po dobu neplnoletosti kráľa Magnusa Erikssona (1319 – 1332) Rixa (1269 – 1292), manželka poľského kráľa Přemysla II. Poľského, matka Alžbety Rejčky Katarína († 1293) Marína, manželka Rudolfa von Diepholz Margaréta, bola mníškou
Roku 1269 uskutočnila Žofia cestu do Dánska, aby navštívila otcov hrob a videla svoje sestry Agnes a Jutu, ktoré obe pobývali v kláštore v Roskilde; Juta tu bola opátkou. V roku 1272 navštívila Juta Švédsko a stala sa milenkou Žofiinho manžela kráľa Valdemara; z ich vzťahu sa roku 1273 narodila dcéra. O rok neskôr sa Juta vrátila do kláštora a Valdemar bol prinútený uskutočniť kajúcnu púť do Ríma a žiadať pápeža (Gregora X.) o rozhrešenie. Podľa legendy mala Žofia povedať: "Nikdy sa nespamätám z tohto zármutku. Prekliaty buď deň, kedy moja sestra uzrela švédske kráľovstvo."
V roku 1275 po bitke pri Hovy Valdemarovi bratia Magnus Ladulås a Erik Birgersson zosadili kráľa z trónu. Pramene hovoria o tom, že správa zastihla kráľovnú pri hre v šachy. V roku 1277 Žofia odišla od manžela a vrátila sa do Dánska. Jej manžel žil otvorene s milenkami (uvádzajú sa Kristína Dánska, Katarína z Gützkow a Ludgarda) vo svojom pohodlnom väzení až do svojej smrti v roku 1302; s niektorou z nich zrejme mohol po Žofiinej smrti v roku 1286 uzavrieť manželstvo.
Pramene vypovedajú o tom, že Žofia vlastnila rybárske faktórie v mieste dnešného Norrköpingu, a že v roku 1283 venovala príjmy z lovu lososa kláštoru svätého Olafa v Skänninge. V týchto darovacích listinách kláštoru sa pripomína meno Nörrköping (Norkøponge) po prvýkrát.
Žofia zomrela roku 1286, vo svojich štyridsiatich piatich rokoch.
Iné projekty
Externé odkazy Žofia Eriksdotter Dánska na thepeerage.com
Zdroj
Kategória:Estridsenovia Kategória:Kráľovské manželky Švédska Kategória:Narodenia v 1241 Kategória:Úmrtia v 1286