thumb|Kráľovský erb Veľkej Británie Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska (po angl. United Kingdom of Great Britain and Northern Ireland) je západoeurópsky štát zahŕňajúci Anglicko, Škótsko, Wales (ktoré sa nachádzajú na ostrove Veľká Británia) a Severné Írsko, a ktorý viac ako sto rokov zahŕňal tiež celé Írsko.
Tento článok sa zaoberá dejinami tohto štátneho útvaru.
Pravek Tento text je zameraný na ostrov Veľká Británia, o praveku v Írsku pozri Dejiny Írska
Paleolit Prvými dôkazmi o živote ľudí na území ostrova Veľká Británia sú nálezy (z roku 2002) pazúrikových nástrojov a kostí z rodu Homo (podľa veku nálezov presnejšie Človek vzpriamený alebo Človek heidelberský) v pobrežných vrstvách z Pakefieldu v Suffolku, staré asi 700 000 rokov. Ide zatiaľ o najstaršie nálezy rodu Homo v Európe severne od Álp. V tomto období bol dnešný ostrov Veľká Británia polostrovom Európy, bol s ňou spojený súšou v miestach dnešného Lamanšského prielivu. Ďalším významným nálezom je nález človeka heidelberského z obdobia približne 500 000 rokov pred Kr.
Od medziľadovej doby ipswich (riss-würm; 128 – 120 000 pred Kr.), kedy sa Veľká Británia stala ostrovom, sú dôkazy o ľudskej prítomnosti minimálne. Pred 70 000 rokmi sa v dôsledku ďalšej doby ľadovej Veľká Británia opäť stala polostrovom. Po roku 30 000 pred Kr. sa napr. vo Walese objavujú nálezy aurignacienu (Človek rozumný dnešného typu). Počas extrémne chladného štadiálu Dimlington (pred 22 000 – 13 000 rokmi) ľudia na ostrovoch opäť nežili. Cca. pred 13 000 rokmi sa ľudia do Veľkej Británie vrátili (nálezy v Goughs Cave v Somersete). V období pred 12 500 – 12 000 rokmi sa objavuje prvá typická archeologická kultúra z Británie – tzv. creswellian. Bola to kultúra lovcov sobov. Od čias tejto kultúry už bola Británia trvalo osídlená.
Mezolit Po skončení poslednej ľadovej doby (pred 11 500 rokmi, teda 9500 pred Kr.) žili na území Veľkej Británie malé skupinky lovcov, zberačov a rybárov. Väčšinou nemali trvalé obydlia, ale putovali za stádami jeleňov, hlavným zdrojom obživy. Tento spôsob života bol značne sťažený pred 7 000 rokmi, keď následkom oteplenia a zalesnenia väčšiny územia tieto zvieratá vyhynuli.
Neolit Neolit sa v Británii začína okolo 4400 pred Kr., kedy mezolitické obyvateľstvo ostrova prebralo neolitický spôsob života, známy na európskom kontinente už dávno predtým (na Slovensku napr. od 5700 pred Kr.). Podľa starších názorov ako aj niektorých dnešných genetických analýz nešlo len o prebratie nového spôsobu starším obyvateľstvom, ale o príchod úplne nového obyvateľstva. Ak bolo skutočne tak, títo ľudia prišli z Pyrenejského polostrova. Obyvatelia vtedy žili najmä v západnej Veľkej Británii a Írsku (tam, kde neskôr Kelti), boli nižších postáv a tmavšej pleti, chovali zvieratá, obilniny a venovali sa hrnčiarstvu. O ich vyspelosti hovoria najmä stavby, ktoré vyžadovali spoluprácu a dobrú organizáciu. Spočiatku to boli mohyly a pohrebiská. Okolo roku 3000 pred Kr. začali stavať kruhovité stavby s priekopami. Boli to náboženské, politické a ekonomické centrá. Najznámejšie je Stonehenge neďaleko Salisbury, ktoré ale dnešnú podobu (kamene v kruhu) dostalo asi až okolo 2200 pred Kr.
Eneolit a bronzová doba Po 2800 pred Kr. prišli na ostrov noví usadlíci z Európy – kultúra zvoncovitých pohárov (2800 – 1700 pred Kr.). Boli väčších, silnejších postáv ako neolitickí obyvatelia. Mali dobré vojenské a kováčske schopnosti. Po ich príchode sa objavujú individuálne hroby vybavené hlinenými hrnčekmi. Ľudia tejto kultúry už dokázali spracúvať bronz a bronzové nástroje čoskoro nahradili kamenné.
Po tejto kultúre nasledovali ďalšie a po roku 1300 pred Kr. civilizácia z hradísk začala strácať na dôležitosti a do popredia sa dostali roľníci, ktorí sa naučili obohacovať pôdu prírodnými látkami, takže sa stala úrodnejšou. Dedina a opevnené pevnosti na kopcoch sa rozšírili po krajine. Stali sa správnymi centrami území.
Železná doba (Kelti) Kelti boli národ pochádzajúci pravdepodobne z území strednej Európy alebo dokonca ešte viac z juhu, z južných oblastí Ruska. Boli väčšinou vysokých postáv a mali tmavé vlasy. Čo sa týka technológií, boli vyspelejší ako predošlí obyvatelia Británie. Vedeli spracovávať železo a tým pádom vyrábali pevnejšie zbrane a nástroje ako bronzové. Okolo roku 700 pred Kr. začali postupne, vo viacerých vlnách prichádzať na územie Británie. Pravdepodobne vytlačili pôvodných obyvateľov na severozápad do Walesu, Škótska a Írska a osídlili južné, nížinaté oblasti. Pre britskú históriu je ich príchod dôležitý, lebo sú predkovia mnohých dnešných obyvateľov Walesu, Cornwallu a Írska. Keltské jazyky sú v jednotlivých oblastiach stále používané, hoci je úradným jazykom na celom území angličtina. Nie je isté, či Kelti prišli ako mierumilovní osadníci alebo s cieľom vojnového ťaženia. Spočiatku žili všetky keltské skupiny rovnakým spôsobom, až okolo roku 500 pred Kr. sa objavili rozdiely medzi severozápadom a juhovýchodom ostrova. Boli rozdelení na viacero kmeňov, na čele ktorých stál náčelník z danej rodiny alebo kmeňa. Voľba prebiehala buď súbojom medzi jednotlivcami alebo hlasovaním.
Kelti pokračovali v poľnohospodárskych tradíciách ľudí pred nimi, ale vďaka železu zlepšili spôsob obrábania pôdy. To im umožnilo dopestovať bohatšiu úrodu. Taktiež budovali pevnosti na kopcoch, ktoré sa stali centrami lokálnych skupín. Kmene medzi sebou obchodovali a vytvárali tak vzájomné sociálne a politické vzťahy. Dve najvýznamnejšie obchodné centrá boli na mieste hlavných miest dnešného Anglicka a Škótska. Ako platidlo používali železné tyče, kým ich nenahradili mincami aké sa používali aj v Galii.
Kmene boli vedené družinou bojovníkov, veľmi dôležitú úlohu zohrávali kňazi – druidi. Mali vedomosti zo všetkých oblastí dôležitých pre život kmeňa ako napríklad história, právo a medicína.
Čo sa týka postavenia žien, v tomto období mali viac voľnosti ako v nasledujúcich storočiach. Dokonca niektoré kmene mali ako náčelníčky ženy. Napríklad Boudica sa postavila na čelo kmeňa po smrti svojho muža. V roku 61 pred Kr. viedla kmeň do boja proti Rimanom, ktorí si postupne začali pripájať keltské územia k svojej ríši. Tým sa začala rímska nadvláda, ktorá trvala niekoľko nasledujúcich storočí.
Rímska doba V prvom storočí po Kr. Rimania začali podnikať výboje a postupne si k svojej ríši pripojili väčšinu Európy. Postupne prenikli aj na Britské ostrovy, kde žili keltské kmene. Hnala ich túžba po nových územiach, ale aj dobrá rozvinutá poľnohospodárska produkcia Keltov, v ktorej Rimania videli lacný zdroj obživy pre svoje vojsko. Ako prvý prenikol na územie Veľkej Británie Iulius Caesar okolo roku 55 pred Kr., ale trvalo takmer sto rokov, kým Rimania získali väčšinu územia pod svoju kontrolu (okolo roku 43 po Kr.). Okrem pár výnimiek (ako napríklad povstanie vedené Boadicceaou v roku 60 – 61 po Kr.) postupovali pomerne ľahko, lebo mali lepšie organizovanú a vyzbrojenú armádu a Keltské kmene bojovali aj medzi sebou. K Rímskej ríši bolo pripojené územie na juhu Británie. Rimanom sa napriek snahe nepodarilo dobyť Kaledóniu (dnešné Škótsko). Nakoniec pozdĺž severnej hranice dal cisár Hadrián postaviť val siahajúci od rieky Humber až po rieku Severn. Bol dokončený roku 122 po Kr. a okrem vyznačenia hranice chránil pred nájazdmi kmeňov zo severu.
Rimania neboli len krutí dobyvatelia, ale v skutočnosti priniesli do Británie aj veľa dobrého. Upevnili novú kultúru a naučili pôvodných keltských obyvateľov čítať a písať. Gramotnosť sa šírila najmä medzi vyššími vrstvami spoločnosti, obyvateľmi miest a vlastníkmi pôdy, ktorý sa navyše začali učiť latinský a grécky jazyk. Rimania zakladali nové mestá, mnohé na miestach pôvodného osídlenia. V týchto mestách sídlili vojenské posádky, ktoré pomáhali udržiavať poriadok. Rozlišovali sa tri typy miest. Coloniale boli mestá obývané rímskymi usadlíkmi. Municípiá (lat. municipia) boli mestá so zmiešaným obyvateľstvom, ktorému bolo priznané rímske občianstvo. Civitas boli mestá s pôvodnými keltskými obyvateľmi. Celkovo Rimania vytvorili okolo 20 väčších miest s kamenným opevnením. Pospájané boli cestami, ktorých trvácnosť dokumentuje fakt, že mnohé z nich sú základmi ciest používaných dodnes. Londýn bol už vtedy veľkým mestom a dôležitým obchodným centrom Severnej Európy, pretože Británia produkovala dostatočné množstvo obilnín na export. Takisto v jazyku sa zachovali pozostatky z rímskych čias. Mnoho slov najmä z oblastí obchodu, domáceho života a názvy miest je rímskeho pôvodu. Nadvláda Rimanov v Británii trvala až do krízy rímskeho cisárstva v 4. storočí. Rímske vojsko čoraz ťažšie odolávalo útokom keltských kmeňov z Kaledónie. Takisto germánske kmene Sasov a Frankov znamenali ďalšiu hrozbu. Roku 409 boli posledné zvyšky rímskeho vojska stiahnuté z Británie a s nájazdmi Germánov si Kelti museli poradiť sami.
Včasný stredovek Sasi Bohatstvo a dobré poľnohospodárske podmienky na ostrovoch boli lákadlom pre germánske kmene, ktoré od začiatku 5. storočia prichádzali na územie Veľkej Británie. Okolo roku 430 po Kr. sa začali trvalo usadzovať. Pochádzali zo severnej Germánie a Škandinávie a delili sa na tri najvýznamnejšie kmene. Anglovia (odtiaľ názov Anglicko) osídľovali juh a stred územia. Juti oblasť okolo Kentu a Sasi stred územia medzi osadami Anglov a Jutov. Pravdepodobne prišli pre spomínanú prosperitu Británie, ale niektoré zdroje hovoria, že ich dokonca pozvali samotní Kelti, lebo po odchode Rimanov nemal kto vládnuť a zjednocovať jednotlivé, stále súperiace kmene. Celkovo je toto obdobie známe iba útržkovite, informácie boli spísané mníchmi a kronikármi žijúcimi o niekoľko storočí neskôr.
Kelti sa snažili odolávať týmto nájazdom, ale postupne boli vytláčaní viac a viac na západ. Nakoniec po roku 570 boli vytlačení do Walesu, Škótskych nížin a Cornwallu. Kmene, ktoré zostali na saskom území padli do otroctva. Preto sa zachovalo len málo pozostatkov keltskej kultúry, kým vplyv saskej kultúry je stále viditeľný; napríklad aj v modernej angličtine je mnoho slov saského pôvodu. Takisto pretrvali prvky z oblasti štátnej správy a riadenia štátu.
Krajina bola rozdelená na viacero menších kráľovstiev. V 7. storočí sa ich počet ustálil na 7: Essex Sussex Wessex East of England Kent Mercia Northumbria Objavili sa prvé pokusy o ich zjednotenie. Prvým známym zjednotiteľom bol kráľ Offa, vládca Mercie v rokoch 757 – 796. Svoju moc dokumentoval postavením obranného valu pozdĺž hranice s Walesom na ochranu pred Keltmi. V tomto období vznikol aj tzv. Witan – akýsi poradný orgán panovníka, ktorý sa sformoval z rady starších v predchádzajúcich obdobiach. Pomáhal formovať zákony a určovať právomoci vládcu. Takisto mal hlavné slovo pri zosadení a výbere panovníka (v tomto období sa kráľovský titul ešte nededil automaticky z otca na syna, ale Witan určoval vhodného následníka trónu). Napriek snahám sa Offovi nepodarilo zjednotiť celé Anglicko a po jeho smrti moc Mercie upadla.
Sasi priniesli modernizáciu aj do oblasti štátnej správy. Krajinu rozdelili na grófstva, na čele ktorých bol gróf, kráľovský miestodržiteľ. Takisto sa zlepšila úroveň poľnohospodárstva vynájdením výkonnejšieho pluhu. Vznikol aj nový trojpoľný systém obrábania pôdy. Vďaka týmto zmenám sa zlepšila spolupráca ľudí pri práci, lebo ťažký pluh a voly si nemohol dovoliť každý. Centrom bol dom oblastného veľkostatkára, kam dedinčania chodili splácať dane a bol aj správnym a vojenským centrom. Tieto zmeny priniesli aj negatívum a to bolo delenie obyvateľstva na jednotlivé vrstvy. Na čele spoločnosti bol kráľ, potom grófi, veľkostatkári a vojenskí velitelia. Najnižšie boli roľníci, ktorí boli pre nedostatočnú gramotnosť často vykorisťovaní miestnymi veľkostatkármi.
Kresťanstvo