thumb|right|Rozšírenie mongolských jazykov, kalmyčtina ako jediná z nich v Európe.
Kalymčtina (хальмг келн) je západomongolský jazyk, ktorým hovoria Kalmyci, žijúci v Rusku. Okrem písma je prakticky totožný s jazykom Ojratov – ojratčinou, žijúcich v západnom Mongolsku a západnej Číne. Je materinským jazykom pre 500 000 ľudí (vrátane Ojratov).
Kalmyčtina je jediným predstaviteľom mongolských jazykov na európskom území. UNESCO uvádza kalmyčtinu na zozname jazykov ohrozených vyhynutím. 84.1 % Kalmykov hovorí aj po rusky.
Dialekty Rozdiely medzi dialektmi sú zanedbateľné, ako u každého kočovného národa. Dialekt (zdroj tabuľky:) Poznámky torgutský (torgutské, chošutské a eľutské nárečie) dialekt pôvodných kmeňových jazykov Torgutov, Chošutov a Eľutov, ktoré sa vyrovnali na jeden, ale v Čine všetky tri prežívajú derbetský (orenburské, kalmacké nárečie) dialekt Derbetov, ktorí boli vyhnaní za Ural, odkiaľ sa ich väčšina vrátila do Kalmycka
Jazyk Kalymčtina patrí k mongolskej vetve altajskej jazykovej rodiny. Svojimi gramatickými funkciami sa kalmyčtina zaraďuje k aglutinačným jazykom; používa predovšetkým prípony. Vyznačuje sa samohláskovou harmóniou. Jej typickými gramatickými javmi sú: 10 pádov pre skloňovanie podstatných mien neexistencia menného rodu nesklonnosť prídavných mien časovanie slovies podľa osoby, čísla, času, spôsobu, rodu a vidu. Kalymčtina má 18 samohlások, ktoré sa odlišujú dĺžkou (krátke a dlhé a, ä, e, i, o, ö, u, ü, y). Dlhé samohlásky sa zapisujú zdvojením grafémy. Hláska y bola zaradená do kalmyckého fonémového systému pomerne nedávno. Samohlásky sa na začiatku slova vyslovujú s hláskou j.
Spoluhlások má kalmyčtina 27 (b, c, č, d, ď, dž, f, g, h, ch, j, k, l, ľ, m, n, ņ, p, r, s, š, šč, t, ť, v, z, ž), pričom 3 sú nepôvodné a používajú sa v slovách prebratých z ruštiny (f, šč, ž). V niektorých kombináciách sú spoluhlásky slabikotvorné.
Na vývoj kalmyčtiny mali určitý vplyv turkické, ugorské a tunguzské jazyky. Od mongolčiny sa odlišuje najmä: slabými plozívnymi spoluhláskami v mieste mongolských silných skracovaním samohlások pred slabou plozívnou spoluhláskou zmäkčovaním retných spoluhlások samohláskami i, ö, ü
Písmo thumb|right|Fragment prekladu Nového zákona napísaný písmom todo bičig. Prvé kalmycké písomnosti boli napísané písmom todo-bičig (jasné písmo), ktoré vytvoril v 17. storočí mních Zaja Pandita na základe staromongolského písma. Písmo sa medzi Kalmykmi a Ojratmi značne rozšírilo. V Kalmycku sa používalo do r. 1924, Ojratia ho používajú dodnes.
V januári 1924 bola zavedená kalmycká abeceda na základe azbuky, pričom boli doplnené niektoré znaky. Abeceda bola v dvadsiatych rokoch niekoľkokrát reformovaná a používala sa do r. 1930. V r. 1930 bola abeceda prevedená do latinky, pričom boli zachované niektoré znaky doplnené predchádzajúcimi reformami. V r. 1938 bola abeceda znovu prevedená na základ azbuky a do súčasného stavu bola upravená v r. 1941. AzbukaLatinkaAzbukaIPAslovenskýprepisPrepisBGN/PCGNod 19411938 – 411931 – 381930 – 311928 – 301926 – 281924 – 26А аА аА аaaaƏ əÄ äƏ əЯ яD dÄ äəääБ бB bБ бp,bbВ вV vВ вw,vv, wГ гG gГ г,,ggҺ һГъ гъ H һГ гҺ һГ гhghД дD dД дt,ddЕ е-Е еjejeyeЁ ё--joyoЖ ж--Ж жžzhҖ җДж дж Ƶ ƶЖжДж джӜ ӝ dždzh, jЗ зZ zЗ зz(d)zИ иI iИ иiiiЙ йJ jЙ йjjyК кK kК к(k), ()kkЛ лL lЛ л,llМ мM mМ мm,mmН нN nН нn,nnҢ ңНъ нъ Нг нг Ң ңngngО оО оО оooӨ өÖ öӨ өЭ эV vÖ öoööП пP pП п(), ()ppР рR rР рr,rrС сS sС сsssТ тT tТ т,ttУ уU uУ уuuҮ үӰ ӱY yЮ юӰ ӱuüüФ фF fФ ф(f)ffХ хХ хХ хx,chhЦ цC cÇ çЦ цctsЧ чÇ çC cЧ чčchШ шŞ şШ шšshЩ щ-Щ щ()ščshchЫ ы-Ы ыiyyЬ ьЬ ьЬ ьj, ''Э эЕ е-Э эeeeЮ ю--Ю юjuyuЯ я--Я яjajaya Referencie
Iné projekty
Zdroje
Externé odkazy
Kategória:Mongolské jazyky Kategória:Jazyky v Rusku