náhľad|Sídlo na ulici Na vŕšku 6101/12 v bratislavskom Starom Meste INESS – Inštitút ekonomických a spoločenských analýz () je občianske združenie založené 2. decembra 2005 v Bratislave, ktoré svoju činnosť začalo 1. januára 2006. Zaoberá sa analýzou verejných financií, monetárnej politiky, zdravotníctva a problematiky Európskej únie, pričom k skúmanej problematike pristupuje a výsledky interpretuje z pohľadu rakúskej ekonomickej školy.
Deklarovaným cieľom INESS je „rozšíriť všeobecné povedomie o spôsobe fungovania trhového mechanizmu, efektov štátnych zásahov a ich dopadov na spoločnosť a životy bežných ľudí.“ Súčasťou proklamovaných zásad činnosti inštitútu je apolitickosť (nepodporovanie politických strán ani záujmových skupín).
INESS je členom Atlas Network, Stockholm Network, 4liberty.eu a EPICENTER Network.
História Vzniku INESS predchádzal projekt Združenie euroskeptikov EUnie.sk. Webová stránka projektu vznikla niekoľko týždňov pred referendom o vstupe Slovenska do Európskej únie konanom v mája 2003 a vystupovala proti členstvu Slovenska v EÚ. Ako občianske združenie bolo zaregistrované v apríli 2004.
Združenie sa angažovalo v celoslovenskej petičnej akcii konzervatívnych organizácií za vyhlásenie referenda o Európskej ústave spustenej koncom augusta 2004. V júli 2005 sa zapojilo do ústavnej neúspešnej sťažnosti proti ratifikácii Zmluvy o Ústave pre Európu.
Kľúčové osobnosti Združenia euroskeptikov EUnie.sk bratia Richard a Radovan Ďuranovci a Juraj Karpiš 2. decembra roka 2005 založili INESS, ktorý svoju činnosť začal 1. januára 2006.
Webové projekty INESS spravuje niekoľko menších webových projektov ako napríklad: Cena Štátu, web spracovávajúci informácie o štátnom rozpočte Slovenska EuroKríza, stránka informujúca o aktuálnom ekonomickom dianí v súvislosti s krízou v eurozóne Byrokratický index, ranking, ktorý kvantifikuje potrebný čas, počet úkonov a aj náklady, ktoré sú spojené so splnením si byrokratických povinností vyplývajúce z aktuálne platnej legislatívy v danej krajine.
Cena štátu
Na internetovom portáli sa nachádzajú aktuálne a presné informácie o jednotlivých zložkách patriacich do verejných financií a obsahuje aj mnoho zaujímavých aplikácií, ktorých cieľom je vzdelávať občanov o fungovaní a proporciách verejných financií. Súčasťou projektu je aj grafické znázornenie jednotlivých položiek verejných výdavkov vo forme plagátu - „vesmír verejných výdavkov“, ktorý je oficiálne schválený Ministerstvom školstva SR ako vhodná pomôcka pri výučbe v oblasti ekonómie na stredných školách. Projekt ponúka rôzne interaktívne nástroje
V rámci projektu vznikli aj aplikácie Nakúp si svoj štát a Koľko platíte Vy osobne?, umožňujúce občanom modelovať náklady na verejné služby a daňové zaťaženie, ako aj sekcia Plytvanie štátu, zameraná na monitoring mediálne zdokumentovaných prípadov neefektívneho nakladania s verejnými zdrojmi na Slovensku od roku 2007.
Projekt Cena štátu bola ocenený ako najlepší európsky internetový projekt roku 2007 Golden Umbrella Think Tanks Awards organizovanom Stockholm Network, ktorej je INESS členom. V roku 2008 získal projekt cenu v kategórii Inovatívne médiá v rámci programu The 2008 Templeton Freedom Awards americkej Atlas Network, ktorej je INESS členom tiež.
Projekt je open source a bol doteraz replikovaný v Česku, Poľsku, Gruzínsku, Ukrajine, Islande a Bielorusku.
EuroKríza
Portál, informujúci o ekonomickej kríze v Európskej únii, primárne v eurozóne. Primárnou činnosťou je publikovanie týždenníka Budiž Euro!, ktorý preberajú aj viaceré slovenské informačné portály. Venuje sa aj mapovaniu slovenských nákladov na záchranu eurozóny, ktoré sú pravideľne zverejňované ako Účet za euro. V roku 2014 bola pripravená aj anglická mutácia Euro Bill, ktorá mapuje náklady všetkých členských štátov eurozóny.
Byrokratický index
Byrokratický index () kvantifikuje potrebný čas, počet úkonov a aj náklady, ktoré sú spojené so splnením si byrokratických povinností vyplývajúce z aktuálne platnej legislatívy v danej krajine. Výsledky indexu sa vyhlásili v roku 2016 aj 2017 na Medzinárodný deň byrokracie.
Ekonomická olympiáda Ekonomická olympiáda je celoslovenská vedomostná súťaž z ekonómie a financií pre stredoškolákov organizovaná INESS. Cieľom tejto olympiády je prispieť k zlepšeniu finančnej a ekonomickej gramotnosti, ale aj vyhľadávať medzi slovenskými stredoškolákmi nadaných budúcich ekonómov a následne ich podporovať v rozvoji.
Medzinárodný deň byrokracie Medzinárodný deň byrokracie () je pripomienkou zbytočne strateného času podnikateľov, účtovníkov, úradníkov a všetkých občanov nad zbytočnou byrokraciou. Určený bol na 29. septembra, keďže v tento deň sa narodil autor knihy Byrokracia, ekonóm Ludwig von Mises.
V tento deň viaceré ekonomické think-tanky v Európe publikujú Byrokratický index, ktorý je mierkou byrokracie v jednotlivých štátoch a zároveň pouličnými podujatiami pripomínajú ľuďom, čo v ich živote znamená byrokracia.
Prvý Medzinárodný deň byrokracie sa uskutočnil 29. septembra 2016 v Bratislave pod záštitou INESS – Inštitút ekonomických a spoločenských analýz. V roku 2017 sa k oslavám pridali aj český Liberální institut a bulharský think-tank IME. Súčasťou osláv v Bratislave v roku 2017 bolo aj vytvorenie papierového Byrokratického hada, ktorý mal dĺžku 250 metrov.
Ocenenia INESS INESS bol viackrát ocenený slovenskými aj zahraničnými cenami. Väčšina ocenení bola udelená organizáciami zo siete Altas alebo Stockholm, s ktorými je INESS spojený. Jedným z najúspešnejších projektov je Rómsky mýtus. Kampaň k projektu, ktorá upozorňovala na to, že z verejných financií ide len zanedbateľná čiastka na sociálne dávky pre Rómov, získala triete miesto v kategórii PR pre neziskové organizácie a projekty v súťaži Zlatý klinec.
Kontroverzie INESS Financovanie INESS sa na svojich stránkach opisuje ako nezávislé, neštátne a apolitické združenie. INESS však zverejňuje len darcov, ktorí prispeli na jednotlivé projekty, ale nezverejňuje zdroje príjmov samotného inštitútu. Podľa vlastných dokumentov INESS k projektom a podujatiam ich v minulosti finančne podporila Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ), Nadácia Penta a Nadácia SPP, ktoré však typicky podporuje väčší počet subjektov súčasne. Keď sa na výšku príspevku od skupiny PENTA pýtal v roku 2012 denník SME, inštitút sumu odmietol konkretizovať.
Ďalšou skutočnosťou vyvolávajúcou pochybnosti o nezávislosti inštitútu je pôsobenie bývalého šéfa Martina Štefunka. Ten na začiatku existencie INESS, popri riadení tohto think-tanku, pôsobil zároveň ako investičný riaditeľ v spoločnosti PENTA. Tento fakt nebol INESS verejne uvádzaný.
V roku 2024 INESS prijal príspevky od právnických osôb vo výške 227 472 eur a príspevok z podielu zaplatenej dane vo výške 28 069 eur.
Cena štátu a dane Bezpečnostný analytik Martin Dubéci spochybňuje projekt INESS pretože podľa neho, okrem finančného vyčíslenia, koľko nás stojí „štát“, tento projekt nedáva odpovede na ďalšie nevyhnutné otázky, ako je: čo za tieto peniaze dostávame?; ako efektívne sú použité?; a kto má zaplatiť prevádzku štátu?
„Žiaľ, pokým tieto dáta nemáme, je zverejňovanie takýchto bločkov hlavne ideologicky silne podfarbenou kampaňou podporujúcou zmenšovanie štátu. Čo je úplne legitímne a OK, len je to dobré priznať. Táto jednorozmernosť sa žiaľ dostáva aj do širšej politicko-makroekonomickej debaty. Odpoveď zmenšujme štát, lebo to nevie robiť je v situácií, kedy nám chýbajú základné dáta a rozumné postupy na jeho skúmanie intelektuálne nepoctivá, alebo mimoriadne ideologická.“
Radovan Ďurana obhajoval návrh zavedenia daňovej brzdy citátom:
„Jedna zo základných poučiek ekonómie hovorí, že prvý krajec chleba vám prinesie najvyšší úžitok. Rozhodne vyšší ako druhý krajec a ten tretí, ten už mnohým prinesie skôr náklady. Toto pravidlo klesajúceho hraničného úžitku platí všeobecne na všetky ľudské činnosti. Aj na verejnú správu.“
Podľa Libora Meliorisa Ďurana tvrdí, že „zákon klesajúceho hraničného úžitku platí vždy a všade. Aj v daňovej, aj vo výdavkovej politike. Čím viac daní štát vyberie, tým neefektívnejšie ich bude podľa Ďuranu míňať.“
Melioris ďalej dodáva:
„Skutočnosť tomu nenasvedčuje. Menšie štáty nie sú efektívnejšie. Existuje množstvo štátov s nízkym prerozdelením, ktoré nedokáže zabezpečiť ani základné služby, ako napríklad bezpečnosť. Existujú štáty s obrovským prerozdelením, ktoré majú mimoriadne efektívnu štátnu správu, minimálne plytvanie a sú na vrchole rebríčka konkurencieschopnosti.“
Minimálna mzda INESS sa dlhodobo venuje problematike minimálnej mzdy, pričom dospievajú k záveru účelnosti jej zrušenia alebo potrebe jej zavedenia na regionálnom princípe. Tieto tvrdenia rozporuje vo svojich komentároch analytik KOZ SR Ján Košč.
Americký ekonóm Alan Krueger v rozhovore s odporcom minimálnej mzdy, ekonómom Lukášom Kovandom, pre český časopis Týden o svojom výskume povedal:
„Touto štúdiou sme pôvodne chceli potvrdiť – pomocou sofistikovanejších metód – vtedy konvenčný záver. Teda, že zvýšenie minimálnej mzdy zvyšuje nezamestnanosť. Paradoxne sme však zistili pravý opak. Myslím, že aj pod vplyvom tejto štúdie nastáva v posledných rokoch posun naprieč ekonomickou obcou a čoraz viac ekonómov sa prikláňa k názoru, že primerané zvýšenie minimálnej mzdy nemá nepriaznivý dosah na zamestnanosť.“
Hlavný výskumník inštitútu The European Trade Union Institute (európskej strešnej organizácie odborov ETUC) sa pred časom o vyjadreniach analytikov INESS o minimálnej mzde vyjadril takto: „Ich pozícia je v rozpore so súčasným stavom ekonomického poznania. Mali by si to doštudovať alebo prestať klamať.“
O tom, že v súvislosti s minimálnou mzdou používa analytik INESS Róbert Chovanculiak nepravdivé tvrdenia, existuje aj priamy dôkaz. Vo svojom staršom príspevku tvrdil, že výskum z Harvardu ohľadom aplikácie YELP dokazuje, že zvyšovanie minimálnej mzdy negatívne vplýva na zamestnanosť v amerických reštauráciách. V dokumente sa však nič také nepíše. Naopak, je tam jasne uvedené, že „nie je jasné, aký ma minimálna mzda vplyv na zamestnanosť v reštauráciách.“
V ďalšom svojom komentári, napísal ohľadom zvyšovania minimálnej mzdy v Slovinsku a na Slovensku:
„Obhajcovia zvyšovania minimálnej mzdy sa zvyknú odvolávať na úspešný príklad zo Slovinska. V roku 2010 tam skokovo zvýšili minimálnu mzdu o rekordných 23 percent. Lenže keď sa pozrieme na dlhšie časové obdobie, tak sa celé čaro okolo Slovinska rozplynie a rekordérom sa stane Slovensko. V Slovinsku od roku 2010 dodnes vzrástla minimálna mzda o 48 percent. Na Slovensku v tom istom období vzrástla o 69 percent.“
V tomto prípade však, okrem uvedenia percentuálneho rastu neuviedol, z akých základov ním uvedený rast prebiehal. Podľa Eurostatu má Slovensko od roku 2008 porovnateľnú produktivitu práce so Slovinskom, pričom v roku 2009 bola nominálna minimálna mzda v Slovinsku 589,19 eur (v PPS 680,21 eur) a na Slovensku bola nominálna minimálna mzda 295,50 eur (v PPS 407,21 eur) a v roku 2019 po nárastoch uvádzaných Chovanculiakom bola nominálna minimálna mzda v Slovinsku 886,63 eur (v PPS 1 043,71 eur) a na Slovensku bola nominálna minimálna mzda 520 eur (v PPS 740,34 eur). Pri porovnateľnej produktivite práce je teda rozdiel, aj napriek vyššiemu rastu minimálnej mzdy na Slovensku v neprospech Slovenska.
V článku taktiež vyslovil názor, že: „skokovité zvýšenie minimálnej mzdy v Slovinsku z roku 2010 malo dokázaný negatívny vplyv na zamestnanosť mladých a málo vzdelaných ľudí.“