Živá latinčina () je označenie pre bežné používanie latinského jazyka, ktorý je inak obvykle uvádzaný ako mŕtvy.
Zástancovia Zástancov živej latinčiny možno rozdeliť do dvoch skupín. Jedni presadzujú aktívne používanie jazyka ako prostriedok k tomu, aby jeho učenie bolo príjemnejšie, ale aj účinnejšie ako je v súčasnosti, pričom vychádzajú zo skúseností s poslednými zmenami v metodológii v oblasti moderného vyučovania jazykov. Druhí si želajú návrat latinčiny ako medzinárodného komunikačného prostriedku medzi ľudmi alebo ako akademického jazyka, ako tomu v Európe bolo od čias starého Ríma do 18. storočia.
Inštitúcie Medzi inštitúcie, ktoré poskytujú výuku živej latinčiny patrí americká univerzita v Kentucky alebo belgická nadácia Fundatio Melissa. Zástancom filozofie živej latinčiny je Severoamerický inštitút pre štúdium živej latinčiny SALVI. Veľa záujmových skupín z celého sveta, v ktorých sa hovorí latinsky združuje spoločenstvo Societas Circulorum Latinorum . Aktívnu činnosť vyvíja aj komunita priaznivcov latinčiny Vita latinitatis, medzi ktorej aktivity patrí aj jedno z mnohých výročných stretnutí nadšencov pre latinčinu v Európe Septimanae latinae, ktoré celé prebieha v latinčine. Veľmi známy je taliansky latinista a pedagóg Luigi Miraglia.
Latinskú verziu má aj slobodná encyklopédia Wikipédia.
Pozri aj Latinčina Nová latinčina
Externé odkazy Latinské konverzačné fráze na Wikibooks (preklad v angličtine) Latinské konverzačné fráze na Lingua Latina Aeterna (preklad v angličtine) Nuntii Latini - rozhlasové správy v latinčine Poeta ex Machina strojové čítanie latinskej poézie
Zdroj
Kategória:Latinčina Kategória:Literatúra v latinskom jazyku