Fieseler Fi 156 Storch („Bocian“) bolo nemecké ľahké prieskumné a spojovacie lietadlo, navrhnuté pred druhou svetovou vojnou a intenzívne používané Luftwaffe počas vojny.
Vznik a vývoj V lete 1935 sa Gerhard Fieseler, šéfkonštruktér Reinhold Mewes a technický riaditeľ Erich Bachem zaoberali návrhom lietadla s vlastnosťami STOL (krátky vzlet a pristátie). Toto lietadlo malo plniť mnoho úloh v civilnom ako aj vojenskom sektore, pre vtedy nedávno znovuzrodenú Luftwaffe. Išlo o trojmiestny hornoplošný stroj, poháňaný motorom Argus s výkonom 179 kW. Charakteristickou črtou tohto lietadla bol aj jeho podvozok, mimoriadne vhodný na pristávanie pri prudkom klesaní a z veľkých uhlov. Bol skonštruovaný ako konkurent Messerschmittu Bf 163, Siebelu Si-201 a autogyra Focke-Wulf Fw 186 (založeného na Ciervovej technológii). Po postavení prvých troch prototypov bol vyrobený Fi 156 V4 určený na zimné skúšky, nasledovaný predsériovým Fi 156 V5 a začiatkom roka 1937 bolo postavených 10 ks Fi 156A-0, určených na skúšobné testy. Jeden z týchto strojov bol verejne prezentovaný po prvýkrát na medzinárodnom leteckom stretnutí v júli 1937 v Zürichu, pričom v tom čase bola viacúčelová verzia Fi 156A-1 v sériovej výrobe. Fi 156 Storch opakovane predviedol vzlietnutia s plným zaťažením po rozbehu nie viac než a plnú ovládateľnosť pri rozsahu rýchlostí od /h do /h. Skúšobná prevádzka potvrdila, že nemecké ozbrojené sily získali lietadlo, s ktorým možno vzlietnuť a pristáť aj za veľmi zložitých podmienok a počas druhej svetovej vojny bolo Fi 156 možné nájsť takmer všade, kde nemecké jednotky operovali. Celková výroba dosiahla 2 549 strojov. náhľad|Detail na prednú časť stroja Fi 156 vo fínskych službách. V porovnaní so svojim americkým konkurentom Piperom L-4 Grasshoper, mal Fi 156 oveľa výkonnejší motor – 179 kW oproti 48 kW u Piperu L-4. Porovnateľný britský stroj, Westland Lysander, nedosahoval ani zďaleka vynikajúcich vzletových a pristávacích vlastností Fi 156, a to aj napriek motoru s výkonom 746 kW. Jeho úspech dokazuje aj vplyv na konštrukcie zahraničných ekvivalentov, ako napr.: Ryan YO-51 Dragonfly, Vultee L-1 Vigilant alebo Bellanca O-50.
Skúšobné lety proti stíhačkám ukázali, že pri rýchlosti /h to bol veľmi ťažký cieľ. Jeden Fi 156A-0 bol skúšaný s bombami SC-50, pričom zameriavacie body mal nakreslené na oknách z plexiskla, ďalší zasa prešiel úspešnými skúškami proti ponorke s použitím hlbinnej nálože. Menej nezvyčajné boli verzie na zhadzovanie zásob a s inštalovanými dymovnicami.
Operačné nasadenie Toto lietadlo sa zúčastnilo mnohých dôležitých operácií. Jednou z najznámejších je misia z 12. septembra 1943. Vtedy Hitler nariadil SS Haupsturmführerovi Ottovi Skorzenymu aby zo zajatia vyslobodil talianskeho fašistického diktátora Benita Mussoliniho. Ten sa nachádzal v nedostupnom horskom hoteli Gran Sasso, kde sa dalo dostať jedine lanovkou. Otto Skorzeny pristál s Fi-156 na zadnej terase hotela, naložil Mussoliniho a odletel.
Technické špecifikácie (Fi 156 C-2) vpravo|300px Posádka: 2 Dĺžka: (32 ft 6 in) Rozpätie: (46 ft 9 in) Výška: (10 ft 0 in) Plocha: (280 ft²) Prázdna váha: (1 900 lb) Vzletová hmotnosť: (2924 lb) Pohonná jednotka: 1x vzduchom chladený osemvalcový motor Argus As 10 C-3 s výkonom 179 kW (240 hp)
Výkony Maximálna rýchlosť: /h (94.5 kn, 109 mph) Dolet: (210 nmi, 240 mi) Dostup: (15 090 ft) Rýchlosť stúpania: /s (945 ft/min)
Výzbroj 1 × guľomet MG 15
Iné projekty
Zdroj Alexander Ludeke, Bojová technika druhej svetovej vojny, Slovart, Bratislava, 2009, ISBN 978-80-8085-730-1
Kategória:Lietadlá druhej svetovej vojny Kategória:Fieseler