Emocionálna inteligencia alebo emočná inteligencia je schopnosť určovať, hodnotiť a ovládať svoje vlastné emócie, emócie druhých, aj skupiny. Meria sa prostredníctvom emocionálneho kvocientu (EQ).
Nie je zhodná s racionálnou inteligenciou (t.j. inteligenciou meranou prostredníctvom IQ). Podľa niektorých názorov úspech v živote človeka závisí tak od racionálnej, ako aj od emocionálnej inteligencie; bez emocionálnej inteligencie nie je intelekt schopný využívať celý svoj potenciál.
Myšlienku emocionálnej inteligencie ako prvý vyslovili Peter Salovey a John D. Mayer vo svojom článku „Emotional Intelligence“ v roku 1990. Salovey rozlišuje päť hlavných oblasti emocionálnej inteligencie: Uvedomovanie si vlastných emócií. Samouvedomenie – vedomé rozpoznávanie citu v okamihu jeho vzniku – je jedným zo základných kameňov emocionálnej inteligencie. Zvládanie emócií. Nakladať so svojimi citmi tak, aby zodpovedali situácii, je schopnosť, ktorá má základ v rozvinutom sebauvedomení. Schopnosť motivovať sám seba. Zapojenie emócií do konania človeka je potrebné, ináč by nebol schopný dlhodobo sa sústrediť a stratil by motiváciu. Vnímavosť k emóciám iných ľudí. Empatia je základná „ľudská vlastnosť“. Aj táto vlastnosť sa s rastúcim emocionálnym samouvedomením prehlbuje. Umenie medziľudských vzťahov. Či má človek uspokojivé medziľudské vzťahy, závisí do značnej miery od toho, či je schopný vcítiť sa do emócií ostatných a prispôsobiť tomu svoje konanie.
Je jedno z verejných tajomstiev psychológie, že podľa školského prospechu, podľa IQ alebo podľa výsledkov psychologických testov nie je možné navzdory popularite týchto hodnotení spoľahlivo predpovedať úspech v živote. IQ prispieva k faktorom určujúcim úspech v živote len v 20 %. Zvyšných 80 % tvoria ďalšie vplyvy. Podľa niektorých štúdií má EQ niekoľkonásobne väčší vplyv na úspech ako IQ.
Referencie
Pozri aj Emocionálny kvocient
Kategória:Inteligencia Kategória:Psychológia