náhľad|Dcéry Pandarea, autor: Johann Heinrich Füssli (1795) Pandareós alebo Pandareos (starogr. Πανδάρεως – Pandareós, ) je v gréckej mytológii syn veštca Meropa, bol efezský alebo milétsky kráľ.
Pandareov príbeh sa v antických písomných prameňoch vyskytuje v rôznych obmenách, útržkovito a často si aj jednotlivé príbehy navzájom protirečia. Najstaršia zmienka o ňom je od Homéra, ktorý píše, že jeho troch dcér sa po jeho smrti ujali bohyne Aténa, Héra a Afrodita.Homér, Odysea, 20,54.Pausanias, Periégésis tés Hellados, 10,30,2.
Do mýtov však vstúpil v najznámejšej verzii jeho príbehu ako Tantalov priateľ. Tento príbeh uvádza, že na Kréte chytil zlatého psa, ktorý bol strážcom kozy Almathey, čo kedysi svojim mliekom dojčila najvyššieho boha Dia a odviedol ho do svojho paláca.Antoninus Liberalis, Metamorphoses, 36. Neskôr Pandarea ale trápilo svedomie, že týmto činom urazil bohov a aby sa vyhol trestu odviedol psa k lýdskemu kráľovi Tantalovi. Netrvalo dlho a Zeus poslal boha Herma k Tantalovi, aby mu psa vydal. Tantalos sa ale zaprisahal, že ho nemá a tým na seba privolal Diov hnev. Pandareós sa však trestu tiež nevyhol. Zeus ho aj s jeho manželkou Harmotoou premenil na kameň.
Podľa inej verzie Pandareos s manželkou pred Diovým trestom ušli do Atén a neskôr na Sicíliu, kde zahynuli.
Referencie a bibliografia
Kategória:Postavy gréckej mytológie