Jastrabovité (staršie: krahuľcovité, orlovité; lat. Accipitridae, staršie Aquilidae, Buteonidae; podrobnejšie o názvoch pozri v kapitole Názvy) sú čeľaď vtákov z radu dravce.
Do tejto čeľade patrí okolo 75 recentných rodov, pozostávajúcich z vyše 250 recentných druhov, čo je veľká väčšina radu dravce (Accipitriformes) v užšom zmysle. Na Slovensku sa bežne vyskytuje napr. rod Astur (po slovensky jastrab), Accipiter (jastrab), Aquila (orol), Buteo (myšiak) a Circus (kaňa).
Charakteristika Výskyt Jastrabovité sa vyskytujú vo všetkých svetadieloch okrem Antarktídy. Obývajú skoro všetky typy biotopov, napríklad žijú v lesoch, tundre, tajge, savane, na vysokohorských lúkach, v dažďových pralesoch, púšťach, na poliach, v mestách a podobne. Neobývajú len najsevernejšiu arktickú tundru a veľmi suché púšte. Najhojnejšie sú v trópoch. Najvia ich druhov žije v lesoch, lebo stromy potrebujú na hniezdenie, sedenie, nocovanie, lov a pod. Hniezda si stavajú na útesoch, na stromoch alebo na zemi.
Niektoré jastrabovité sú stále (t. j. žijú celý čas na tom istom mieste), ale väčšina jastrabovitých je sťahovavá. Jedince, ktoré migrujú na zimu na juh, si zvyčajne vyberajú zimovisko, ktoré je svojou štruktúrou podobné ich prostrediu na severe, kde sa rozmnožujú; napríklad jastrabovité, ktoré sa rozmnožujú v otvorených lesoch, si často vyberajú zimovisko v pomerne otvorených tropických lesoch. Jesenná migrácia zvyčajne prebieha od polovice augusta do novembra. Jarná migrácia u väčšiny druhov prebieha medzi februárom a júnom.
Mnohé z druhov vyskytujúcich sa na Slovensku sú sťahovavé, niektoré severské druhy tiahnu na zimu k nám.
Opis tela Pre čeľaď je charakteristická normálne vyvinutá horná čeľusť (bez subterminálneho zúbka) a slabo operená nadchvostová žľaza.
Jastrabovité môžu mať dĺžku 25 až 150 cm, môžu vážiť 80 g až 12,5 kg, majú široké krídla, hákovitý zobák (u supov je v bazálnej časti rovný), silné nohy a ostré pazúry (supy majú tupé pazúry). Všetky jastrabovité majú (obyčajne výrazne sfarbené) nadnozdrie. Majú veľké oči, ktoré sú u väčšiny druhov chránené výrazným výstupkom, nazývaným nadočnicový val. U dospelých jedincov je rozpätie krídel od 50 do 300 cm. Beháky (spodok nôh) sú rôzne dlhé (u orlov krátke a hrubé, u kaní dlhé) a napríklad orly ich majú zarastené drobným perím.
Od čeľade sokolovitých, ktorá sa donedávna spravidla považovala za blízkych príbuzných jastrabovitých, sa jastrabovité odlišujú skôr žltými, červenými alebo orieškovými očami než hnedými očami, správaním pri budovaní aní hniezda a rozdielmi v kostre.
Tvar tela sa rôzni. Napríklad chvosty a krídla môžu mať veľa rôznych tvarov. Druhy žijúce v lesoch majú obyčajne krátke krídla a dlhé chvosty, aby sa im ľahšie manévrovalo. Druhy, ktoré žijú v otvorených biotopoch a lovia vzletom, majú vo všeobecnosti dlhé, široké krídla a krátke chvosty, aby mohli ľahko vzlietať.
Aj farba operania sa rôzni. Mnohé jastrabovité sú sfarbené tak, aby splynuli so svojím prostredím, preto sú často hnedé, čierne alebo sivé. Spodok tela je často bledší než ako hornú časť. Niektoré jastrabovité vykazujú polymorfizmus peria - existujú svetlé a tmavé morfy. U niektorých jastrabovitých sa perie mení v závislosti o oblasti, kde žijú.
Väčšinou sú samice väčšie než samce. Tento rozdiel veľkosti je výraznejší u druhov, ktoré lovia rýchlu a obratnú korisť. Niektoré jastrabovité majú tiež rozdielne sfarbenie peria samcov a samíc; obyčajne je pestrejšie sfarbený samec než samica a samica vyzerá podobne ako mláďatá. Okrem toho je obyčajne rozdiel medzi farbou peria v prvom roku života jedinca od farby peria dospelého jedinca - väčšina mláďat má hnedú hornú časť tela, niekedy so svetlými škvrnami, a svetlejší spodok s hnedastými pruhmi. Mláďatá majú tiež často väčšie krídlové a chvostové perá ako dospelí jedinci, aby sa im ľahšie lietalo. Perie dospelých jedincov sa niekedy vyvinie po prvom roku života, a niekedy (napríklad u väčšiny orlov) táto premena prebieha v priebehu niekoľkých rokov, pričom mladý vták prejde viacerými fázami prechodného operenia.
Let Jastrabovité výborne lietajú: jastraby lietajú prudko, myšiaky pomaly krúžia v povetrí, haje a kane lietajú pomaly nad zemou.
Potrava Jastrabovité sú dravce a/alebo zdochlinožravce. Konzumujú ryby, cicavce, vtáky, netopiere, bezstavovce, zdochliny a sčasti aj ovocie.
Ostatné Väčšina jastrabovitých sú samotári alebo sú semikoloniálni. Väčšina jastrabovitých je aktívna počas denného svetla. Len zopár druhov je aktívnych za súmraku.
Väčšinou sa dožívajú sa v priemere jedného až dvoch rokov, ale niektoré väčšie druhy žijú dlhšie. Napríklad veľké orly a supy sa v zajatí dožili až 60 rokov.
Systematika
Vnútorná systematika Následuje súčasný systém recentných jastrabovitých (stav: jar 2024):
Vysvetlivky: Písmená A, B, C atď. pomocne označujú rôzne významy toho istého názvu. Znak "/" alebo hranaté zátvorky uvádzajú synonymá. Výraz "býv. X" znamená, že daný rod bol staršie súčasťou rodu X.
čeľaď jastrabovité/staršie: krahuľcovité (Accipitridae) A [= podčeľaď jastraby/jastraborodé/staršie: krahuľce (Accipitrinae) A ]: podčeľaď luniaky/luniakorodé (Elaninae) A [= čeľaď luniakovité (Elanidae)/ tribus Elanini] - Poznámka: V minulosti sa do tejto podčeľade zaraďoval aj rod Macheiramphus a niekedy aj rod Elanoides. (bez mena) [=podčeľaď luniaky/luniakorodé (Elaninae) B] rod Elanus – luniak/haja rod Chelictinia/ staršie: Nauclerus - luniak - Poznámky: 1. Tento rod zahŕňa iba druh luniak vidlochvostý (Chelictinia riocourii). 2. Bývalý rod Nauclerus môže alternatívne označovať dnešný rod Elanoides alebo môže označovať spolu rody Chelictinia a Elanoides. rod Gampsonyx – luniak [=podčeľaď Gampsonychinae ] - Poznámky: 1. Tento rod zahŕňa iba druh luniak pestrý (Gampsonyx swainsonii). 2. Staršie sa tento rod niekedy zaraďoval do čeľade sokolovité (Falconidae). (bez mena) [= čeľaď jastrabovité/staršie: krahuľcovité (Accipitridae) B/ podčeľaď jastraby/jastraborodé/staršie:krahuľce (Accipitrinae) B] (bez mena) [= podčeľaď bradáne/bradáňorodé (Gypaetinae) A/ tribus Gypaetini A] (bez mena) [= podčeľaď bradáne/bradáňorodé (Gypaetinae) B/ tribus Gypaetini B/ podtribus Gypaetina/ čeľaď Gypaetidae A ] podčeľaď kutraňorodé/kutrane (Polyboroidinae) [= tribus Polyboroidini/Gymnogenisini ] - Poznámka: Z vývojového hľadiska je tento taxón asi sesterským taxónom taxónu "Gypaetinae C + Perninae". rod Polyboroides/staršie:Gymnogenys – kutraňa/kaňa podčeľaď bradáne/bradáňorodé (Gypaetinae) C [= tribus Gypaetini C] rod Gypaetus – bradáň/orlosup [=podčeľaď bradáne/bradáňorodé (Gypaetinae) D] - Poznámka: Tento rod zahŕňa iba druh bradáň žltohlavý (Gypaetus barbatus). rod Neophron/staršie: Percnopterus – zdochlinár/sup [= podčeľaď Neophroninae ] - Poznámka: Tento rod zahŕňa iba druh zdochlinár biely/sup biely (Neophron percnopterus). rod Gypohierax/staršie: Racama – orlosup [= podčeľaď Gypohieracinae/staršie:Racaminae/ tribus Gypohieracini ] - Poznámka: Tento rod zahŕňa iba druh orlosup strakatý (Gypohierax angolensis). podčeľaď včeláre/včelárorodé/staršie: včelojedy (Perninae) A [= tribus Pernini A/ podtribus Pernina ] - Poznámka: V starších systémoch sa vyskytuje podčeľaď včeláre/včelárorodé/staršie:včelojedy (Perninae) B/Leptodontinae A pozostávajúca z Perninae A okrem rodov Lophoictinia a Hamirostra. rod Eutriorchis – hadožer/hadiar - Poznámky: 1. Tento rod zahŕňa iba druh hadožer jastrabí/hadiar jastrabovitý (Eutriorchis astur). 2. V starších systémoch bol tento rod zahrnutý v podčeľadi Pithecophaginae alebo v podčeľadi Circaetinae B alebo v podčeľadi Gypaetinae C. rod Leptodon/ staršie Odontriorchis – luň [= tribus Odontriorchini ] - Poznámka: Dnešné rody Leptodon a Chondrohierax sa v minulosti niekedy spoločne zaraďovali ako rod Cymindis. rod Chondrohierax/staršie: Regerhinus – luň/luniakovec rod Aviceda/staršie: Baza/staršie: Lepidogenys – kochláč/včelár [=tribus Avicedini ] rod Pernis – včelár/včelojed [=tribus Pernini B] rod Elanoides – koršun/luniak/luniakovec [= podčeľaď Elanoidinae ] - Poznámky: 1. Tento rod zahŕňa iba druh koršun vidlochvostý/luniak lastovičkovitý/luniakovec lastovičkochvostý (Elanoides forticatus). 2. Tento rod sa staršie niekedy zaraďoval do podčeľade Elaninae alebo do podčeľade Milvinae. rod Henicopernis – včelárovec/včelár [= tribus Henicopernini ] rod Lophoictinia – včelárovec/koršun/haja - Poznámka: Tento rod zahŕňa iba druh včelárovec svetlohlavý/koršun svetlohlavý/haja chochlatá (Lophoictinia isura). rod Hamirostra/staršie: Gypoictinia – včelárovec/koršun/haja - Poznámka: Tento rod zahŕňa iba druh včelárovec veľkozobý/koršun veľkozobý/haja veľkozobá (Hamirostra melanosternon). (bez mena) [= podčeľaď jastraby/jastraborodé/staršie:krahuľce (Accipitrinae) C/ tribus Accipitrini A] podčeľaď supy/suporodé (Gypinae/Aegypiinae) A tribus Circaetini A [= podčeľaď hadiare/hadiarorodé (Circaetinae) A/ podtribus Circaetina ] rod Pithecophaga – opičiar/opičiarka [=podčeľaď opičiare/opičiarorodé (Pithecophaginae)/ tribus Pithecophagini ] - Poznámka: Tento rod zahŕňa iba druh opičiar veľkozobý/opičiarka veľkozobá (Pithecophaga jefferyi). (bez mena) [ = tribus Circaetini B] - Poznámka: Staršie sa v systémoch občas vyskytoval tribus Circaetini C pozostávajúci z Circaetini B a rodu Polyboroides alebo tribus Circaetini D pozostávajúci z Circaetini B (okrem rodu Terathopius) a z rodov Spilornis a Eutriorchis. rod Circaetus A rod Circaetus B – hadiar rod Dryotriorchis - hadiar - Poznámka: Tento rod zahŕňa iba druh hadiar dlhochvostý (Circaetus/Dryotriorchis spectabilis). rod Terathopius/staršie: Helotarsus – hadiar/hadiarka - Poznámka: Tento rod zahŕňa iba druh hadiar krátkochvostý/hadiarka krátkochvostá (Terathopius ecaudatus). rod Spilornis – hadiar/hadožer/orol [= tribus Spilornithini ] tribus Gypini/Gypsini A [=podčeľaď supy/suporodé (Gypinae/Aegypiinae) B/ podtribus Gypina ] rod Gyps A [= tribus Gypini/Gypsini B] rod Gyps B - sup rod Pseudogyps – sup rod Necrosyrtes – sup/zdochlinár [= tribus Neocrosyrtini ] - Poznámka: Tento rod zahŕňa iba druh sup čiapočkatý/zdochlinár čiapočkatý/zdochlinár čiapočkavý/sup čiapočkavý (Necrosyrtes monachus). (bez mena) [= tribus Aegypiini ] rod Sarcogyps (býv. Aegypius) – sup - Poznámky: 1. Tento rod zahŕňa iba druh sup červenohlavý/sup stepný/sup holohlavý (Sarcogyps calvus). 2. V minulosti existoval rod Otogyps, ktorý pozostával z dnešných rodov Sarcogyps a Torgos. rod Aegypius A/staršie: Vultur A - Poznámka: V dávnejšej minulosti existoval rod Vultur B, ktorý zahŕňal nielen dnešný rod Aegypius, ale prakticky všetky supy (t .j. rody z dnešných taxónov Gypini A a Gypaetinae C) a kondory (kondory dnes nepatria do čeľade jastrabovité). Dnes sa naopak v systémoch vyskytuje rod Vultur C, ktorý je len jedným z rodov kondorov, čiže je bez akéhokoľvek súvisu s rodom Aegypius. rod Aegypius B/staršie: Vultur D – sup - Poznámka: Tento rod zahŕňa iba druh sup tmavohnedý/sup tmavý (Aegypius monachus). rod Torgos – sup - Poznámka: Tento rod zahŕňa iba druh: sup ušatý (Aegypius/Torgos tracheliotus). rod Trigonoceps/staršie: Lophogyps – sup - Poznámka: Tento rod zahŕňa iba druh: sup červenozobý/sup hranatohlavý (Aegypius/Trigonoceps occipitalis). (bez mena) [= tribus Accipitrini B/ podtribus Accipitrina ] podčeľaď orly/orlorodé (Aquilinae) A [=infratribus Aquilita ] rod Stephanoaetus (býv. Spizaetus) – orol/orlovec - Poznámka: Tento rod zahŕňa iba druh: orol korunkatý/orlovec korunkatý (Stephanoaetus coronatus). rod Nisaetus (býv. Spizaetus) – orlovec/orol [= tribus Nisaetini ] - Poznámka: Dnes je v tomto rode zahrnutý aj bývalý rod Limnaetus. rod Spizaetus A [= tribus Spizaetini ] rod Spizaetus B – orlovec/orol - Poznámka: Dnes je v tomto rode zahrnutý aj bývalý rod Pternura. rod Spizastur/staršie: Tolmolestes - orlovec/orol - Poznámka: Tento rod zahŕňa iba druh: orlovec čiapočkatý/orol čiapočkatý (Spizaetus/Spizastur melanoleucus).