Božstvá starovekého Egypta boli nadprirodzené bytosti uctievané v starovekom Egypte. Staroegyptský panteón zahŕňal väčší počet bytostí – bohyne, bohov, polobohov a démonov. Starší bádatelia v raných obdobiach egyptológie, medzi nimi napr. E. A. Wallis Budge usudzovali podľa vývoja náboženských predstáv hlavne z Novej ríše, že staroegyptské náboženstvo bolo vo svojej podstate monoteistické. Iní, ako napr. W. M. Flinders Petrie, ho zase pokladali za polyteistické. Erik Hornung odporúča termín henoteizmus, t. j. bohoslužba jednému bohu ale nie jedinému, ktorý asi najlepšie vystihuje pôsob akým starí Egypťania chápali svoje božstvá a narábali s nimi.
Etymológia
Starí Egypťania používali na označenie bližšie nešpecifikovaného božstva, príp. transcendentálnej bytosti najčastejšie tri slová: necer (); bau (), pl. zo slova ba (); sechem ().
Konkrétne mená božstiev, pod ktorými boli všeobecne známe, mali rôzne významy a rôzne sa tvorili. Okrem všeobecne známeho mena mal každý boh aj svoje vlastné meno, ktoré však okrem samotného boha nikto nepoznal. Známe mená vznikali a odvodzovali sa: podľa miesta pôvodu alebo domáceho kultu, napr. Nechbet – „Tá z Nechebu“; podľa ich základnej vlastnosti, napr. Sachmet – „Mocná“; podľa špecializácie alebo úlohy, napr. Re – Slnko.
K menu sa pripájali prívlastky alebo tituly, ktoré sa snažili vystihnúť určitý aspekt božstva v danom kontexte, napr. „Ten s mnohými menami“ v prípade Usira.
Necer Pre pojem „boh“ mala staroegyptčina slovo necer (), pre pojem „bohyňa“ neceret (). Hieroglyf mal tvar stožiaru, ktorý bol zabalený do látky a jeho horný koniec voľne vial. Motív je spätý so vstupnou bránou (pylónom) do chrámu, ktorú dekorovali stožiare s vlajúcou látkou na jeho vrchole. Je možné, že takéto stožiare s vlajkami, ktoré bolo možné vidieť zďaleka, znamenal čisté, resp. posvätné miesto.
Slovo je doložené v prvom rade z vlastných mien starých Egypťanov z raného obdobia, t. j. okolo roku 3000 pred Kr., neskôr aj z literárnych textov.
Pojem označoval široký rozsah druhov bytostí, od hlavných bohov, cez bôžikov až po démonov, potom kráľa a niekedy aj zosnulého. Slovo pravdepodobne znamenalo bytosť s určitou nadprirodzenou silou. Pojem mal alternatívne znaky, ktoré sa používali ako determinatívy: sokol (Hor) pre boha, kobra (Vadžet) pre bohyňu, alebo zjednodušené ikonografické zobrazenie konkrétneho božstva, ktoré bolo v obľube hlavne v období Ramessovcov (19. a 20. dynastia) a skracovalo písanie božských mien. Tu sú niektoré z Gardinerového súboru hieroglyfov:
C1C2C3C4C5C6C7C8C9C10C11C12C17C18C19C20ReThovtChnumAnupSutechMinHathorMaatHehAmonMoncuTatenenPtahE18E19G5G7AG7AAG9G10G13G15I4I12L7N6O10G26G26AVepuauetHorNemtejRaharachtejSokarSopduMutSobekVadžetSelketReHathorThovt
Erik Hornung vidí v troch všeobecných ideogramoch paralelu s vývojom náboženského myslenia starovekých kultúr, ktorý prechádzal od jednoduchého fetišizmu, cez uctievanie zvierat (zoolatriu) až po uctievanie antropomorfných božstiev. To korešponduje so spomínanými znakmi, ktoré sa objavovali v niektorých menách ako determinatívy. Zabalený stožiar v látke má pravdepodobne pôvod v kultovom predmete z egyptského dávnoveku, sokol na bidle odráža obdobie kultov zvierat a sediaci boh štádium kultov bohov s ľudskou podobou. Prvé dva hieroglyfy sa nachádzali v znakovom súbore už od jeho vzniku, tretí od začiatku Starej ríše (ako determinatív od jej konca).
V ptolemaiovskom období sa používala hviezda. Zo staroegyptského slova pochádza aj meno kresťanského boha v koptčine núte (), ktorého ekvivalent v starej gréčtine je teos ().
Častý výskyt slova necer hlavne v staroegyptskej mravoučnej literatúre viedlo niektorých starších egyptológov k hypotéze, že náboženstvo Egypťanov bolo vo svojej podstate monoteistické (texty spomínali väčšinou len „boha“, aj keď miestami s jasnou solárnou charakteristikou). V súčasnosti je táto hypotéza prekonaná a bádatelia sa prikláňajú k názoru, že slovo necer sa používalo v zmysle „akýkoľvek boh, ktorého si praješ“.
Bau Konvenčný preklad slova bau () je „duchovia“ alebo „duše“ (napr. z Buta alebo z Hierakonpolis). Hieroglyf pre slovo ba () mal podobu bociana jaribu (Ephippiorhynchus senegalensis).
Jeho interpretácia je ešte nejasnejšia ako preklad. Podľa Kurta Setheho môže označovať dávnych zosnulých lokálnych vládcov, prip. náčelníkov; podľa Hermana Keesa staré lokálne a dnes neznáme skupiny božstiev. Erik Hornung ich podľa kontextu výskytu v Textoch pyramíd a Textoch rakiev považuje za „‚božské bytosti‘, ktoré sú prípadne identické s ‚bohmi‘.“ Presnejší preklad tohto pojmu je dnes pravdepodobne nemožný, pretože akýkoľvek prekladateľský pokus súčasnými modernými jazykmi nepokrýva všetky príklady jeho výskytu a použitia, ktoré sú známe. Napriek tomu je dnes zrejmé, že bau vždy vyjadrovali „aktívnu, viditeľnú stránku božskej bytosti, boli nositeľom a pravdepodobne aj dôvodom jej činov.“
Podľa zachovaných vlastných mien z ranodynastického obdobia a Starej ríše egyptológovia usudzujú, že bau boli emanáciami (manifestáciami) božstiev ako Ptaha, Chnuma, Sokara, Hathor alebo Sachmet. Časom sa význam slova posúval. Pôvodne označoval božské entity s pomerne pozitívnym vplyvom, v neskorších obdobiach nadobúdal stále viac negatívnu charakteristiku, až v neskorom období znamenal „boží hnev“ a počas kresťanstva v koptčine „násilný čin“ alebo „zločin“.
Sechem Staroegyptské slovo sechem () je možné v tomto kontexte preložiť ako „mocnosť“ alebo „sila“. Tiež je doložené z textov raných staroegyptských dejín. Pravdepodobne pôvodne označovalo emanáciu božstva, podobne ako slovo bau, príp. „neosobnú moc“, ktorá mohla byť priradená akémukoľvek konkrétnemu božstvu. Jej symbolom bolo žezlo (sechem) ako znak autority a súčasne ako hieroglyfický fonogram rovnakého znenia. Neskôr počas Novej ríše sa význam posunul a slovo predstavovalo „obraz boha“.
Zobrazovanie a podoby Spôsob, akým Egypťania zobrazovali jednotlivé božstvá, nemal za cieľ zobraziť podobu samotnej transcendentálnej bytosti, ktorá bola už zo svojej podstaty nevystihnuteľná, ale symbolicky priblížiť človeku jednu alebo viaceré jej charakteristické funkcie a vlastnosti. Symbolické zobrazenia mohli nadobúdať nasledujúce formy: ako predmet, napr. stĺp džed – symbol boha Usira; ako nebeské teleso, napr. slnečný kotúč boha Atona; ako rastlina, napr. kvet lotosu – symbol boha Nefertema; ako zviera, napr. levica – forma bohyne Sachmet; ako človek – napr. boh Atum. ako kombinácia viacerých foriem, napr. mužská postava s hlavou sokola – forma boha Hora.
Niektoré zobrazenia obyčajne niesli nad hlavou upresňujúcu značku, hieroglyf alebo emblém, napr. bohyňa Maat niesla pštrosie pero, jej symbol (ideogram).
Pozadie a dejiny Najstaršie zobrazenia pochádzajú z preddynastického a ranodynastického obdobia, vrátane symbolov bohyne Neit, rôznych postáv kultu plodnosti alebo niekoľko podôb samice supa – symbolu bohyne Nechbet a kobry – symbolu bohyne Vadžet.
Viaceré druhy živočíchov, ktoré mali domov v severnej Afrike, ovplyvňovali rôzne stránky života starovekého Egypťana. Ľudia napr. považovali za dôležitú prítomnosť a správanie sa rôznych zvierat pri určitých príležitostiach, príp. si všímali ich blízky výskyt. Prítomnosť alebo absencia určitého zvieraťa bola faktorom, ktorý spolu s jeho správaním sa a počtom mohli mať pre Egypťana význam života alebo smrti v danej situácii. Podobne mohli napr. nadobúdať význam bohatstva a chudoby v individuálnom prípade, príp. mohli znamenať mier alebo vojnu pre celú spoločnosť.
V egyptskom náboženstve sa vyskytovalo množstvo rôznych symbolov, ktoré súviseli so známymi zvieratami. Tie stále vytvárali témy v staroegyptskom náboženskom systéme. Napr. domestikácia dobytka v Egypte, ktorá prebehla okolo roku 8000 pred Kr., sa odrazila v niekoľkých bohyniach symbolizovaných kravou, ako napr. Hathor alebo Bat. Z obdobia okolo roku 5500 pred Kr. pochádzajú kamennými blokmi prekryté podzemné komory a ďalšie priestory v lokalite Nabta Plaja, ktoré slúžili na uloženie rituálne obetovaného dobytka. Rovnako aj divé zvieratá inšpirovali veľké množstvo náboženských symbolov, napr. levia bohyňa vojny Sachmet.
V hrobke z obdobia gerzeanu (Nagáda II, 4000 pred Kr.) sa našli podzemné priestory s pohrebom, ktorý obsahoval výbavu s amuletmi. Dnes sa tento nález považuje za predchodcu neskoršieho pohrebného kultu boha Usira, ktorý sa objavil počas 5. dynastie.
Faraón bol po smrti zbožštený a dostal titul necer nefer (). Titul hemnecer bol vyhradený kňazovi () a kňažke hemetnecer (). Dôležitosť niektorých božstiev počas dlhého časového obdobia starovekej egyptskej kultúry stúpala a klesala, často kvôli špecifickej náboženskej oddanosti kráľa. Kult iných bohov a bohýň bol zase viac-menej nepretržitý a stály.
Skupiny božstiev a ďalších bytostí Aj keď si Egypťania boli vedomí určitej hierarchie medzi bohmi, rozmanitosť božských charakterov bola natoľko pestrá, že ich nepotrebovali radiť do zložitejších hierarchických skupín a systémov. Preto ich dnes môžeme členiť len podľa súčasných kritérií, ktoré sú nám zjavné, na: abstraktné božstvá, napr. Amon alebo Ptah; prírodné božstvá, napr. Re alebo Sopdet; miestne božstvá, napr. Chontamentej alebo Andžtej; národné božstvá, napr. Eset alebo Hor; božstvá smrti a vzkriesenia, napr. Usir alebo Anup; domáce a osobné božstvá, napr. ochrancovia povolaní alebo mŕtvi panovníci; cudzie (importované) božstvá, napr. Kádeš alebo Rešep.
Delenie podľa počtu Súčasťou staroegyptského náboženstva bolo niekoľko filozofických a kozmogonických systémov (teologických špekulácií o vzniku sveta), v ktorých sa zoskupovali božstvá podľa určitého systému vyplývajúceho z daného konceptu. Jestvovali dva druhy božstiev, ktoré takéto skupiny vytvárali:
božstvá viac-menej samostatné, ktoré predstavovali určité samostatné archetypy a tvorili skupiny podľa daného symbolického základu (napr. hermopoliská Ogdoáda); božstvá, ktorých mená a identity neboli tak dôležité a existovali generalizované len v skupinách (napr. sedem kráv bohyne Hathor).
Dyády tvorili jednoduchú dvojicu doplňujúcich sa protikladov podľa partnerskej štruktúry manžel + manželka – božský pár, napr. AmonAmaunet, alebo inú dvojicu božstiev, spojenú ideologicky, napr. bohovia Hor a Sutech. Triády niekedy tvorili rodinnú štruktúru otec + matka + syn (napr. Ptah, Sachmet a Nefertem). Väčšie skupiny odrážali zložitejšiu a abstraktnejšiu štruktúru konceptu ktorí predstavovali (napr. heliopoliské Devätoro). Egyptológia pozná viac prípadov, pri ktorých sa združovali božské reprezentácie do určitých skupín, podľa príhodného kľúča. V takýchto skupinách mohli byť jednotlivo zastúpené bytosti, alebo mohli byť zdvojené, alebo inak znásobené do logických celkov.Príkladom môže byť osmoro (ogdoáda), ktorá sa nachádza v jednej zo staroegyptských kozmogonických predstáv: „Číslo osem nachádzame v niekoľkých skupinách bohov. Je to číslo štyri – symbolická úplnosť, ktoré je zosilnené zdvojením do čísla osem. Nachádzame ju aj v mytologickej scéne, keď boh Šu stvoril osem božstiev Heh, aby pomohli podporiť nohy bohyne Nut v podobe božskej nebeskej kravy.“ Tu sú príklady takýchto skupín:
dvojica (dyáda, ): božské páry – Amon a Amaunet; Anup a Input (Anaupet); Heh a Hauhet; Kuk a Kauket; Nun a Naunet; Seša a Sešat; Sokar a Sokaret; Tefen a Tefnut; Banebdžedet a Hatmehit; leontopoliský pár Rutej – Šu a Tefnut; ďalšie dvojice – Hor a Sutech; Vadžet a Mut; trojica (triáda, ): abydoská trojica – Usir, Eset a Hor; elefantínska trojica – Chnum, Satet a Anuket; memfidská trojica – Ptah, Sachmet a Nefertem; latopoliská trojica – Chnum, Heka a Menhit; tébska trojica – Amon, Mut a Chons; trojica z Dendery – Hor, Eset a Ihej; trojica z Edfú – Haruer, Hathor a Harsemetauej; trojica z Fajjúmu – Sobek, Hor a Renenutet; trojica zo Sakkáry – Ptah, Sokar a Usir; ďalšie trojice – Amon, Re a Ptah; Atum, Šu a Tefnut; štvorica (tetráda, ): Amon, Re, Ptah a Sutech; štyria Horovi synovia – Duamutef, Hapi, Amset a Kebehsenuf;