Elektrická jednotka radu 560 (staré označenie SM 488.0) bola sériovo vyrábaná v rokoch 1970 - 1971 v závode Vagónka Tatra Studénka pre Česko-slovenské štátne dráhy.

Konštrukcia Sériu predchádzali dve trojvozňové prototypové jednotky s riadiacimi vozňami, vyrobené už v roku 1966 a označené radom SM 487.0. Z dôvodu nedodržania nápravových tlakov bolo označenie zmenené na SM 488.0. Pri vývoji vychádzali konštruktéri zo skúseností s jednotkami radu EM 475.0 a EM 475.1 pre jednosmerný systém. Sériovo boli tieto jednotky dodávané v päťvozňovom prevedení s dvoma čelnými hnacími a troma vloženými vozňami. V prevádzke však nebolo výnimkou stretnúť jednotky rôznej dĺžky - od trojvozňových (v závere prevádzky na Slovensku na trati Nové Zámky - Komárno) až po šesťvozňové. Konštrukcia vozňových skríň potom bola použitá aj pre jednosmerné jednotky radu 460.

Zvláštnosťou týchto jednotiek (na rozdiel od jednotiek radu 460) je skupinový pohon náprav podvozku. Trakčný motor je uložený v skrini vozňa a krútiaci moment je pomocou Kardanových hriadelí prenášaný na obe nápravy podvozku. Odľahčenie podvozku malo za cieľ zlepšenie jazdných vlastností vozňa a obmedzenie účinkov na trať. Riadenie výkonu je v pôvodnom prevedení realizované pomocou tyristorových usmerňovačov, kombinujúcich fázové riadenie s bezkontaktným spínaním štyroch sekcií sekundárneho vinutia transformátora. Prototypové jednotky, ktoré mali zo začiatku odlišný systém regulácie pohonu, boli prestavané a spojené do jednej jednotky v prevedení blízkemu sériovému.

Pôvodná koncepcia jednotiek vyžadovala obsluhu dvoma rušňovodičmi - jedným na prednom a jedným na zadnom riadiacom stanovišti jednotky. Samotné riadenie mal na starosti len rušňovodič vpredu, problémom bola signalizácia porúch a ochrán.

Jednotky boli vyrobené pre regionálnu dopravu, čomu nasvedčuje i počet dverí. Na jednej strane jednotky pre 336 sediacich cestujúcich (päťvozové prevedenie) sa nachádza 16 dverných krídel, čo umožňuje rýchlejšiu výmenu cestujúcich - pre porovnanie, v štyroch osobných vozňoch radu B plne obsadených 320 sediacimi cestujúcimi sa na jednej strane súpravy nachádza iba 8 krídel dverí.

Dvere týchto elektrických jednotiek majú samostatné pneumatické pohony a elektronické ovládanie rušňovodičom - ten po zastavení odblokuje dvere na jednej strane vlaku a tieto sa po jemnom stlačení kľučky otvoria samy. Dvere po ukončení výmeny cestujúcich zatvára rušňovodič.

V polovici deväťdesiatych rokov bolo do niektorých jednotiek pokusne dosadené hlásenie zastávok. Na trnavských jednotkách nešlo o veľmi úspešný projekt - reproduktory vlakového rozhlasu bývali často ničené vandalmi a samotné nahrávky neboli kvalitné - boli vyrobené v domácich podmienkach trnavského depa. Jednotky z Brna boli vybavené automatizovaným hlásením zastávok - magnetofónová páska bola spúšťaná na základe informácií o otváraní a zatváraní dverí ako i informácií z rýchlomera o prejdenej vzdialenosti.

Prevádzka Jednotiek bolo vyrobených 17 a boli pridelené do rušňových dep v Bratislave (neskôr v Trnave a v Nových Zámkoch) a v Brne. V roku 2008 zakúpili České dráhy od ZSSK elektrické vozne 560.015 a 560.019 spolu so štyrmi vloženými vozňami radu 063. Elektrické jednotky spoločnosť České dráhy prevádzku ukončila v roku 2022. ZSSK ich prevádzku ukončila v roku 2015.

Na Slovensku boli v prevádzke na tratiach prevažne v okolí Bratislavy:

Bratislava - Trnava - Leopoldov - Trenčín Bratislava - Nové Zámky - Štúrovo Bratislava - Kúty - Břeclav - Brno Trnava - Kúty Galanta - Sereď - Leopoldov Sereď - Trnava Kúty - Holíč Nové Zámky - Levice Nové Zámky - Komárno

V Česku zas šlo prevažne o trate v okolí Brna, na zvýraznených premávali až do roku 2022. (grafikon 2020/2021):

Brno - Tišnov - Žďár nad Sázavou - Havlíčkův Brod - Jihlava/Čáslav Brno - Břeclav - Kúty - Bratislava Brno - Blansko - Letovice Břeclav - Hodonín Brno - Křenovice - Vyškov

Galéria

Referencie

Iný projekt

Externé odkazy Elektrická jednotka radu 560 (SM 488.0), Atlas lokomotív, David Švestka Elektrické jednotky na našich koľajniciach: rad 560, portál vlaky.net, PhDr. Zbyněk Zlinský, 2009

560 560 560