náhľad|Veľká trojka Postupimskej dohody Postupimská dohoda bol plán vypracovaný Veľkou trojkou (USA, ZSSR, Veľká Británia) na Postupimskej konferencii v meste Postupim a podpísaná mocnosťami 1. augusta 1945, tiež publikovaná na druhý deň po podpise. Rokovalo sa o rozdelení Nemeckej ríše a následnom vybudovaní poničenej povojnovej Európy. Rokovaní sa zúčastnili najvyšší predstavitelia víťaznej koalície, Stalin, Harry Truman, Winston Churchill, ktorý však prehral v rovnakej dobe prebiehajúce voľby v Spojenom kráľovstve a na zasadaní ho vystriedal Clement Attlee. Dohoda bola vypracovaná ako komuniké a nie ako mierová zmluva v zmysle medzinárodného práva, hoci z nej vyplývali konkrétne skutočnosti. Bola nahradená Zmluvou o konečnom usporiadaní vo vzťahu k Nemecku, podpísanou 12. septembra 1990.
Pretože generál Charles De Gaulle nebol pozvaný na konferenciu, Francúzi odmietali implementovať Postupimskú dohodu pre ich okupačnú zónu v Nemecku. Najmä odmietali presídliť akýchkoľvek vyhnaných Nemcov z východu. Okrem toho, Francúzi neprijali povinnosť dodržiavať Postupimskú dohodu v rámci konania Spojeneckej kontrolnej rady. Najmä sa bránili všetkým návrhom na vytvorenie spoločných politík a inštitúcií v celom Nemecku (napríklad Francúzsko oddelilo Sársko od Nemecka, aby 17. decembra 1947 zriadilo svoj protektorát) a čomukoľvek, čoho sa obávali, čo by mohlo viesť ku vzniku prípadnej zjednotenej nemeckej vlády.
Prehľad Po konci 2. svetovej vojny v Európe (1939 - 1945) a rozhodnutiach Teheránskej konferencie, Konferencie v Casablance a na Jaltskej konferencii, Spojenci prevzali najvyššiu autoritu nad Nemeckom prostredníctvom Berlínskej deklarácie z 5. júna 1945.
Na Postupimskej konferencii bol západným spojencom predstavený Stalinov návrh ako hotový fakt, ktorý priznával pre ZSSR v sovietmi okupovanom Poľsku rieku Odru ako jeho západnú hranicu, pričom celá sovietska okupačná zóna na východ od nej (s výnimkou kaliningradskej exklávy), vrátane Pomoranska, väčšiny Východného Pruska a Gdanska, bola pod poľskou správou. Nemecké obyvateľstvo, ktoré neutieklo, bolo vysídlené a jeho majetky prevzal štát.
Konferencia troch mocností sa konala od 17. júla do 2. augusta 1945, počas ktorej prijali "Protokol o konaní z 1. augusta 1945", podpísaný v paláci Cecilienhof v Postupime. Signatármi boli generálny tajomník Josip Visarionovič Stalin, prezident Harry S. Truman a premiér Clement Attlee, ktorý v dôsledku britských všeobecných volieb v roku 1945 nahradil Winstona Churchilla ako zástupcu Spojeného kráľovstva. Tieto tri mocnosti sa tiež dohodli, že pozvú Francúzsko a Čínu, aby sa zúčastnili ako členovia Rady ministrov zahraničných vecí zriadenej na dohľad nad dohodou. Dočasná vláda Francúzskej republiky pozvanie prijala 7. augusta, s kľúčovou výhradou, že nebude vopred akceptovať žiadne záväzky týkajúce sa budúceho znovuvytvorenia centrálnej vlády v Nemecku.
James F. Byrnes napísal: „Špeciálne sme sa zdržali sľubovania podpory (v rámci) nemeckej mierovej konferencie akejkoľvek konkrétnej línie ako západnej hranice Poľska.“ Berlínsky protokol vyhlásil: „Trojica hláv vlád potvrdzuje svoj názor, že konečné vyznačenie západnej hranice Poľska by malo počkať na [konečné] mierové dohody.“ Byrnes pokračuje: „Vzhľadom na túto históriu je ťažké veriť s dobrým úmyslom komukoľvek, kto tvrdí, že západná hranica Poľska bola stanovená konferenciami, alebo že existoval sľub, že bude určená na nejakom konkrétnom mieste. Napriek tomu bola línia Odra – Nisa stanovená ako dočasná (a teda teoreticky zmeniteľná) západná hranica Poľska v článku 8 Dohody, no ako trvalá západná hranica Poľska bola definitívne potvrdená až nemecko–poľskou zmluvou v roku 1990 o západnej hranici, pričom východné Nemecko ju uznalo už v roku 1950 (v Zmluve zo Zgorzelca) a západné Nemecko s ňou súhlasilo v roku 1970 v Moskovskej zmluve a Varšavskej zmluve.
Protokol V Postupimskej dohode sa Spojenci (USA, ZSSR, Veľká Británia) uznášajú: Ustanovenie Rady ministrov zahraničia. Pozri Londýnska konferencia ministrov zahraničia a Moskovská konferencia, ktoré sa odohrali neskôr v 1945. Princípy spravovania Nemecka v najbližšom období. A. Politické princípy. Demokratizácia. Zaobchádzanie s Nemeckom ako celkom. Odzbrojenie a demilitarizácia. Eliminovanie všetkých nacistických vplyvov. B. Ekonomické princípy. Obmedzenie alebo zničenie všetkého civilného ťažkého priemyslu s vojenským potenciálom, ako sú stavba lodí, výroba strojov a chemické továrne. Reštrukturalizácia nemeckej ekonomiky na poľnohospodárstvo a ľahký priemysel. Reparácie od Nemecka. Táto časť sa zaoberala nárokmi ZSSR od sovietskej okupačnej zóny v Nemecku. Takisto sa v tejto časti uzniesli na tom, že 10% priemyselnej kapacity západných zón (ktorá nie je nevyhnutná pre mierové hospodárstvo) by mala byť v horizonte dvoch rokov prevedená do ZSSR. Odovzdanie nemeckého námorníctva a obchodnej flotily. Okrem tridsiatich ponoriek všetky potopiť a zvyšok námorníctva rozdeliť rovným dielom medzi tri mocnosti. Nemecká obchodná flotila má byť rozdelená rovným dielom medzi tri mocnosti, ktoré časť lodí odovzdajú ostatným spojencom. Ale až do konca vojny s Japonskom všetky lode zostanú pod dohľadom Combined Shipping Adjustment Board a United Maritime Authority. Mesto Königsberg a priľahlé územia (vtedy Východné Prusko, dnes Kaliningradská oblasť). USA a V. Británia vyjadrili podporu pripojenia Königsbergu a priľahlých oblastí Sovietskemu zväzu. Vojnoví zločinci Tri vlády vzali do úvahy rozhovory, ktoré prebiehali v predchádzajúcich týždňoch v Londýne medzi britskými, americkými, sovietskymi a francúzskymi predstaviteľmi s názormi na metódy procesov hlavných vojnových zločincov, ktorých zločiny podľa Moskovskej deklarácie (1943) nemajú špecifickú geografickú lokalizáciu. Tri vlády znovu potvrdzujú svoj zámer rýchlo a opodstatnene podriadiť spravodlivosti. Dúfajú, že rokovania v Londýne dôjdu k rýchlemu dosiahnutiu dohody potrebnej pre tento zámer, a vnímajú čo najskorší začiatok procesu s vojnovými zločincami ako vec najvyššej dôležitosti. Prvý zoznam obžalovaných bude publikovaný pred 1. septembrom. Rakúsko: Rakúska vláda bude rozhodnutá po tom, čo britské a americké jednotky vstúpia do Viedne a Rakúsko nebude platiť reparácie. Poľsko Mala by byť vytvorená Dočasná vláda Národnej jednoty uznaná všetkými tromi mocnosťami a Poliakom, ktorí bojovali v radoch britskej armády, bude umožnený návrat do Poľska. Dočasnou západnou hranicou bude Línia Odra-Nisa, časti Východného Pruska a bývalé Slobodné mesto Gdansk budú pod poľskou správou, ale konečná delimitácia západnej hranice prebehne v mierovom usporiadaní, čo v skutočnosti znamenala až Zmluva o konečnom usporiadaní vo vzťahu k Nemecku v roku 1990. Závery o mierových dohodách a prijatí do Organizácie spojených národov. Bolo poznamenané, že Taliansko bojovalo po boku Spojencov a vytváralo demokratické inštitúcie a Trojka vyjadrila zámer podporiť členstvo demokratického Talianska v OSN. Správa území Štatút bývalých talianskych kolónií bude upravený spolu s pripravovanou mierovou zmluvou s Talianskom. Podobne ako s väčšinou krajín Osi v Európe bola mierová zmluva s Talianskom podpísaná na Parížskej mierovej konferencii (1947). Revidovaná Spojenecká kontrolná komisia a jej procedúry v Rumunsku, Bulharsku a Maďarsku Systematický transfer Nemcov <blockquote>Tri vlády, berúc do úvahy problematiku so všetkými svojimi špecifikami, uznávajú, že transfer Nemcov, ktorí zostali v Poľsku, Česko-Slovensku a Maďarsku, do Nemecka je nevyhnutný. Uznášajú sa v tom, že transfer má prebehnúť riadne a humánne. Ropné zariadenia v Rumunsku Irán Spojenecké jednotky sa okamžite stiahnu z Teheránu a ďalšie etapy sťahovania vojsk z Iránu budú dohodnuté na Rade ministrov zahraničia, ktorá sa zíde v Londýne v septembri 1945. Medzinárodná zóna Tanger. Mesto Tanger a jeho zázemie zostanú medzinárodným územím a budú prediskutované neskôr. Čiernomorské úžiny. Konvencia z Montreux by mala byť revidovaná a prediskutovaná s tureckou vládou. Medzinárodné rieky Európska konferencia o riečnej doprave. Direktívy spojeneckým veliteľom o spojeneckej kontrolnej rade pre Nemecko. Použitie spojeneckého majetku na reparácie satelitných štátov alebo vojnové trofeje Budú spodrobnené v Dodatku II Vojenské rozhovory Dodatok I Dodatok II
Navyše, s cieľom ukončiť vojnu v Tichomorí bola na Postupimskej konferencii vydaná Postupimská deklarácia, Vyhlásenie určujúce podmienky japonskej kapitulácie (26. júl 1945), v ktorom Spojenci (VB, USA, ZSSR) a Nacionalistická vláda Čínskej republiky generála Čankajška žiadala Japonsko o výber medzi kapituláciou a zničením. Bibliografia Ziemke, Frederick Earl, Americká armáda a okupácia Nemecka 1944 - 1946, vydanie 1, vydavateľ: Centrum vojenskej histórie, Armáda Spojených štátov.,s.345|, rok 1990
Referencie
Zdroj
Kategória:Konferencie druhej svetovej vojny Kategória:Politika druhej svetovej vojny Kategória:1945 Kategória:Medzinárodné zmluvy