Ivan Čičmanec (* 21. august 1942, Bratislava) je slovenský spisovateľ, básnik, esejista, publicista a prekladateľ. Pseudonymy: Peter Liptovský, Vlado Záhor, Viliam Krajec a Igor Orfan.
Život V rokoch 19601967 študoval s prestávkami na Stavebnej fakulte SVŠT v Bratislave. Štúdium nedokončil. V roku 1969 emigroval do Nórska. Istý čas pracoval o.i. ako továrenský a prístavný robotník, čašník, upratovač, nočný strážnik, tlmočník a novinár na voľnej nohe. V rokoch 19701975 študoval ruštinu, angličtinu a divadelnú vedu na Univerzite v Osle. Potom 21 rokov vyučoval na základnej škole v Osle.
Literárne sa prejavoval od roku 1978 ako publicista, autor a prekladateľ v nórskej, slovenskej a inonárodnej tlači. V 80. rokoch minulého storočia aktívne prispieval do slovenských a českých exilových periodík i do česko-slovenského vysielania Rádia Slobodná Európa.
Ivan Čičmanec bol v rokoch 19931995 prvým predsedom novovzniknutého Nórsko-slovenského spolku so sídlom v Osle. Je členom Nórskeho centra PEN, Slovenského centra PEN a Klubu nezávislých spisovateľov na Slovensku.
Literárna tvorba Ivan Čičmanec píše eseje, články, glosy, polemické state, poviedky, básne a divadelné hry. Ako publicista sa venuje predovšetkým otázkam literatúry, divadla, náboženstva, príležitostne píše aj o filme, výtvarnom umení, hudbe, filozofii a spoločenskej problematike.
Tvorba v slovenčine Na Slovensku vydal knihy: V ohnisku neprítomnosti (2005), s podnázvom Gnostické meditácie, cyklus spirituálne ladených básní v próze Vzdychy a údery (2011), kniha poviedok s motívmi tajomstva existencie ľudského utrpenia a zložitosti erotických vzťahov Krehké čaro disonancií (2012), kniha esejí, literárnych štúdií, portrétov svetových spisovateľov a iných kultúrnych osobností Fialová hudba (2013), básnická zbierka o vnútorných traumách moderného človeka, o erotických túžbach a absurditách všedného dňa Bratislavský satyr (2015), novela zo súčasného Slovenska, podávajúca ironický pohľad na chaotický citový a erotický život starnúceho malomeštiaka Z večerných kontemplácií (2019), väčší cyklus úvah, poviedok a básní v próze o rozličných svetonázorových a estetických otázkach Život je len chodiaci tieň (2019), výber z novších esejí a článkov, predovšetkým o literatúre a divadle Zažité a vysnívané (2022), zbierka 21 poviedok o ľuďoch v existenciálne vypätých životných situáciách V zajatí zvedavosti (2023), výber literárnych, filozofických a autobiografických esejí a článkov z obdobia 2001-2022
Svoje články, eseje, štúdie, poznámky, recenzie a postupne aj poviedky, básne, divadelné hry a preklady uverejňoval od konca 70. rokov v nórskych denníkoch a časopisoch Morgenbladet, Aftenposten, Ergo, Kontrast, Karl Johan, Solidaritet Norge-Polen, Nordisk østforum, Marginal, na Slovensku v Kultúrnom živote, Tvorbe, RAKu, Slovenských pohľadoch, Romboide, Literárnom týždenníku, Javisku, Fraktáli a inde.
Tvorba v nórčine Blendet (Oslepený; poviedka) v antológii Et dusin trekkfugler (Tucet sťahovavých vtákov, 1990) tematické slovenské číslo časopisu Ergo (1991) Heslá o slovenskej literatúre a geografii v dvoch vydaniach Veľkej nórskej encyklopédie (Store norske leksikon, 1994 – 1999 a 2003 – 2006)
Preklady Preklady do nórčiny antológia slovenskej nadrealistickej poézie Fiken på piletrær (Figy na vŕbach, 1984) – spolu s Kjellom Heggelundom výbery z básnickej tvorby: Jána Buzássyho (Midlertidig evighet, Dočasná večnosť, 1989) – spolu so Stigom Sæterbakkenom Jána Ondruša (Ansiktet mitt signerer jeg ikke, Svoju tvár nepodpíšem, 1995) – so Stigom Sæterbakkenom Milana Richtera (Røter i lufta, Korene vo vzduchu, 1996) – s Knutom Ødegårdom a Ľubom Mauerom Ivana Kupca (Samtaler med skygger, Rozhovory s tieňmi, 2000) – so Stigom Sæterbakkenom slovenská časť poviedkovej antológie Tsjekkoslovakia forteller (Česko-Slovensko rozpráva, 1990) – s Marianne Johnsenovou
Preklady do slovenčiny Na Slovensku zostavil: antológiu súčasnej nórskej poézie Krajina s dvoma slnkami (1992) – so Stigom Sæterbakkenom nórske tematické číslo Romboidu (1994)
Zostavil a preložil výbery z diela nórskych básnikov: Sigbjørn Obstfelder: Tak toto je domov ľudí (1998) Gunvor Hofmová: Smútok príde včas (2001)
Ivan Čičmanec dostal v roku 2013 Hviezdoslavovu cenu za preklady slovenskej literatúry do nórčiny. Roku 2014 získal jeho básnický debut Fialová hudba prémiu Literárneho fondu ako najlepšia básnická zbierka roka.
Externé odkazy Ivan ČIČMANEC – krátky životopis na portáli Slovenské zahraničie Ivan Čičmanec na stránkach vydavateľstva Milanium Ivan Čičmanec: Štyri poznámky o Franzovi Kafkovi https://www.tyzden.sk/casopis/15261/n-lovek-v-n-rsku/?ref=kat https://www.litcentrum.sk/recenzia/fialova-hudba-ivan-cicmanec https://www.litcentrum.sk/recenzia/esejista-volnomyslienkar http://scpen.international/ivan-cicmanec-tri-kratke-prozy/ https://www.martinus.sk/authors/ivan-cicmanec https://www.noveslovo.sk/c/Zatat_do_ziveho http://casopis-tvorba.sk/ivan-cicmanec-mala-kralovska-kontemplacia/ https://kultura.sme.sk/c/6906021/prazdninove-citanie.html
Kategória:Slovenskí spisovatelia Kategória:Slovenskí básnici Kategória:Slovenskí publicisti Kategória:Slovenskí prekladatelia Kategória:Osobnosti z Bratislavy