Židia (hebr. יְהוּדִים, Jehudim, sg. יְהוּדִי, Jehudi) sú semitský národ, ktorý pochádza z oblasti Blízkeho východu. Okrem označenia Židia sú nazývaní tiež ako Izrael (hebr. Jisra’el) alebo Synovia Izraela, Izraeliti (hebr. Bnej Jisra’el). Občas sa pre Židov používa aj označenie Hebrejci (hebr. עברי, Ivri, sg. עברים, Ivrim; ). Najstaršie záznamy o existencii izraelského národa spadajú do 2. tisícročia pred Kr. Počas 3 000 rokov sa Židia zo svojej pravlasti – Izraela – rozšírili do celého sveta. Okrem národnostne-etnickej skupiny tvoria Židia aj skupinu náboženskú.
V slovenčine platí, že pokiaľ sa pomenovanie píše s veľkým začiatočným písmenom, označuje slovo Žid príslušníka židovského národa, teda Žida v etnickom slova zmysle, zatiaľ čo žid (so začiatočným malým písmenom) je vyznávačom judaizmu, židovského náboženstva. Oba významy sa do veľkej miery prekrývajú, pretože židovské náboženstvo je pôvodne náboženstvom národným a bolo jedným z určujúcich rysov príslušnosti k židovskému národu. Ďalšími národnými rysmi bolo územie štátu dnešného Izraela a Palestíny a jazyk (hebrejčina).
Etymológia slova
Slovo „Žid“ prešlo do slovenčiny pravdepodobne z talianskeho Giudeo, ktoré pochádza z latinského Iudeus, respektíve gréckeho Ἰουδαῖος (Iudaios), čo je prispôsobenie hebrejského יְהוּדִי Jehudi, znamenajúceho „judský“, „pochádzajúci z Judska“, „Judejec“. V pôvodnom význame to znamenalo „príslušník kmeňa Jehuda“ (Júda), pozri Izraelský národ. Samotné meno Jehuda znamená „Ten, ktorý ďakuje“ alebo „Ten, ktorý vzdáva chválu“.
Podobnou cestou, teda cez gréčtinu, prešiel do slovenčiny aj výraz „Hebrejec“ (z gréckeho Ἑβραῖος, Hebraios), prispôsobenie hebrejského עברי, Ivri. Koreň עבר znamená „prekračovať“, „prechádzať“. Môže teda odkazovať ako na kočovníkov („Tí, kto chodia sem a tam“), tak na národ „z druhej strany (rieky)“ – v tomto prípade Eufratu. Výraz Hebrejci sa dnes používa predovšetkým v súvislosti so starovekými kmeňmi alebo skupinami kmeňov, ktoré hovorili hebrejsky a ktoré neskôr vytvorili kmeňové spoločenstvo Izrael.
Meno „Izrael“ (hebrejsky ישראל, „Boh bojuje“, „Ten, ktorý zápasí s Bohom“), presnejšie בני ישראל, Bnej Jisra’el, „Synovia Izraela“, odkazuje v národnostnom kontexte na celý izraelský národ, vrátane desiatich stratených kmeňov, v náboženskom potom na celé spoločenstvo ľudí uznávajúcich a veriacich len v jedného Boha Izraela. V súčasnosti je treba odlišovať medzi slovom Izraeliti, čo sa vzťahuje na biblický národ, prípadne na príslušníka náboženskej komunity, a Izraelčania, čo je označenie občanov štátu Izrael.
Kto je Žid „Etnický Žid“ V judaizme bolo vždy náboženstvo úzko prepojené s myšlienkou vlastného národa a krajiny. V staroveku boli Židia (respektíve Izraelčania) vždy považovaní za národ a na ich náboženstvo nebol kladený žiadny zvláštny dôraz. Zmena prišla v poexilovom období, zvlášť potom počas gréckej a rímskej nadvlády, kedy začalo byť židovstvo považované za samostatné (a štátom vcelku uznávané) náboženstvo, ktorého hlavným nositeľom je národ – Židia. V tom čase tiež rastie počet konvertitov, teda sa stávalo, že človek židovského vyznania bol zároveň rímskym občanom.
V období stredoveku sa zvlášť v kresťanskom a moslimskom prostredí naopak národnostný princíp v židovstve vytráca – Židia sú považovaní za náboženskú skupinu a zrieknutím sa svojej viery alebo prestupom na inú vieru židmi byť prestávajú. Pokrstený žid už nie je braný ako žid, ale ako kresťan.
Termín „židovské etnikum“ je pomerne nový a vychádza až z nacionalistických tendencií počas 19. storočia a je priamym dôsledkom sekularizácie spoločnosti, v ktorej prestalo hrať rolu rozdelenie náboženské a začalo naopak byť dôležité rozdelenie národnostné. Vo vnútri samotného judaizmu existovali v tom čase rozporuplné tendencie. Niektoré skupiny dávali prednosť asimilácii (tieto skupiny považovali židovstvo za prejav viery, nie etnickej či národnostnej príslušnosti), iné skupiny začali klásť dôraz na národnú svojbytnosť Židov (zvlášť pod dojmom udalostí, ako bola Dreyfusova aféra, ktorá znamenala pre mnohých priaznivcov asimilácie sklamanie) – z tejto skupiny sa neskôr zrodil sionizmus.
K „židovskej národnosti“ sa bolo možné prihlásiť napr. v Sovietskom zväze, kde v roku 1928 vznikol Židovský národný okruhZBAVITELOVÁ, Gita. Stalin založil na Dálném východě Židovskou autonomní oblast [online]. Český rozhlas, 2007-06-14 [cit. 2012-01-06]. Dostupné online. alebo v medzivojnovom Česko-Slovensku v snahe oslabiť nemeckú a maďarskú národnosť.ČAPKOVÁ, Kateřina. Uznání židovské národnosti v Československu 1918–1938. In Český časopis historický, roč. 102, 2004, č. 1. Str. 77–103.
Prvá definícia Žida na základe „rasy“ bola stanovená až v nacistickom Nemecku prostredníctvom tzv. norimberských zákonov. Tieto zákony definovali ako Žida každého, kto má oboch rodičov Židov (Volljude). Človek, ktorý mal Židom jedného z rodičov, bol považovaný za miešanca prvého stupňa (Mischling ersten Grades), človek, ktorý mal židovského jedného prarodiča potom za miešanca druhého stupňa (Mischling zweiten Grades). Zákony ďalej rozoberali prípady, kedy bol jeden alebo obidvaja rodičia či prarodičia miešanci prvého alebo druhého stupňa. Všetci ľudia, označení nacistickým režimom ako Židia (Volljuden) aj miešanci (Mischlinge) boli počas druhej svetovej vojny perzekvovaní a v konečnom dôsledku mali byť podľa zámerov nacistov vyhladení.
Na karaimských židov sa norimberské zákony nevzťahovali.
Po založení štátu Izrael roku 1948 bol prijatý zákon zaručujúci, že každý človek, ktorý bol nacistami a ich rasovými zákonmi označený za Žida a ako taký perzekvovaný, má právo odsťahovať sa do Izraela, kde tejto alebo podobnej perzekúcii už vystavený nebude. Táto klauzula potom dala vzniknúť Zákonu o návrate, podľa ktorého každému, kto má aspoň jedného židovského prarodiča, je možné udeliť občianstvo v štáte Izrael. Zákon o návrate sa stal normou pre prijatie členov aj pre mnoho židovských obcí vo svete.
Najvyšší súd Izraelského štátu v roku 2013 rozhodol, že neexistuje „izraelská národnosť“ („Izraelčania“), ale iba Židia, Arabi,BĚLKA, Michal. Izraelci neexistují. Židovská národnost musí stačit, rozhodl soud [online]. iDnes.cz, 2013-10-04 [cit. 2020-01-17]. Dostupné online. alebo Aramejci (izraelskí kresťania).Redakce. Izraelští křesťané mohou přestat být Araby a stát se Aramejci [online]. Eretz.cz, 2014-09-22 [cit. 2020-04-09]. Dostupné online.
„Halachický žid“ Žid a žid nemusí byť vždy jedno a to isté. Zatiaľ čo „etnickým Židom“ je nutné sa narodiť, židom podľa židovského náboženského práva – halachy – je možné sa narodiť i stať. Tzv. halachickým židom je každý, kto: sa narodil židovskej matke, ktorá sama bola halachickou židovkou (židovstvo sa dedí matrilineárne a nie patrilineárne, ako je to napr. pri islame) každý, kto podstúpil predpísaným spôsobom gijur a konvertoval k judaizmu. Konvertita je rovnako aj štátom Izrael uznaný za človeka, ktorému náleží právo návratu.
Z tejto definície vyplýva, že človek, ktorý mal napr. židovského dedka, je síce považovaný za Žida štátom Izrael, ale nie je už považovaný za žida z náboženského hľadiska – nie je započítavaný do minjanu, nie je vyvolávaný k Tóre a jeho náboženský status je rovnaký ako u akéhokoľvek inoverca.
Väčšina náboženských (veriacich) židov nepovažuje „nehalachických židov“ vôbec za židov a „etnický“ charakter židovstva viac-menej neuznávajú, rozhodujúca je pre nich halacha. Niektoré malé skupiny ultraortodoxných židov nielenže neuznávajú nehalachických židov, ale neuznávajú ani konvertitov ako plnoprávnych židov. Táto prax je však skôr výnimkou potvrdzujúcou pravidlo.
Etnické rozdelenie Súčasné židovské obyvateľstvo je možné rozdeliť podľa pôvodu a oblastí, kde Židia žili alebo žijú, a to nasledovne:
Aškenázi – ide o Židov pochádzajúcich predovšetkým zo strednej a východnej Európy, tvoria viac ako 70 % svetovej židovskej populácie. Dnes žijú predovšetkým v Izraeli (48 % populácie), USA, Kanade a Európe. Sefardi – ide o Židov pochádzajúcich z oblasti Španielska a Stredomoria. Dnes žijú v Izraeli (spolu s Mizrachim 52 % populácie), Francúzsku a Latinskej Amerike. Mizrachim – Židia pochádzajúci z arabských krajín, predovšetkým Irak, Irán, Sýria a Libanon. Medzi Mizrachim sa počítajú aj exotické skupiny ako Berberskí židia, Horskí židia z Kaukazu, Kurdistanu a pod. Hlavné centrum ich populácie je v Izraeli.
Okrem týchto veľkých skupín existujú ešte skupiny menšie, ktorých príslušníci tvoria komunity s rádovo stovkami až tisíckami členov. Sú to napr.: Falašovia – tiež Beta Israel tzv. Čierni židia, pochádzajúci predovšetkým z Etiópie Samaritáni – potomkovia severoizraelských kmeňov a mezopotámskeho obyvateľstva z 1. tis. pred Kr. Tejmanim – Židia z Jemenu Bnej Menaše – indickí Židia odvodzujúci svoj pôvod od kmeňa Menaše Ibo Bnej Jisrael – tzv. Igbo – Židia z Nigérie odvodzujúci svoj pôvod od kmeňov Gád, Zabulon a Menaše Kaifeng – čínski Židia
Tieto skupiny sa od sebe môžu odlišovať dialektom hebrejčiny, používanými jazykmi, kultúrou, folklórom aj náboženskými praktikami.
Populácia Nasledujúca tabuľka uvádza počet a percentuálne zastúpenie Židov podľa národnosti v niektorých krajinách a oblastiach. Údaje sú len orientačné.
krajinažidovská populáciacelková populáciapodiel Židov (%)poznámkySpojené štáty americké5 300 000301 469 0001,80Pozri (Updated to May 2, 2006).V roku 2007 už židovská populácia Izraela prekonala židovskú populáciu USAIzrael5 393 4007 116 70075,80Európa2 000 000710 000 0000,30Pravdepodobne menejFrancúzsko494 00064 102 1400,80Spojené kráľovstvo267 00060 609 153 0,40Sčítanie obyvateľov v r. 2001Rusko228 000142 400 0000,15Oblasť bývalého Sovietskeho zväzu. Počet podľa niektorých odhadov omnoho vyšší.Správa Ministerstva zahraničných vecí USA ohľadne náboženskej slobody odhaduje počet Židov v Rusku na 600 000 až 1 000 000.Nemecko220 00082 310 000 0,30100 000 členov židovských obcíUkrajina103 591 46 481 000 0,20Údaj podľa oficiálneho cenzu z r. 2001. Podľa miestnej pobočky Židovskej agentúry sa počet Židov pohybuje medzi 250 000 až 500 000Maďarsko80 000 – 100 00010 053 0000,8 – 1 Predovšetkým maďarsky hovoriaci, neologickí, asimilovaní ŽidiaBelgicko30 00010 419 0000,30Taliansko30 00058 883 9580,05Kanada371 00032 874 4001,10Guatemala1 20014 655 000http://www.jewishvirtuallibrary.org/jsource/vjw/Guatemala.htmlTurecko30 00072 600 000 0,040Argentína250 00039 921 833 0,60Jewish Virtual Library , JewFAQBrazília130 000188 078 261 0,07Južná Afrika106 00047 432 000 0,20Austrália126 00020 788 3570,60Department of Immigration and Citizenship (DIMA), 1996 CensusÁzia (bez Izraela)50 0003 900 000 0000,001Irán20 40568 467 4130,03Mexiko40 000 – 50 000108 700 000 0,04Celkom15 871 0006 453 628 0000,25
Jazyk
Hlavným dorozumievacím jazykom Židov bola v staroveku hebrejčina. Tá neskôr prešla do liturgického užívania a jej funkciu v bežnej komunikácii prejala aramejčina, prípadne gréčtina alebo latinčina. Od babylonského zajatia sa stalo nepísaným pravidlom, že Židia prijímali a dorozumievali sa jazykom krajiny, v ktorej žili. Okrem toho Židia vytvorili a používajú svoje vlastné jazyky – jidiš (zmes hebrejčiny a stredovekej nemčiny), používaná medzi aškenázskymi Židmi, a ladino (zmes hebrejčiny a kastílčiny) používaná medzi Sefardmi. Okrem týchto dvoch jazykov ešte existujú rôzne variácie ako judeo-arabčina alebo judeo-perzština. Všetky tieto jazyky vznikli vzájomným ovplyvňovaním jazykov hostiteľských krajín a hebrejčiny. Zvláštnym jazykom je ge'ez, ktorým sa hovorilo v Etiópii pred nástupom amharčiny a ktorý zostal ako liturgický jazyk etiópskych Židov. Hebrejčina sa udržala ako jazyk literárny. Na prelome 19. a 20. storočia bola hebrejčina obnovená ako živý jazyk v Izraeli (ivrit).
Náboženstvo