Stredoslovenské nárečie/dialekt je aj názov jedného z nárečí rómčiny, pozri pod stredoslovenský dialekt rómčiny.

Stredoslovenské nárečia (iné názvy: stredoslovenský dialekt, makroareál stredoslovenských nárečí, stredná slovenčina, stredoslovenčina) je jeden z troch hlavných nárečových celkov slovenčiny. Stredoslovenskými nárečiami sa hovorí na území bývalých žúp Oravská župa, Turčianska župa, Liptovská župa, Zvolenská župa, Gemersko-malohontská župa, Tekovská župa, Hontianska župa, Novohradská župa, ako aj v severnej časti bývalej Nitrianskej župy. Používajú ich aj niektorí dolnozemskí Slováci.

Na základe stredoslovenských nárečí historicky vznikla kultúrna stredná slovenčina. Od čias Štúrovej kodifikácie tvoria základ spisovnej slovenčiny.

Charakteristika Základné znaky sú najmä: prízvuk na prvej slabike slova slabiky ra-, la- (a nie ro-, lo-) na začiatku niektorých starých slovanských slov (ražeň, rakita, lakeť) samohláska a namiesto pôvodného jer v slovách baza, daska, dážď, raž, chrbát samohláska ä (v krátkych slabikách) resp. dvojhláska ia (v dlhých slabikách) namiesto pôvodného nosového e (piatok, ďeviati, pamiatka) časté sú dvojhlásky ia, ie, iu, uo (seďia, smiech, stuol) v širšom rozsahu sa používajú mäkké spoluhlásky ď, ť, ň, ľ namiesto dl, tl je len l (salo, omelo) obojperné u namiesto -l minulého času (bou) a namiesto v vo vnútri alebo na konci slova (hláuka) dôsledne sa vyslovujú skupiny šť, žď dôsledne platí rytmický zákon inštrumentál singulár podstatných mien a prídavných mien žen. rodu a zámen 1. a 2. osoby je na -ou (s peknou ženou, so mnou) nominatív plurál niektorých podstatných mien muž. rodu je na -ia (braťia, sinovia) nominatív singulár prídavných mien stredného rodu je na -uo (peknuo) lokál singulár príd. mien mužského a stredného rodu a zámen je na -om (dobrom, o ňom) 3. osoba plurál slovesa byť znie sa (namiesto sú) viacero slov sa používa iba v týchto nárečiach alebo iba v týchto a západoslovenských nárečiach (napr. čisto len do stredoslovenských nárečí spadajú slová hábi, klobúk, šatka, praženica, vrecko, pŕhľava, klinček, pôľka a pod.)

Tzv. juhoslavizmy Niektoré zo znakov stredoslovenských nárečí majú paralely v južnoslovanských jazykoch. Sú to napr. rat-, lat- namiesto praslovanského ort-, olt-; l namiesto praslovanského dl, tl a ďalšie. Keďže sa tradične predpokladalo, že ide o javy, ktoré v dávnej minulosti prenikli na Slovensko z južnoslovanského územia, tradične sa označujú ako juhoslavizmy v slovenčine. Existuje veľmi veľa názorov na pôvod juhoslavizmov v strednej slovenčine: prienik z južnoslovanského územia v praslovanskom období; stopy po zaniknutom slovanskom jazyku v podunajskej oblasti – dnešnom Maďarsku; autochtónne „československé“ javy z neskorého stredoveku; výsledok rôznych staroslovanských migračných procesov a pod. Podľa R. Krajčoviča ide len o staršiu vrstvu nezápadoslovanských javov v praslovanskom základe slovenčiny a vznikla ako výsledok najstaršieho osídľovania stredného Slovenska od juhu resp. juhovýchodnej oblasti zakarpatskej pravlasti.

Delenie Podľa Encyklopédie Slovenska stredoslovenské nárečia: severná skupina stredoslovenských nárečí: liptovské nárečia oravské nárečia turčianske nárečia hornonitrianske nárečia južná skupina stredoslovenských nárečí: západná skupina: zvolenské nárečia tekovské nárečia hontianske nárečia novohradské nárečia východná skupina: ipeľské nárečia Z textu nie je jasné, či sú ipeľské nárečia chápané ako samostatná skupina alebo ako podskupina novohradských alebo gemerských nárečí. gemerské nárečia

Podľa Krajčoviča stredoslovenské nárečia (makroareál stredoslovenských nárečí): severozápadný región (regionálny areál) stredoslovenských nárečí: dolnooravské nárečie Z stredooravské nárečie Z turčianske nárečie Z liptovské nárečie Z západoliptovský rajón stredoliptovský rajón zvolenské nárečie Z bystrický rajón detviansky rajón brezniansky rajón iné hornonitrianske nárečie Z západný rajón hornonitrianskeho nárečia východný rajón hornonitrianskeho nárečia tekovské nárečie Z pohronský rajón hornožitavský rajón stredožitavský rajón iné hornooravské nárečie P východoliptovské nárečie P bánovské nárečie P topoľčianske nárečie P juhovýchodný región (regionálny areál) stredoslovenských nárečí: hontianske nárečie Z (vrátane špecifického rajónu v oblasti Krupiny) novohradské nárečie Z severozápadný rajón novohradského nárečia (tzv. vrchárske nárečie) severovýchodný rajón novohradského nárečia južný rajón novohradského nárečia (južné okolie Modrého Kameňa) ipeľské nárečie Z (vrátane špecifického rajónu medzi Ipľom a Rimavou) gemerské nárečie západogemerské nárečie Z stredogemerské nárečie Z východogemerské nárečie P horehronské nárečie P

Poznámka: Z = základný areál, P = pomedzný areál (=hraničný areál)

Podľa Mruškoviča stredoslovenský dialekt: severná skupina nárečí stredoslovenského dialektu liptovské nárečia západoliptovské nárečie východoliptovské nárečie [?iné] oravské nárečia dolnooravské nárečie stredooravské nárečie hornooravské nárečie turčianske nárečia hornonitrianske nárečia prievidzské nárečie [iné] južná skupina nárečí stredoslovenského dialektu zvolenské nárečia nárečie zvolenského Pohronia detvianske nárečie [iné] tekovské nárečia požitavské nárečie [iné] hontianske nárečia modrokamenské nárečie [iné] novohradské nárečia hontiansko-novohradské nárečie stredonovohradské nárečie vrchárske nárečie ipeľské nárečie gemerské nárečia juhogemerské nárečie stredogemerské nárečie východogemerské nárečie

Podľa Kačírka a slovake.eu stredoslovenské nárečia: liptovské nárečia oravské nárečia turčianske nárečie hornonitrianske nárečia (severonitrianske nárečia) zvolenské nárečia tekovské nárečia hontianske nárečie novohradské nárečia gemerské nárečia

Podľa Vlastivedného slovníka obcí na Slovensku stredoslovenské nárečia: oravské nárečie dolnooravské nárečie strednooravské nárečie hornooravské nárečie goralské nárečie turčianske nárečie hornonitrianske nárečie (okolie Prievidze) zvolenské nárečie nárečie zvolenského Pohronia detvianske nárečie nárečie juhozápadného Zvolena tekovské nárečie hontianske nárečie západohontianske nárečie východohontianske nárečie gemerské nárečie nárečie juhozápadného Gemera strednogemerské nárečie východogemerské nárečie

Podľa Etnografického atlasu Slovenska stredoslovenské nárečia: severná skupina liptovské nárečia stredné liptovské nárečie západné liptovské nárečie východné liptovské nárečie oravské nárečia dolnooravské nárečie strednooravské nárečie hornooravské nárečie turčianske nárečie hornonitrianske nárečie hornonitrianske nárečie prievidzské nárečie južná skupina zvolenské nárečia nárečie zvolenského Pohronia detvianske nárečie nárečie juhozápadného Zvolena tekovské nárečia nárečie tekovského Pohronia hornožitavské nárečie stredožitavské nárečie hontianske nárečie hontiansko-novohradské vrchárske nárečie modrokamenské nárečie nárečie stredného Novohradu ipeľské nárečie nárečia južného Gemera nárečie Sušianskej doliny nárečie Rimavskej doliny nárečie Blžskej doliny nárečie hornej Rimavice nárečia stredného Gemera nárečie Ratskovskej doliny nárečie Muránskej doliny nárečie Štítnickej doliny nárečie východného Gemera (nárečie Slanskej doliny) horehronské nárečie

Podľa Jána Stanislava stredoslovenské nárečia: liptovské nárečia západné liptovské nárečie stredné liptovské nárečia východné liptovské nárečie oravské nárečia dolnooravské nárečia strednooravské nárečia hornooravské nárečia turčianske nárečia zvolenské nárečia tekovské nárečia (+ hontianske a novohradné nárečia) gemerské nárečia západné gemerské nárečia východné gemerské nárečia

Príkladové texty

Zvolenské nárečie Hádam ešťe ňebou august, či už bou august, ľebo ja som od toho času veľmo doľakaná. Ďiouča mi pribehlo povedať takuo zapachťenuo. A ja poviem: „A či takuo zapachťenuo?“ „Jaj, ťetka, koňe vám ušľi.“ Ja som bola taká slabá, ňeveďela som, či iďem, taká ľaknutá som bola. „Ďe je ľen ten muoj sin?“ a v jednom dome ho vimívaľi, rana veľiká, rana rosfakľená, doklíčení šetek. A tag mu ždi vravím: „Jano, daj si pozor!“ A tak sa stalo, ňemohou koňa zadržať od zatku a zlosťiu sa , tak si vošieu medzi ňe a jedního držau jednou rukou a druhího druhou rukou. Aľe na obracaňi ho schiťilo a vľiekol ho na veľikom kuse a ľen sa ich držau. No a potom jeden, čo kravi pásou, povedau, že ako ten pluh naňho hoďilo, tagže on ftedi vibehou spomedzi koňí, riad z ňich spadou, ime kantáre ostaľi. Ľebo koňe ušľi a on takí doklčení sa ťahau k ďeďiňe.

Ipeľské nárečie Apa spomínaľi naveki, že na našé lúki strašéva. Tag vraj oňi pásľi koňe, kím bole té lúke ešťe panské. Iba ľen si jei stojín, a ľen chrkajú koňíke. No, preiďe mojei haľena, pomesľeu son si. Na té lúki bola jama. Šuchotalo to až gu té jame. Príďe gu jame a čľup! Skočelo do jame do vode. Jei son, prauda, hňet pochitau koňe a hibaj domou. Na druhí ďeň príďen gu tej jame a jama suchá. Že čó to mohlo beťi? A žádon šľach tan ňebou. Aj sused povédau, že opitei ňebou, kod sa edora sud vaľkau za ňím. Tuž aľebo aj Plavuchovi. Tomu už dva roke. Tuž tak todei, že tu hrušku dobre z koreňou ňevivráťelo. Ako aj tot náš pán rechtor. Maľi pipasár ako metlovó porisko. Kod sa nahňevaľi, tag oňi aňi trstaňičku ňepotrebovaľi. Naostatok sa ta zmárňiľi. Zastreľiľi sa na lúki za ďeďinou. A tan poton strašévalo. Pred vojnou sa to ľiďei veic bojaľi ako teraz.

Gemerské nárečie No a potom mali zmo bachterä, šva cez noc vartovav v bútke pod túrnó. A chodžili zmo aj mi každú noc druhí. A cez leto sä vartovalo od desa̋té do druhé, do pónoci edon suset, ot pónoci druhí suset. A cez zimu, cez leto na celú nodz zmo išli na vartu. A každú hodžinu bachter išó z hodžinó. Išó pískač. Zobrav píščälku a išó pískač, obišó Ratkovú, ši dagde nehorí, ši dagde sa dašva nestálo. To bula varta. Nočná. To muselo bič. Ako v meste. No a potom, pret kršmó koj prišli furmani z vozmí na víplacku, vozi nahali, išli do kršmi, a tak pretím bachter mav trúbu a priviazó sa aj z druhé dedžini bachter a tot zašäv, edon zašäv trúbidž z edniho koncä, druhí z druhiho a koj sa stretli, tak si povedali edon druhimu: „Ti šva tu robíš?“ „Ja̋ som doma.“ „No aj ja̋ som doma̋!" A tresknú ho trúbó po hlave. No tak povedá: „Neviaž, gde si ti?“ Tak ftodi sa spamätav, že je ni doma, že van se odviazó na druhú dedžinu. A šakovia veci sa stávali.

Liptovské nárečie Jój, no, tak to zme, vieťe, cez leto vihnali starie tie dojňice na salaš. To nám oťial dávali sir. Ňeviem, kolko zme to, či šes, či seďem kilou siru na jednu dostali, už za to tam. No ale pastvu zme ňeplaťili, lebo zme mali svoje, vieťe, tie pašienki. No tak..., a to zme už doma ňespracúvali, lebo to je velká práca zo sirom. Zme dostali, ag zme si kceli ošťiepki, dali nám a keď ňie, tak sir. No a tú vlnu? No tú zme strihali, dva razi – na jar a v jaseňi. Potom zme to už večerami nazháňali súsetki, ďeťi, vlnu zme čuchrali a potom zme to mali takí, také drapački sa to volá, čo také zubi sem a tam ťahali. To zme podriapali, potom narobili také kúďelki, priadli zme to doma, tkali, potom zme to dávali do takich, stupi sa to volali, ďe te..., to súkno, vieťe, zbili. To na ťeplú vodu šlo a potom to tá ťeplá voda zbila, vieťe tú pradzu, lenže sa to ňet..., ňetkalo, tuho pribiť, to bi sa ňedalo uš potom aňi použiť. Tak, len slabo zme to pribíjali a to šlo do tích stupov a tag zme mali potom, sami zme si dorábali súkno na obuu. To zme mali, aj chlapi nosili nohavice s toho, no muoj muž ňenosil gurtku, ale ktorísi nosili, ešťe aj takie halieni s toho súkna, čo si doma narobili. No dobré to bolo, ťeplie kapce boli, aj trváce to bolo, ňie ako tá cigárka, to vám bolo len takou, len taká plienočka, no ale naše súkno bolo prvotriedno. No už narobili zme sa...

Referencie

Zdroje

Nárečia - slovake.eu stredoslovenské nárečia. In: Encyklopédia Slovenska. Kačírek, Ľ.: Slovenské národné hnutie v rokoch 1820-1848 in: Ottov historický atlas Slovensko, 2009, str. 281 Mapa nárečí - mapka.korpus.sk

Kategória:Nárečia slovenčiny