František (), vlastným menom Jorge Mario Bergoglio, SJ (* 17. december 1936, Buenos Aires, Argentína † 21. apríl 2025, Dom svätej Marty, Vatikán) bol 266. pápež Katolíckej cirkvi, rímsky biskup a panovník štátu Vatikán zvolený v konkláve dňa 13. marca 2013. Bol prvým pápežom pochádzajúcim z amerického svetadielu (z Argentíny), prvým pápežom, ktorý vzišiel z jezuitskej rehole, prvým pápežom z južnej pologule a po viac ako 1270 rokoch od smrti Gregora III. prvým pápežom modernej doby, ktorý sa nenarodil v Európe. Podľa Františkových vlastných slov mal byť jeho pontifikát krátky.https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/papezem-budu-asi-pet-let-rekl-frantisek.A150313_151929_zahranicni_ert
Narodil sa v Buenos Aires v Argentíne. Za katolíckeho kňaza bol vysvätený v roku 1969. Medzi rokmi 1973 až 1979 pôsobil ako provinciál Spoločnosti Ježišovej v Argentíne. V roku 1998 sa stal biskupom buenosaireským a za kardinála ho vymenoval Ján Pavol II. v roku 2001. Cirkev v Argentíne viedol aj počas nepokojov v Argentíne v decembri 2001. Vlády Néstora Kirchnera a Cristiny Fernándezovej Kirchnerovej ho považovali za svojho politického rivala. Po rezignácii pápeža Benedikta XVI. dňa 28. februára 2013 konkláve zvolilo 13. marca 2013 kardinála Bergoglia za nového pápeža. Zvolil si meno František na počesť svätého Františka z Assisi.
Pápež František bol známy pre svoju pokoru, dôraz na Božie Milosrdenstvo, záujem o chudobných a odhodlanie viesť medzináboženský dialóg. Bol uznávaný za to, že mal menej formálny vzťah k úradu pápeža než jeho predchodcovia, napríklad, že sa rozhodol radšej žiť v Dome svätej Marty, než aby obýval pápežský apartmán v Apoštolskom paláci, ako to robili predchádzajúci pápeži. Zastával názor, že Cirkev by mala byť viac otvorená. Nepodporoval neovládaný kapitalizmus, marxizmus, alebo marxistické verzie Teológie oslobodenia. František sa držal tradičných cirkevných pohľadov v otázkach interrupcií, manželstva, vysvätení žien za kňazov a celibátu. Vystupoval proti konzumizmu a podporoval snahy o zvrátenie klimatickej zmeny, na čo sa zameral v encyklike Laudato si’.
V medzinárodnej diplomacii sa pričinil o dočasné úplné znovuobnovenie diplomatických stykov medzi Spojenými štátmi a Kubou a podporoval prípady migrantov počas európskej a stredoamerickej migračnej krízy. Od roku 2018 bol známy ako kritik neo-nacionalizmu.
Čelil otvorenej kritike, najmä z kruhov teologických konzervatívcov, kvôli svojmu konaniu v niektorých otázkach, napríklad keď publikáciou Amoris laetitia (Radosť lásky) pripustil možnosť niektorým občiansky rozvedeným a znovu zosobášeným katolíkom pristúpiť k Sviatosti Eucharistie, alebo svojmu konaniu v otázke údajného krytia sexuálnych škandálov duchovných, proti ktorému však vydal apoštolský list motu proprio s názvom Vos estis lux mundi.
Pápež sa stal osobnosťou roka 2013 časopisu Time.
Pôvod a mladosť
Rodina Jorge Mario Bergoglio sa narodil v Buenos Aires ako najstarší z piatich detí talianskych prisťahovalcov z kraja Piemont. Jeho otec Mário José Bergoglio sa narodil v obci Portacomaro v severnom Taliansku. Pred nastupujúcim fašizmom odišiel v roku 1928 do Argentíny, kde pracoval ako železničný pracovník. Jeho manželkou sa 12. decembra 1935 stala Regina Mária Sívori. Okrem Jorgeho Maria mali aj tieto deti: Alberto Horacio, Oscar Adrian, Marta Regina a Mária Elena. V súčasnosti (2021) má pápež už len jedinú žijúcu sestru Máriu Elenu. náhľad|Mladý Bergoglio študoval v saleziánskej škole, na fotografii štvrtý zľava v strednom rade Bergogliovi dvaja prasynovci, Antonio a Jozef, zahynuli pri dopravnej nehode. Jeho neter Cristina Bergogliová je maliarka žijúca v španielskom Madride.
Detstvo a mládežnícke roky Svoje detské roky prežil v mestskej časti Flores na predmestí Buenos Aires. Rehoľné sestry z Argentíny na neho spomínajú ako na neposedného nezbedníka, vraj bol malý čertík, tak ako každý iný chlapec. U sestier bol obľúbený a so sestrou Dolores ho spájalo blízke priateľstvo, v jej posledných dňoch ju pravidelne navštevoval a po jej úmrtí strávil celú noc v slzách a odmietal jesť a piť.
Vo veku 21 rokov bola mladému Bergogliovi odoperovaná horná časť pravej strany pľúc. Trpel totiž život ohrozujúcim zápalom pľúc spojeným s troma cystami.
V knižnom rozhovore El Jesuita, ktorý v roku 2010 vydali novinári Sergio Rubín a Francesca Ambrogettiová, uvádza, že ako mládežník rád tancoval tango. Mal rád klasickú literatúru a jeho najobľúbenejším filmom je dánska dráma Babettina hostina.
Bergoglio v roku 2010 v rozhovore priznal, že ako dvanásťročný sa usiloval o isté dievča, Amáliu, svoju rovesníčku, a pomýšľal na svadbu. V liste jej vtedy napísal, že je pre neho jediná a že ak si ju nevezme za ženu, stane sa kňazom. List ilustroval obrázkom domu s červenou strechou, v ktorom by spolu žili. Amáliin otec svojej dcére vzťah zakázal, a preto na ten list ani neodpovedala. Samotná Amália Demonte príbeh zo svojho detstva po rokoch potvrdila v rozhovore pre anglický denník The Daily Telegraph. Otec ju mal udrieť, keď chcela Jorgemu odpísať. Rodičia jej potom bránili v akomkoľvek ďalšom kontakte s ním. Ona sama v tom čase ešte zamilovanosť nepoznala. Na nevinnom a čistom vzťahu medzi dvoma deťmi nemala hlava katolíckej cirkvi čo skrývať.
V šiestom ročníku navštevoval Wilfrid Barón de los Santos Ángeles, školu Saleziánov Don Bosca, v Ramos Mejía v Provincii Buenos Aires.
Chemické vzdelanie a prvé zamestnanie Navštevoval strednú odbornú školu s technickým zameraním Escuela Técnica Industrial N° 27 Hipólito Yrigoyen, ktorá niesla meno po bývalom prezidentovi Argentíny. Školu ukončil s diplomom chemickej techniky (nie magisterským titulom, ako nesprávne informujú niektoré médiá). S týmto vzdelaním strávil niekoľko rokov pracujúc v oddelení pre jedlá Laboratória Hickethier-Bachmann. Tam pracoval pod vedením Esther Ballestrinovej.
Predtým než pracoval ako chemický technik, bol tiež zamestnaný ako vyhadzovač z baru či umývač dlážky.
Záľuby Bergoglio je celoživotným fanúšikom futbalového klubu San Lorenzo de Almagro. Je fanúšikom filmov Tity Merellovej, neorealizmu a tanca tango, s citom pre tradičnú hudbu Argentíny a Uruguaja známu ako milonga.
Jezuita
Povolanie Mladý Jorge Mario Bergoglio objavil svoje povolanie do kňazského stavu počas toho, ako bol na ceste osláviť Deň jari, populárny sviatok, ktorý v Argentíne slávia najmä mladí, pretože je v ten istý deň ako Deň študentov, kedy majú všetci študenti školské voľno. Prechádzal okolo kostola a pristúpil k spovedi, počas ktorej ho veľmi inšpiroval kňaz, ktorý ho spovedal.
Bergoglio študoval za kňaza v Arcidiecéznom seminári Nepoškvrneného počatia Panny Márie vo Villa Devoto (časť Buenos Aires). Po troch rokoch štúdia Bergoglio vstúpil ako novic do Spoločnosti Ježišovej dňa 11. marca 1958. Bergoglio priznal, že ako seminaristovi sa mu páčila jedna slečna a trocha zapochyboval o pokračovaní v štúdiu v seminári.
Ako jezuitský novic študoval humanitné vedy v Santiagu v Čile. Po svojom noviciáte v Spoločnosti Ježišovej sa Bergoglio oficiálne stal Jezuitom 12. marca 1960, kedy zložil sľuby chudoby, čistoty a poslušnosti.
V roku 1960, Bergoglio získal certifikát z filozofie z Colegio Máximo San José v San Miguel. V rokoch 1964 a 1965 učil literatúru a psychológiu na Colegio de la Inmaculada (stredná škola) v provincii Santa Fe v Argentíne, a roku 1966 učil rovnaké predmety na „Colegio del Salvador“ v Buenos Aires.
Kňaz V roku 1967 dokončil štúdium teológie. Po dvoch rokoch aprobácie prijal kňazskú vysviacku, ktorú mu udelil arcibiskup Ramón José Castellano, dňa 13. decembra 1969. Slúžil ako špirituál novicov v tamojšej provincii a stal sa profesorom teológie.
Bergoglio dokončil finálnu fázu duchovnej prípravy ako jezuita v Alcalá de Henares v Španielsku a 22. apríla 1973 zložil slávnostné sľuby zahŕňajúce aj štvrtý sľub poslušnosti pápežovi v tom, čo sa vzťahuje na špecifické misie. V júli toho roku bol na šesť rokov do roku 1979 menovaný za provinciála jezuitov v Argentíne. Krátko po svojom menovaní za provinciála vykonal púť do Jeruzalema, avšak musel sa vrátiť skôr, pretože vypukla piata arabsko-izraelská vojna. Keď roku 1980 už nepôsobil ako jezuitský provinciál, bol menovaný za rektora Filozofickej a teologickej fakulty San Miguel, kde sám študoval. Predtým, ako sa ujal funkcie, strávil prvé tri mesiace roku 1980 v Írsku, aby sa naučil angličtinu. Zdržiaval sa v Jezuitskom centre na Milltown Institute of Theology and Philosophy v Dubline. Vo funkcii rektora slúžil až do roku 1986.
Neskôr strávil niekoľko mesiacov na škole filozofie a teológie Sankt Georgen v nemeckom Frankfurte, kde uvažoval nad rôznymi témami dizertačnej práce. Napokon sa rozhodol objavovať prácu nemecko-talianskeho teológia Romana Guardiniho, špecificky jeho štúdiu kontrastu publikovanú v roku 1925 v diele Der Gegensatz.
Avšak predčasne sa vrátil do Argentíny, aby slúžil ako spovedník a duchovný riaditeľ v Jezuitskej komunite v Córdobe.
V roku 1992 bol Bergoglio požiadaný, aby nerezidoval v jezuitských budovách z dôvodu pokračujúceho napätia medzi ním a jezuitskými lídrami a učencami, kvôli Berogliovmu disentu v otázkach jeho pohľadu na katolícku ortodoxiu a jeho odpor voči teológii oslobodenia, či jeho práci ako pomocného biskupa Buenos Aires. Od toho času nenavštevoval jezuitské budovy a bol v praktickom odcudzení od jezuitov až do jeho zvolenia za pápeža.
Biskup Pápež Ján Pavol II. ho 20. mája 1992 vymenoval za pomocného biskupa v Buenos Aires, biskupskú vysviacku prijal 27. júla toho istého roku z rúk arcibiskupa Buenos Aires kardinála Antonia Quarracina, ako hlavného svätiteľa. Za biskupské heslo si zvolil slová „Miserando atque eligendo“ (), ktoré si vzal z homílie svätého Beda Ctihodného o úseku z Matúša 9:9–13: „Pretože ho videl očami milosrdenstva a vyvolil si ho“.
Bergoglio bol 3. júla 1997 vymenovaný za arcibiskupa koadjútora s nástupníckym právom. Funkcie arcibiskupa sa ujal 28. februára 1998 po smrti kardinála Quarracina. náhľad|Bergoglio v roku 2008 Keď v decembri 2011 dovŕšil vek 75 rokov, podal podľa predpisov kánonického práva pápežovi Benediktovi XVI. rezignáciu na funkciu arcibiskupa Buenos Aires. Keďže nemal žiadneho arcibiskupa koadjútora s nástupníckym právom, tak zotrvával vo funkcii očakávajúc vyvolenie svojho nástupcu.
Blízkosť chudobným a núdznym Arcibiskup Bergoglio zakladal nové farnosti a zmenil štruktúru arcidiecéznych administratívnych sekcií, viedol pro-life iniciatívy a založil komisiu pre rozvody. Jeden z jeho hlavných cieľov bolo navýšiť prítomnosť cirkvi v slumoch, chudobných častiach Buenos Aires. Pod jeho vedením sa počet kňazov priradených týmto komunitám zdvojnásobil. Táto práca mu vyslúžila prezývku „Biskup slumov“.
Bergoglio si vytvoril zvyk sláviť rituál umývania nôh na Zelený štvrtok v miestach ako väznice, nemocnice, domovy pre seniorov či slumy.
Financie Na počiatku svojho arcibiskupského pôsobenia predal arcidiecézne podiely vo viacerých bankách a zmenil arcidiecézne účty na tie bežné v medzinárodných bankách. Podiely v bankách viedli tamojšiu cirkev ku sklonom k vysokým výdavkom, a tak sa arcidiecéza blížila bankrotu. Keď sa účty zmenili na bežné, donútilo to cirkev k väčšej fiškálnej disciplíne.
Gréckokatolíci v Argentíne Bergoglio bol 6. novembra 1998 vymenovaný za ordinára pre východných katolíkov v Argentíne, ktorí nemali preláta svojho obradu. Ukrajinský gréckokatolícky väčší arcibiskup Sviatoslav Ševčuk sa o Bergogliovi vyjadril, že rozumie liturgii, rítu a spiritualite gréckokatolíckej cirkvi a že vždy „sa staral o našu cirkev v Argentíne“ ako ordinár počas zastávania úradu arcibiskupa v Buenos Aires.
Suspendovaný biskup Podestá