Transilvánska kotlina (slovenský normovaný názov; iné názvy: Transilvánska panva, Transilvánska plošina, Transilvánska vysočina, Transilvánska zníženina; starším pravopisom: Transylvánska panva, Transylvánska plošina, Transylvánska vysočina,Transylvánska vysočina. In: Transylvánska zníženina;Karpaty. In: zriedkavo: Sedmohradská kotlina, Sedmohradská panva; rumunské názvy pozri nižšie) je územná (napr. geomorfologická) jednotka, presnejšie medzihorská kotlina v Rumunsku, ktorej reliéf má často charakter pahorkatín až vysočín. Tvorí jadro historickej krajiny Sedmohradsko (Transilvánia).

Rumunské názvy Rumunské názvy tejto jednotky sú:DEALURILE TRANSILVANIEI (DEPRESIUNEA COLINARĂ A TRANSILVANIEI) Podișul Transilvaniei – doslova náhorná plošina Transilvánie (J. Kondracki – pozri nižšie – pravidelne prekladá v rumunských názvoch slovo podișul ako wyżyna, čiže vysočina) Podișul Transilvan – doslova transilvánska náhorná plošina Depresiunea Transilvaniei – doslova Transilvánska zníženina (depresiunea sa dá preložiť aj ako kotlina, ale v rumunčine existuje na kotlinu aj výraz cuveta, ktorý sa – ale len voľne – používa aj v súvislosti Transilvánskou kotlinoupozri napr. Poseove knihy v referenciách a veľmi zriedkavo aj v podobe názvu Cuveta Transilvaniei) Depresiunea colinară a Transilvaniei – doslova kopcovitá zníženina Transilvánie Bazinul Transilvaniei – doslova panva Transilvánie Bazinul Transilvan – doslova transilvánska panva Dealurile Transilvaniei – doslova vŕšky/kopce Transilvánie Colinele Transilvaniei – doslova pahorky/kopce Transilvánie

Geografické vymedzenie Transilvánska kotlina leží medzi Vnútornými Východnými Karpatmi na východe, Južnými Karpatmi na juhu a Západorumunskými Karpatmi na západe.

Na sever(ozápad)e je hranica sporná, lebo v závislosti od autora (pozri nižšie) môže kotlina siahať (a) zhruba až po (nie vrátane) Munții Gutâiului (Gutinské vrchy) a sídlo Marghita, alebo (b) po (nie vrátane) Munţii Meseş a Munții Țibleșului (ostatné územie z bodu a sa potom obyčajne priradí k Západorumunským Karpatom), alebo (c) zriedkavejšie len po rieky Someşul Mic a Someşul Mare (teda bez Podişul Someşan). Na severozápade teda Transilvánska kotlina v závislosti od definície môže hraničiť buď s Veľkou dunajskou kotlinou alebo so Západorumunskými Karpatmi (alebo s Podişul Someşan).

Rumunský výraz Podişul Transilvan(iei) okrem spomenutých troch významov môže u niektorých autorov označovať: len samotné "podişuri" (jednotné číslo podiş(ul) = náhorná plošina), čiže len z horizontálneho hľadiska prostrednú časť širokého chápania kotliny len Câmpia Transilvaniei (v širšom zmysle), t. j. len z vertikálneho hľadiska prostrednú časť širokého chápania kotliny, alebo (podľa tejto mapy zrejme) len južnú časť širokého chápania kotliny, teda len Podișul Târnavelor (v širšom zmysle)

Zaradenie Zaraďuje sa ako samostatná jednotka, alebo ako časť Karpátpozri napr. členenie Karpát (ako samostatná podjednotka Karpát alebo - podľa J. Kondrackého - ako spoločná podjednotka Karpát spolu so Západorumunskými Karpatmi), alebo ako časť Panónskej panvy.Panónska panva in: Pyramída - encyklopedický časopis moderného človeka, č. 134, str. 4259, 1982Hevesi, A.: A Karpát-medence és a Kárpátok természetföldrajzi tájtagolásáról, 2001 Dostupné online. Podľa V. Krála je Transilvánska kotlina samostatnou veľkou územnou jednotkou..., ktorú treba na vyššej úrovni považovať za najrozsiahlejšiu vnútrokarpatskú panvu.

Charakteristika Rozloha je vyše .Posea 2005 Nadmorská výška sa pohybuje najčastejšie v rozmedzí Reliéf Transilvánskej kotliny predstavujú plošiny, pahorkatiny, údolné nivy a na úpätí okolitých horstiev zníženiny a menšie panvy. Je tvorená neogénnymi pieskovcami obsahujúcimi vložky sadrovcov a soli, ktoré podliehajú krasovým javom. Kras sa nachádza len na rôznych povrchových zníženinách (rum. crovuri).

Podnebie je mierne a teplé. Najväčšie rieky sú Mureš, Tirnava a Olt (ul). Nachádzajú sa tu významné centrá Rumunska – mestá Kluž, Târgu Mureş, Brašov, Sibiu a iné. Kotlina je bohatá na prírodné zdroje – zemný plyn, hnedé uhlie, železná ruda, mangán, sadrovec, kamenná soľ a minerálne pramene. Na základe týchto zdrojov tu boli vybudované rôzne priemyselné odvetvia. Poľnohospodárstvo (pšenica, kukurica, cukrová repa, zemiaky, tabak, vinič a pod.) sa tu rozvíja vďaka úrodnej pôde a vhodnému podnebiu. Chová sa tu dobytok a vo vyšších polohách ovce.Transylvánska kotlina in: Pyramída – encyklopedická časopis moderného človeka, č. 177, str. 5648, 1986

Delenie Podľa V. Krála thumb|vpravo| Transilvánska panva: Podişul Someşan – severne od riek Someşul Mic+Someşul Mare Podişul Transilvan – medzi riekami Someşul Mic+Someşul Mare a Mureš a severovýchodne od Depresiunea Mureș-Turda Podişul Târnavelor – južne od rieky Mureš a severne od rieky Olt a mesta Sibiu Depresiunea Mureş-Turda – medzi Carpații Occidentali, riekou Mureš a mestom Turda Depresiunea Sibiului – južne a západne od mesta Sibiu Depresiunea Făgăraşului – južne od rieky Olt

Poznámky: Na inom mieste v knihe autor celú panvu nazýva Transilvánska plošina (Podişul Transilvaniei) Transilvánska panva (konkrétne Podişul Someşan) na severe siaha až po Munții Gutâiului (Gutinské vrchy) Podişul Someşan, Podişul Transilvan a Podişul Târnavelor zahŕňajú aj to, čo sa inde označuje ako Subcarpații Transilvaniei To, čo sa inde označuje ako Dealurile Feleacului autor zaraďuje pod Podişul Transilvan Culoarul Orǎștiei autor zaraďuje pod Carpații Occidentali

Podľa J. Kondrackého Transilvánska vysočina (Wyżyna Transylwańska): Podişul Someşan – ako u V. Krála Câmpia Transilvaniei –  medzi medzi riekami Someşul Mic+Someşul Mare a Dolinou stredného Murešu Dolina stredného Murešu – územie pozdĺž celého Murešu cez celú Transilvánsku vysočinu Podişul Târnavelor  – medzi Dolinou stredného Murešu, mestom Sibiu a riekou Olt Depresiunea Sibiului – ako u V. Krála Depresiunea Făgăraşului – ako u V. Krála Depresiunea Haţegului – zodpovedá najjuhozápadnejšej časti jednotky nazývanej Culoarul Orǎștiei u V. Krála

Poznámky: Severná hranica panvy je rovnaká ako u V. Krála Podişul Someşan, Podişul Transilvan, Podişul Târnavelor a Dolina stredného Murešu zahŕňajú aj to, čo sa inde označuje ako Subcarpații Transilvaniei Culoarul Orǎstiei autor zaraďuje pod Dolinu stredného Murešu a Depresiunea Haţegului

Podľa G. Poseu (2006, 2005)Posea, G.: GEOGRAFIA FIZICĂ A ROMÂNIEI - Partea I - DATE GENERALE. POZIŢIE GEOGRAFICĂ. RELIEF, 2006, najmä str. 95, 189, 230 a zoznam geomorfologického členeniaPosea, G.: GEOMORFOLOGIA ROMÂNIEI RELIEF – TIPURI, GENEZĂ, EVOLUŢIE, REGIONARE, 2005, najmä str. 29, 98, 152, 155, 135, 154, 204 a zoznam geomorfologického členenia vzadu A) Delenie 1 Podişul Transilvaniei v širšom zmysle: Podişul Someşan Podişul Transilvaniei v užšom zmysle: Câmpia Transilvaniei Podişul Târnavelor Depresiunile marginale (Depresiunile subsecvente şi marginale de contact)- t. j. zníženiny po celom južnom a západnom okraji panvy, konkrétne sú to: Almaş-Agriş (pod Meseşom), Huedin, Gilău-Cluj-Iara, Turda-Alba Iulia, Secaş, Sălişte-Sibiu, Făgăraş Subcarpaţii Transilvaniei – na východnom okraji panvy

B) Delenie 2 (v rámci autorovho podrobného geomorfologického členenia Rumunska z roku 2002) Depresiunea Transilvaniei: Podişul Someşan Culmea Prisnel Podişul Boiului Depresiunea Jibou (Guruslău) Dealurile Ciceului Dealurile Bobâlnei Depresiunea Almaş-Agrij Dealurile Clujului Podişul Huedinului (Huedin-Păniceni) Dealurile Feleacului Câmpia Transilvaniei Câmpia Fizeşului Câmpia Sărmaşului Podişul Târnavelor Dealurile Târnavei Mici Podişul Hârtibaciului Podişul Amnaşului Podişul Secaşelor Depresiunea Făgăraşului Depresiunea Sibiului Depresiunea Slăliştei Depresiunea Alba Iulia-Turda Subcarpaţii Transilvaniei Subcarpaţii Lăpuşului Muscelele Năsăudului Dealurile Bistriţei Dealurile Mureşului Subcarpaţii Târnavelor Subcarpaţii Homoroadelor

Poznámky: ad A): Na inom mieste v knihe autor celú panvu nazýva Depresiunea Transilvaniei ad A aj B): Podişul Transilvaniei na severe siaha iba po (nevrátane) vrchy Meseș a Preluca, územie na sever od nich je priradené k Dealurile Crișanei (Krišskej pahorkatine) ad A aj B): Culoarul Orǎştiei je zaradený pod Carpații Meridionali ad B): V tomto delení sú "Depresiunile marginale" zaradené pod Podişul Someşan, Câmpia Transilvaniei a Podişul Târnavelor

Podľa

Depresiunea Transilvaniei: Podișul Transilvaniei – t. j. len samotné náhorné plošiny Podişul Someşelor [=Podişul Someşan] Câmpia Transilvaniei Podişul Târnavelor Podișul Hârtibaciului Podișul Secașelor zníženiny na západe a juhu (spolu s niekoľkými pahorkatinami/kopcami): zníženiny: Depresiunea Almașului, Depresiunea Iara, culoarul Turzii, culoarul Alba Iulia – Turda, Depresiunea Sibiului a Depresiunea Făgărașului * pahorkatiny/kopce: Dealul Feleacului, Dealul Mahaceni Subcarpaţii Transilvaniei – na východnom okraji panvy: zníženiny: Bistrița, Văleni de Mures, Praid, Odorheiu Secuiesc, Homoroadelor, Hoghiz; Dumitra, Voivodeni, Magherani – Atid, Cristuru Secuiesc * pahorkatiny/kopce: Magura Rez, Dealul Siclodului, Dealul Bicheci, Firtus, Sinioara, Nadascut;Dealul Homat, Dealul Sieului a.i. *

Poznámky: (*) riadok písaný bez diakritiky Depresiunea Transilvaniei na severe siaha iba po (nevrátane) vrchy Meseș a Preluca Culoarul Orǎştiei je (aspoň jeho severná časť) zaradený pod Depresiunea Transilvaniei Podișul Hârtibaciului a Podișul Secașelor sú u iných autorov zaradené pod Podişul Târnavelor Na tejto stránke sú posledné dve položky zhora (teda "zníženiny na západe a juhu (spolu s niekoľkými vŕškami/kopcami)" a "Subcarpaţii Transilvaniei") uvedené pod súhrnným označením Zona marginală

Podľa ()podobne tu Dealurile Transilvaniei: Podişul Someşan Podişul Boiului Dealurile Ciceului Dealurile Dejului Dealurile Clujului Culoarele Someşelor Câmpia colinară Transilvaniei (Dealurile Mureşano-Someşene) Dealurile Fizeşului Dealurile Sărmaşului Podişul Târnavelor Dealurile Târnavei Mici Podişul Hârtibaciului Podişul Secaşelor Dealurile și depresiunile peritransilvane (alebo... perimontane alebo...circumtransilvane): Depresiunile şi dealurile peritransilvane din vest Culoarul depresionar Alba Iulia-Turda Dealurile Feleacului Depresiunea Huedin Depresiunea Almaş – Agrij Depresiunile peritransilvane sudice Depresiunea Făgăraş Depresiunea Sibiu Depresiunea Sălişte Depresiunea Apold Dealurile şi depresiunile peritransilvane din nord şi est (G. Posea ich vraj označuje ako Subcarpaţii Transilvaniei): Subcarpaţii Lăpuşului Dealurile Năsăudului Dealurile Bistriţei Subcarpaţii Transilvaniei (v užšom zmysle) – t. j. Subcarpaţii Odorheiului şi ai Homoroadelor, Subcarpaţii Târnavei Mici a Subcarpaţii Mureşului şi ai Gurghiului

Referencie

Iné projekty

Externé odkazy GEO-Instruire si Informare prin Internet-Baze de date si de imagini din geografia Romaniei (opis po rumunsky s podrobnou mapou) Iná podrobná mapa Podrobný opis (po rumunsky)

Kategória:Karpaty Kategória:Panónska panva Kategória:Geografia Rumunska Kategória:Sedimentačné panvy v Európe