Slovenský horolezecký spolok JAMES, skrátene SHS JAMES je športové (horolezecké) občianske združenie so sídlom v Bratislave, ktoré vzniklo 13. marca 1990. Má zriadenú aj obchodnú spoločnosť pod názvom JAMES SLOVAKIA s.r.o. Od roku 2019 je predsedom spolku Anton Pacek.

Charakteristika náhľad|Sídlo na Junáckej 6 v Bratislave Spolok združuje záujemcov o všetky druhy horolezeckých aktivít na rozličnom stupni výkonnosti, formuje vzťah k horám a prírode, organizuje horolezeckú činnosť na Slovensku.

Spolok je členom medzinárodnej horolezeckej federácie UIAA a organizuje metodickú činnosť v horolezectve.

Jeho členské kluby a oddiely majú samostatnú právnu subjektivitu – sú registrované väčšinou pod názvom typu "Horolezecký klub JAMES XY" alebo "Horolezecký klub IAMES XY" (kde XY je názov mesta) alebo podobne.

Dejiny JAMES Spišské turistické aktivity Dobudovanie Košicko-bohumínskej železnice v roku 1872 odstránilo mnohé prekážky, ktoré bránili rozvoju turistiky na území bývalého Uhorska. Už pred výstavbou železnice boli zaznamenané mnohé turistické aktivity v slovenských horstvách. Prvý turistický klub v Rakúsko-Uhorsku vznikol v Banskej Štiavnici začiatkom 60. rokov 19. storočia ako Sitniansky klub- Szitnya club- Neskôr sa zlúčil s Uhorským karpatským spolkom (MKE). Po založení Uhorského karpatského spolku 10. augusta 1873 so sídlom v Kežmarku za veľmi rýchlo začala organizovať mládež vtedajšieho Spiša. Miestna odbočka MKE v Spišskej Novej Vsi vznikla 26. februára 1882 z podnetu novoveského profesora Imricha Köviho. Rozvíjala svoju turistickú činnosť v okolí Novoveských vrchov a v údolí Hnilca. Potom ju rozšírila do Slovenského raja. Hadušovský statkár Gustáv Bartsch postavil v roku 1889 na Tomašovskom výhľade prvú útulňu v Slovenskom raji. V roku 1899 bol vyznačkovaný chodník na Matku Božiu, chodník zo Smižian na Kláštorisko a z Kláštoriska k Letanovskému mlynu. Koncom 19. sotočia turisti urobili prieskum Veľkého a Malého Sokola, Suchej Belej, Kyseľa, Piecok a iných roklín v Hrabušických vrchoch. Béla Hajts splavil na plti v roku 1906 Prielom Hornádu.

Spišské horolezecké aktivity Spišiaci – turisti v Slovenskom raji do roku 1912 objavili a preskúmali všetky tiesňavy a rokliny. Medzi najaktívnejších patrili prof. Martin Róth, prof. Michal Karoliny, kráľovský zememerač Tibold Kregcy st., prof. Viliam Forberger a Dr. Ferdinand Filarszky. Medzi mladšími boli horolezci MUDr. Alexander Mervay, prof. Oszkar Mahler, bratia Teschlerovci, Ľudovít Rokfalussy, Kazimír Kozlovsky, Béla Balogh, Ľudevít Pálka, Tibor Kregcy ml., Tivadar Meszléri.

Zdolanie tiesňav Slovenského raja 20.augusta 1898 Veľký Sokol 15. augusta 1899 Malý Sokol 25. augusta 1907 zdolal novoveský učiteľ Kazimír Kozlovský kolmú stenu Obrovského vodopádu v tiesňave Kyseľ 13. marca 1910 Suchá Belá 17. apríla 1910 Sokolia dolina 1911 Piecky – Biela dolina

Založenie spolku JAMES náhľad|Mikuláš Mlynarčík, zakladateľ spolku náhľad|František Lipták, zakladateľ spolku náhľad|Gustáv Nedobrý, zakladateľ spolku Aktivity spišských turistov vyvrcholili po vzniku Prvej Česko-Slovenskej republiky, kedy zanikol Uhorský karpatský spolok. Pred nimi stálo rozhodnutie ako budú ďalej pokračovať. Dňa 17. augusta 1921 (mylne sa uvádza dátum vzniku 14. augusta 1921, ako je prezentované na odznaku JAMES) sa v Redute v Spišskej Novej Vsi stretli na priateľskom posedení traja vynikajúci novoveskí horolezci – František Lipták (pôvodne Kežmarčan), Mikuláš Mlynarčík (pochádzal z Tatranskej Kotliny) a Gustáv Nedobrý (pochádzal z Bešeňovej v Liptove). Vyhlásili sa za prvých členov Šimko, Jožo: Dvadsať rokov, In. Krásy Slovenska, XIX/1941, číslo 9 s. 194199. Životopisy zakladateľov JAMES František Lipták o tom napísal článok v Krásach Slovenska v roku 1954.Lipták Fero: Počiatky. In: Krásy Slovenska ročník XXXI/1954, číslo 9, s. 285286„Po vojne v septembri 1919 sme sa znovu zišli v Spišskej Novej Vsi. Ukuli sme s Mikulášom Mlynarčíkom plán: budeme bývať spolu, pustíme sa do turistiky a do lyžovania. V zime 1919/20 začali sme s lyžovaním. Len čo sme stačili na to finančne, začali sme navštevovať Tatry. Prvým výletom bolo Lorencovo sedlo, potom nasledoval Kriváň,Lomnický štít a Gerlach. V Spišskej Novej Vsi som v tom čase našiel aj bývalého spolužiaka Gusta Nedobrého, ktorý tu bol správcom železničiarskeho internátu. Boli sme teda už traja. Monarchia sa rozpadla, utvorila sa ČSR. Naša turistika sa začala budovať z ničoho. A aj horolezectvo sa začínalo u nás takmer od nuly. Na našich spoločných túrach sme hodne hovorili o turistických problémoch a pri posedeniach sme tiež o tom debatovali. Bolo to 17. augusta 1921, keď som nadhodil otázku, že takto ťažko získané skúsenosti v horolezectve by bolo treba nejakou formou rozširovať, aby tie isté chyby, ktoré páchame dnes my, neopakovali iní v budúcnosti. V rozhovore sme prišli k tomu, že utvoríme krúžok. Chcel som však uplatniť aj propagačný motív a myslel som na združenie ozajstných milovníkov horolezectva. Preto som nadhodil, že toho by sme mali prijať do "krúžku", ktorý má v Tatrách aspoň tri výstupy na tatranský končiar. Vychádzal som z presvedčenia, že keď v niekom driemu bunky pre lezenie, ten je po troch výstupoch v Tatrách iste náš. Mlynarčík mi vykorešpondoval rôzne stanovy a pri ďalších debatách sa už uvažovalo o všelijakých modalitách. Podobne sme v tom čase uvažovali o turistike. S oduševnením sme sa vrhli všetci traja do všestrannej práce. Slovenský raj sme vyznačkovali, vláčili sme železné rebríky za pomoci ochotných spolupracovníkov do rokliny Kyseľ, podobne sme vliekli železný materiál k zástave na Gerlach, ktorú sme 12. augusta 1923 vztýčili za účasti 205 osôb na temene. (Vynesenie potrebného materiálu vyžadovalo 9 výstupov.)“

Pôvod názvu JAMES Dátum 14. augusta 1921, ktorý je uvedený na odznaku JAMES, je dátumom prvého hodnoteného spolkového horolezeckého výkonu, ktorý uskutočnil Mikuláš Mlynarčík a dvaja Novovešťania – Karol Piovarcsy a Juraj Koromzay ml. cez juhozápadný hlavný hrebeň Lomnického štítu, kedy vystúpili až na jeho vrchol. Obaja spomínaní horolezci boli Karpatskí Nemci a boli organizovaní aj v Krpathenverein. Na túru odišli z Téryho chaty. Po menších či väčších nezhodách, ktoré mali počas výstupu pre neskúsenosť Mlynarčíkových spolulezcov, Mikuláš Mlynarčík záver tejto túry po zostupe na vtedajšiu Fridrichovu chatu pri Zelenom plese opisuje takto:

„Je výborná nálada v chate u plesa (Zelené pleso). Kecrely a Táy, košickí turisti, priviedli sem túto milú kompániu. Na izbách sa spieva pri víne. Pripomínam, že spievala sa za vedenia Kecrelyho pesnička Horvátha Andráša vyložili na dvor. Každému sa tu veľmi páčila táto pieseň. I my sme sa pri nej dobre zabávali, Keď sme výbornú rascovú polievku schlípali, dali sme sa do večere, pri ktorej okrem rôznych mäsových jedlách prišla na rad aj broskyňová zaváranina – james. Vzhľadom na to, že tu na horách táto zaváranina je naším obľúbeným jedlom, len takouto zaváraninou – james, je možné primäť na vážnejšie veci. Vtedy sme si zvykli takto pobádať: poď kmotor, bude james. Náš malý turista hneď skomponoval podľa našej chuti i vhodnú melódiu na nótu Horváth András tak, že miesto Horvátha Andrása do skladby zakomponoval James Mischkeho, James Karola, či James Ďura. Jednohlasne sme prijali tento veľkolepý nápad a rozhodli sme sa, že na pamiatku našej veľkej túry, keď sa aj nám iglovským podaril jeden prvovýstup, budeme spišskonovoveských horolezcov nazývať, „jamesákmi“. A v nehode, nebezpečenstve alebo pri hocakej príležitosti na zvolanie hesla „James“ jeden druhému budeme nápomocní“.Kolektív autorov: Z minulosti Spiša, ročenka Spišského dejepisného spolku v Levoči, XIX. ročník, 21011, zostavil Ivan Chalupecký, In: História vzniku horolezeckého spolku JAMES – 90. výročie jeho vzniku, Ján Petrík, str. 175182

Prvý však bol názov IAMES Na ustanovujúcej schôdzi 17. augusta 1921 jej traja účastníci napísali zápisnicu, v ktorej uviedli, že spolok nazvali Tatranský horolezecký a alpinistický krúžok IAMES. Toto pomenovanie malo vyjadrovať duchaplnosť horolezeckého snaženia: Idealizmus, Alpinizmus, Moralitu, Eugeniku (čo bola najnovšia vedná disciplína) a Solidaritu. Eugeniku do svojho fašistického programu prevzali nacisti, preto ju nahradil Entuziazmus. Od samého začiatku sa však viedli spory či prvé písmeno malo byť J alebo I. V zápisnici však prvé slovo bolo I – Idealizmus, ktoré dodnes nebolo zmenené.

Kapitolky z histórie náhľad|Spišskononoveskí horolezci na Baraních rohoch vo Vysokých Tatrách, 1940 náhľad|Horolezci JAMES na Dračom hrebeni vo Vysokých Tatrách v roku 1939 náhľad|Horolezeckí začiatočníci sa učia viazať uzly na kurze JAMES. Rok 1945

Druhá schôdzka nového krúžku sa uskutočnila 20. decembra 1921 v Spišskej Novej Vsi. Zúčastnili sa na nej prví traja členovia a dve dámy. V roku 1923 už členovia IAMESu Mikuláš Mlynarčík František Lipták, Raiman a Mária Sobotková vystúpili na Žltú vežu a prešli hrebeňom na Prostredný hrot a Veľký kostol. Mikuláš Mlynarčík s Františkom Liptákom a spoločníkmi zliezli 15. júla 1923 v na Gerlachovskom hrebeni dovtedy nepomenovanú vežu (dnešná Gerlachovská veža) a pomenovali ju veža JAMES. Podľa jej fotografie navrhla jamesáčka Mária Sobotková dnešný jamesácky odznak. Predstavuje hory, horolezecký čakan, lyže a lano. Je na ňom dátum 14.VIII.1921, ktorý je spojený s prvým odvážnejším výstupom Mikuláša Mlynarčíka a jeho spolulezcov na Lomnický štít.

Od roku 1923 zakladatelia spolku začali organizovať prvé horolezecké kurzy v Mengusovskej doline. Kurzy viedol Mikuláš Mlynarčík. Tieto kurzy sú považované za "Prvý horlezecký týždeň JAMES". Prvý organizovaný horolezecký týždeň (podľa štatistiky druhý) sa uskutočnil v dňoch 10.18. augusta 1924. V septembri 1924 Mikuláš Mlynarčík a František Lipták Navštívili rakúske Alpy, kde získavali skúsenosti, ktoré by mohli uplatniť pri organizovaní spolku. Valné zhromaždenie spolku, na ktorom sa dohodlo, že budú vypracované stanovy spolku a bude zvolané ustanovujúce valné zhromaždenie spolku, sa uskutočnilo 25. augusta 1925 v Spišskej Novej Vsi. Počas horolezeckého týždňa 7.15. augusta 1926 sa 14. augusta na Chate pri Popradskom plese konalo Zriaďujúce valné zhromaždenie horolezeckého spolku JAMES. Zúčastnilo sa na ňom 39 členov. Ustanovil sa Spolok tatranských horolezcov JAMES so sídlom v Spišskej Novej Vsi. Z krúžku sa stal spolok. Názov spolku znamenal: Idealizmus, Alpinizmus, Moralita, Eugenika, Solidarita. Za predsedu bol zvolený Mikuláš Mlynarčík, za podpredsedu Václav Dusil z Popradu, tajomníkom sa stal František Lipták.

Od roku 1926 začal v spolku pôsobiť Jozef Šimko, neskorší vynikajúci horolezec a činovník spolku. Úradom trvalo dva roky kým schválili stanovy spolku. Dňa 12. mája 1929 sa v Poprade v hoteli Tatra uskutočnilo ustanovujúce zhromaždenie, na ktorom bol za predsedu zvolený František Lipták, za podpredsedu Mikuláš Mlynarčík a tajomníkom bol Ján Oružinský z Košíc. Aktívnymi členmi a horolezcami boli v tridsiatych rokoch 20. storočia Melinda Bacsányiová, G. Fischerová, Jozef Brandobur, František Lipták, Arnold Tóth, V. Holub, Ing. Róbert Vosyka, Rudolf Hampl, Alexander Škarvan, Jozef Šimko a iní. Čestnými členmi boli Miloš Janoška, Ivan Houdek a iní.

V roku 1932 sa spolok JAMES stal členom medzinárodnej alpinistickej organizácie UIAA v Ženeve. V tridsiatych rokoch 20. storočia mal spolok približne 150 členov spolu s členmi z Česka. Do spolku začali vstupovať mladí ľudia, ktorí sa začali zameriavať na špičkové horolezectvo. Vodcami skupín boli Melinda a Angela Bacsányiové, Jozef Jánošík, Róbert Kubín, Jozef Šimko, Karel Riegler, Ján Kováčik a iní.