MalorkaBaleáry. In: Encyclopaedia Beliana 1 (1999) (do začiatku 90. rokov 20. stor. po slovensky MallorcaMallorca. In: Malá slovenská encyklopédia 1993. S. 420Baleáry. In: Malá encyklopédia zemepisu sveta. Obzor: Bratislava. 1977. S. 59; ) je španielsky ostrov. Leží v západnej časti Stredozemného mora, hlavné mesto leží vo vzdialenosti asi 200 km od Valencie, 273 km od Barcelony. S dĺžkou a šírkou () je najväčším ostrovom Baleár. Hlavným mestom je Palma de Mallorca.
Geografia Odhaduje sa, že Baleárske ostrovy vznikli približne pred 150 miliónmi rokov. Malorka bola spočiatku pripojená k Pyrenejskému polostrovu ako podmorský ostrov, kým nevznikla v jej súčasnej podobe. Na stredomorský ostrov je Malorka nezvyčajne úrodná a zelená. Má úžasnú škálu prírodných scenérií od týčiacich sa pohorí Serra de Tramuntana na západe až po krásne poľnohospodárske nížiny v úrodnom strede. Najznámejšia je však svojimi zlatými piesočnatými plážami a plytkou tyrkysovou vodou pozdĺž pobrežia, vďaka čomu je v letných mesiacoch obľúbeným miestom pre dovolenkárov.
Pohorie Serra de Tramuntana sa tiahne pozdĺž západného pobrežia v dĺžke približne 90 kilometrov. Pokrýva 1 067 štvorcových kilometrov, čo tvorí takmer tretinu ostrova a najvyšším vrcholom je Puig Major s výškou 1 445 metrov.
Na severovýchode leží menšie pohorie Llevant. Pohorie sa nachádza v oveľa nižších nadmorských výškach (okolo 500 metrov), ale vyznačuje sa rovnako krásnou a drsnou krajinou.
Fauna Na ostrove žije prekvapivo málo suchozemských zvierat. Medzi najmenšie patria poľné myši, potkany, králiky a piskory lesné, zatiaľ čo najväčšie sú cibetky a vzácna divá koza. Ostrov je domovom viac ako 300 endemických druhov zvierat, z ktorých najznámejšie sú jašterice.
Na Malorke žije početné vtáctvo (približne 2 000 druhov). Pozorovanie vtákov je obzvlášť rozšírené na severe ostrova a ľudia sem prichádzajú hľadať čajku poľnú, supa čierneho, penicu baleársku, škovránka teklu, drozda skalného, penicu okuliarnatú, krutohlava a chochlatku purpurovú.
Flóra
Na Malorke dominuje stredomorská flóra. Krovité lesy borovice, rakytníka, rozmarínu, divej olivy, šošovice a trpasličích vejárových paliem boli po stáročia hlavnou vegetáciou ostrova. V oblastiach s vysokými zrážkami v horách nájdete aj duby cezmínové. Na ostrove bolo zaznamenaných približne 1 500 kvitnúcich rastlín, medzi nimi aj skalnica, levanduľa a orchidey. Na pobreží, v piesočných dunách, sa nachádzajú trávy Ammophila.
náhľad|Najvyšší vrch Puig Major
Na pobreží ostrova sa nachádzajú aj rozsiahle podvodné lúky s morskou riasou Posidonia Oceanica. Tento endemický druh riasy je teraz chránený, pretože je životne dôležitý pre stredomorské ekosystémy a zabraňuje erózii.
Geológia Veľká časť Malorky je tvorená vápencom. Tento typ horniny sa časom rozpúšťa vo vode a vytvára rokliny a mnohé jaskynné systémy, ktoré sa nachádzajú na úpätí horských oblastí. Skutočnosť, že vápenec vytvára prirodzené úkryty, je hlavným dôvodom, prečo je ostrov veľmi obľúbený medzi horolezcami, najmä pre sólo lezenie po útesoch. Tá istá hornina však spôsobuje, že na Malorke je len veľmi málo jazier, pretože voda presakuje a vytvára podzemné vodné systémy. Tieto panvy zásobujú obyvateľstvo vodou. Nedostatok zrážok na ostrove znamená, že hladina podzemnej vody je pomerne ohrozená, čo je limitujúcim faktorom pri zvažovaní ďalšieho rozvoja populácie.
Klíma Malorka má stredomorské podnebie s miernymi a relatívne vlhkými zimami (s priemernými dennými teplotami okolo 15 – 16°C). V pohorí Serra de Tramuntana sú zrážky výrazne vyššie a počas zimy nie je v tejto oblasti krátke sneženie nič nezvyčajné. Počas jesene nie sú nezvyčajné búrky a silné dažde. Dvoma najdaždivejšími mesiacmi na Malorke sú október a november.
Malorka má približne 300 slnečných dní v roku. Letá sú tu zvyčajne horúce a suché. Najteplejšie obdobie s priemernými teplotami okolo 29 – 31°C je od júna do augusta. More je vtedy ideálne na kúpanie a vodné športy. Toto obdobie sa vyznačuje minimálnymi zrážkami.
MesiacJanFebMarAprMájJúnJúlAugSepOktNovDec Priemerná denná teplota (°C) 15 15 17 20 24 27 30 31 28 23 19 16 Priemerná teplota mora (°C) 15-16 14 (min) 14-15 16-17 19-20 22-23 24-25 26 (max) 24-25 21-22 18-19 16-17
Obyvateľstvo Malorka je najľudnatejším ostrovom spomedzi Baleárskych ostrovov a druhým najľudnatejším ostrovom v Španielsku po Tenerife na Kanárskych ostrovoch. V posledných rokoch populácia Malorky rýchlo rástla a v januári 2025 dosiahla 971 068 obyvateľov. Najväčším mestom Malorky je Palma, ktorá mala v tomto období 443 196 obyvateľov.
Obyvateľstvo Malorky tvoria z veľkej časti cudzinci - v roku 2026 to bolo až 22 % celkovej populácie. Najväčšími skupinami, ktoré žijú najmä na juhozápade a juhovýchode ostrova sú nemecké a britské komunity. Nárast počtu obyvateľstva spôsobil aj fenomén "digitálnych nomádov". V dôsledku prisťahovalectva týchto ľudí došlo od roku 2024 k 15 % nárastu počtu severoamerických a severoeurópskych profesionálov, ktorí žijú prevažne vo vidieckych dedinách, ako sú Alaró a Santanyí. Tento demografický vývoj viedol k rozmachu medzinárodných škôl na ostrove.
náhľad|Santuari de Lluc
Náboženstvo
Historicky aj kultúrne je Malorka tradične rímskokatolícka. Katolicizmus sa na Malorke upevnil po kresťanskej reconquiste v 13. storočí, keď Aragónske kráľovstvo dobylo ostrov a vytlačilo moslimov. Po stáročia bol katolicizmus dominantným a prakticky jediným oficiálnym náboženstvom. Aj dnes sa k rímskokatolíckej cirkvi hlási najväčšia časť obyvateľstva. Väčšina ľudí však vníma katolicizmus skôr ako kultúrnu a rodinnú tradíciu než ako pravidelne praktizované náboženstvo.
Podobne ako v celom Španielsku aj na Malorke je výrazne sekularizovaná spoločnosť. Veľká časť obyvateľov sa označuje za neveriacich, agnostikov alebo ľudí bez náboženskej príslušnosti.
Druhým najrozšírenejším náboženstvom na ostrove je islam, a to najmä vďaka prisťahovalcom zo severnej Afriky (Maroko, Alžírsko, Senegal) a z Blízkeho východu (Pakistan).
Kultúra Tanec a hudba náhľad|Tancujúci z Montuïri počas sviatku svätého Bartolomeja
Tradičným malorským tancom je Ball dels Cossiers. Predpokladá sa, že bol dovezený z Katalánska v 13. alebo 14. storočí po aragónskom dobytí ostrova za kráľa Jakuba I. Počas tanca tri páry tanečníkov, ktorí sú zvyčajne muži, bránia „Dámu“, ktorú hrá muž alebo žena, pred démonom alebo diablom. Ďalším malorským tancom je Correfoc, prepracovaný festival tanca a pyrotechniky, ktorý je tiež katalánskeho pôvodu. Ľudová hudba ostrova sa silne podobá katalánskej a sústreďuje sa na tradičné nástroje, ako sú xeremies (gajdy) a guitarra de canya (nástroj podobný xylofónu).
Zatiaľ čo ľudovú hudbu počúvajú na Malorke stále mnohí ľudia, v 21. storočí sa na ostrove stalo populárnymi množstvo ďalších hudobných štýlov vrátane elektronickej tanečnej hudby, klasickej hudby a jazzu. Preto sa tu každoročne konajú aj viaceré festivaly modernej hudby.
Film
Medzinárodný filmový festival Evolution Mallorca je najrýchlejšie rastúci stredomorský filmový festival. Vznikol v roku 2012 a koná sa každoročne na prelome októbra a novembra v Teatro Principal v Palme de Mallorca. V roku 2021 mal prihlásených 1 200 filmov z 85 krajín. Priťahuje známych filmárov, producentov a režisérov z celého sveta.
Gastronómia
náhľad|Tumbet
Malorská kuchyňa ponúka jedinečnú zmes chutí a typických jedál, ktoré odrážajú históriu, kultúru a geografiu ostrova. Gastronómia Malorky je vynikajúcou fúziou stredomorských vplyvov s výraznými miestnymi vplyvmi. Je to kuchyňa plná chutí a farieb vyrobených z produktov, ktoré sa pestujú na ostrove alebo pochádzajú z mora, ktoré ho obklopuje. Základnými zložkami malorských potravín sú čerstvé ryby a morské plody, strukoviny a zelenina (s paradajkami ako hlavnou ingredienciou), olivový olej a bravčové mäso.
Typické malorské jedlá často obsahujú extra panenský olivový olej, aromatické bylinky, ako je tymián a rozmarín, ako aj morské plody, ako sú napríklad krevety. Ďalšou výraznou zložkou malorských jedál je kravský syr Mahón s jedinečnou chuťou a krémovou textúrou.
Typické malorské jedlá: náhľad|Coca de trampó Arròs brut je lahodná pikantná verzia paelly. Ryža je najskôr varená s mäsom (kuracie mäso, bravčové a králičie) a zeleninou. Na koniec sa do jedla pridáva zmes mletého kurčaťa a králičej pečene. Tumbet je typické letné jedlo, ktoré je pripravené z baklažánu, cukety, zemiakov, papriky a paradajok. Je to ekvivalent ratatouille v španielskej a francúzskej kuchyni. Sobrasada je jeden z najtypickejších produktov malorskej kuchyne. Táto pikantná klobása je vyrobená z bravčového mäsa, papriky a miestneho korenia. Zvyčajne sa konzumuje na opečenom chlebe alebo sa dáva ako prísada do iných typických jedál. Pa amb oli je malorská klasika, ktorá sa doslova prekladá ako "chlieb s olejom". Zvyčajne sa podáva s konzervovaným mäsom alebo malorským syrom, čo vytvára jednoduchý, ale lahodný gastronomický zážitok. Coca de trampó ide o jednoduché nekysnuté chlebové cesto, na ktoré sa dáva zeleninová obloha (korenie, cibuľa a paradajky). Vďaka olivovému oleju cesto počas pečenia nasiakne chuťami paradajok a papriky, no zároveň zostáva pevné a nerozmočí sa. Coca de trampó je symbolom jednoduchej, vidieckej kuchyne ostrova a dodnes patrí k najtypickejším kulinárskym prejavom Malorky.
náhľad|Typický malorský dezert Ensaimada
Sopas mallorquinas (Mallorské polievky) je jedno z najtypickejších jedál ostrova v zimných mesiacoch. Zdroje uvádzajú, že ide o polievky vyrobené z bielej kapusty, bravčového mäsa a nejakej zeleniny. Napriek názvu však nejde o klasickú polievku v bežnom zmysle slova, ale o husté, sýte jedlo, ktoré sa svojou konzistenciou pohybuje medzi polievkou a hlavným chodom. Základom jedla sú veľmi tenké plátky suchého chleba, nazývané pa moreno, čo je tmavší chlieb z pšeničnej múky. Tento chlieb sa ukladá na dno misy alebo hrnca a následne sa zalieva horúcim vývarom so zeleninou.
Ensaimada je najznámejšie a najtypickejšie sladké pečivo Malorky a zároveň jeden z hlavných symbolov jej gastronómie. Ide o špirálovito stočený koláč z kysnutého cesta, ktorý sa vyznačuje jemnou, nadýchanou štruktúrou a výraznou arómou. Ensaimada sa na ostrove konzumuje pri raňajkách, ku káve alebo ako dezert pri slávnostných príležitostiach.
Hospodárstvo náhľad|Pláž Cala Amarador
Približne 80% HDP Malorky pochádza z turizmu a v tomto odvetví pracuje viac ako polovica obyvateľstva ostrova.
Poľnohospodársky sektor zaujíma druhé miesto. Ostrov má dobrú úrodnú pôdu a pestuje sa tu množstvo plodín. Poľnohospodársky sektor zahŕňa produkciu a vývoz mandlí, pomarančov, citrónov, olív, hrozna, vína a vynikajúcich syrov. Mestá Binnisalem a Felantix sú známe svojím vínom, miestnou brandy a likérom.
Ostrov je obdarený širokou škálou prírodných zdrojov. Časť príjmov Malorky pochádza aj z ťažobného priemyslu. Nachádzajú sa tu bane na meď, olovo a mramor.
V mestských oblastiach sa niektorí ľudia venujú tradičným remeslám. Medzi tieto formy remeselného spracovania patrí fúkané sklo, výroba keramiky, záclon, prehozov, obrusov ako aj výroba košov. Obuvnícky a kožiarsky priemysel sa nachádza v meste Inca a okolitých dedinách. Medzi dôležité priemyselné odvetvia ostrova patrí výroba umelých perál a šperkov v Manacore.
Doprava náhľad|Letisko Palma de Mallorca Letecká doprava Malorka má jediné medzinárodné letisko — Palma de Mallorca Airport (PMI), známe tiež ako Aeropuerto de Son Sant Joan. Letisko sa nachádza približne 11 km južne od centra Palmy a predstavuje hlavný vstup pre turistov zo Slovenska aj celej Európy. Nie sú tam žiadne linky na iný ostrov – všetky lety sú medzinárodné alebo zo španielskych pevninských miest. Prevádzka je tu počas leta veľmi intenzívna – letisko uzavrelo rok 2025 s celkovým počtom 33,8 milióna cestujúcich.