Rudolf Krivoš (* 16. november 1933, Tisovec – † 18. október 2020) bol slovenský akademický maliar.

Život V rokoch 19511956 absolvoval štúdium na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave na Oddelení figurálnej maľby u profesora Jána Mudrocha. Za študijné výsledky a diplomovú prácu Vo vinárni (1956, olej) získal Cenu školy. V tom istom roku bol prijatý za člena Zväzu slovenských výtvarných umelcov. V rokoch 19561957 absolvoval tzv. čestný rok na VŠVU. Bol spoluzakladateľom Skupiny Mikuláša Galandu (1957) a zúčastnil sa na všetkých jej výstavách.

Tvorba Krivošova tvorba predstavuje ďalšiu osobitú modifikáciu skupinového programu „galandovcov“. V prvých prácach z obdobia po skončení školy rátal umelec s expresívnym pôsobením temperamentne členeného rukopisu, ktorý iskrí v ťaživej poézii jeho obrazov. Rudolf Krivoš upozornil na seba už na bratislavskej výstave mladých (1957), kde vystavoval portréty a autoportréty, v ktorých prehodnocoval mechanickú víziu optickej skutočnosti. Najmä v autoportrétoch sa prejavovala jednota konštruktívneho princípu skladby tvarov a proces abstrahovania poučený syntetickým kubizmom. Na začiatku 60. rokov skúmal v nadväznosti na dielo Dubuffeta nosnosť netradičných materiálov. Obrazy dostali vlastnú priestorovosť reliéfnou modeláciou sadrového podkladu v podmaľbe. Tvary expresívne deformovaných postáv sú modelované zo zrnitej štruktúry, pozadie je nerozlíšené. Kompozícia Bremeno, s dvojicou mužov priam zrastených so svojím nákladom do jednoliateho útvaru, vypätého protikladnými silami cez celú plochu plátna, dokladá kryštalickú podobu týchto snáh. Práca s figurálnym motívom poukazovala na sochárske cítenie tvaru a sklon k výrazovej skratke (Tehotná, 1960). Jednotlivé postavy i bloky figúr, ktoré monumentálne vystupujú z plochy pozadia, sú budované na pevnej geometrickej osnove.

Od roku 1961 experimentoval so sadrovým podkladom pre reliéfne stvárnenie figúr a polfigúr, od roku 1962 využíval kombinácie techník na sololite, ako aj techniky s kolážou. Po r. 1962 R. Krivoš opustil kompaktný, konštruktívne cítený tvar a sústredil sa na civilistické témy – všeobecnejšie otázky vzťahu človeka a sveta. Farebná škála jeho obrazov akceptuje iba niekoľko tónov tmavých farieb, ale kombináciou netradičných materiálov a technologických postupov (využíval koláž, nitrolaky, nanášanie piesku pod farebnú hmotu, vrstvenie lazúr) sa mu podarilo dosiahnuť štrukturálne diferencované povrchové efekty (Ľudia s býkom, 1963).KUBÍKOVÁ, Klára; Cesty a osudy maliarstva v rokoch 1938 – 1965 in: Rusinová, Zora (ed.); Dejiny slovenského výtvarného umenia 20. storočia, Bratislava 2000

Tvorba Rudolfa Krivoša smerovala predovšetkým k hľadaniu a nachádzaniu identity človeka. Vyrovnával sa s napätím v rôznych oblastiach a na rôznych úrovniach života, ale viedla ho viera v autenticitu človeka. Návraty tém, konfliktov, napätí a rozporov prinášali novú kryštalizáciu ľudských a prírodných vzťahov. Časom sa jednotlivé spracovania stupňujú alebo zintenzívňujú, ale zostávajú svedectvom o otvorenom postoji tvorivého človeka o existencii. Maliar hľadal odpovede v málokedy zažitej, konfliktnej a rozporuplnej jednote súčasnosti a minulosti, civilizácie a prírody, modernosti a tradície. V duchu galandovcov sa programovo snažil o autentickosť kultúrnych prameňov v najširšom zmysle slova v nových životných situáciách, ako aj o ich emotívne prežívanie. Jeho farebnosť poukazuje na blízkosť prírody, či už ide o monochrómne zemité farby, alebo červené a tmavočerveno-hnedé, ktoré pripomínajú čerstvú alebo zaschnutú krv. Brutalita vyžarujúca z figúr, bytostí akoby stiahnutých z kože, a drsnosť podčiarknutá tvarmi, reliéfnym podkladom alebo stekajúcimi farbami sa stávajú stálou charakteristikou jeho tvorby. Jeho „princíp kontrastu“ neustále stupňuje napätie medzi organickým a anorganickým, medzi kultúrou a prírodou. Postavy sú deformované pod ťarchou života a sú vydané napospas priestoru a času. Priestor je takmer vždy neistý, neurčený, človek je doň „vrhnutý“, čas je plynúci, zanikajúci.KISS-SZEMÁN, Zsófia – OBUCHOVÁ, Viera – PAŠKO, Peter: Galéria Nedbalka. Slovenské moderné umenie. Bratislava: Calder s. r. o., 2012, s. 169

V jeho tvorbe vyniká niekoľko aktov. Nie je to len motív súčasného obdobia. Zjavuje sa vo všetkých etapách. Maliar ho neprikrášľuje, neidealizuje. Pre mladú maľbu má toto poňatie napokon ďaleko väčší význam než obdiv a oslava fyzickej krásy. Jeho postavy sa najväčšmi zo všetkých približujú dobovej predstave krásy. Reprodukovaný akt z roku 1962 zapĺňa v duchu súčasného maliarskeho vyznania väčšinu formátu. Jasne sa vyčleňuje z pozadia. Strohú väzbu častí oživuje štruktúra plôch, ktorá sa na rozdiel od kompozície Bremeno zjavuje i v pozadí. Obnažený človek sa dostáva do ťaživej samoty. Zdanlivá nezrovnalosť proporcií je výrazom skutočných vnútorných konfliktov.MATUŠTÍK, Radislav: Moderné slovenské maliarstvo 19451963. SVKL, Bratislava 1965, s. 67 V polovici 60. rokov sa aj on priklonil k maliarskym princípom novej figurácie. Námety jeho kompozícií sa sústreďujú na človeka a jeho základné vzťahy. Postupujúce a prehlbujúce sa zaujatie problémom odcudzenia v obrazoch prechádza napokon v rokoch 1966 – 1967 do obrazov hrôzostrašných stretaní biologického a technického.VAŠKOVIČOVÁ-PETROVÁ, Hana: Obraz človeka v slovenskom maliarstve po roku 1948. VEDA vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, Bratislava 1989, s. 36. ISBN 80-224-0013-0 Rudolf Krivoš je obdivovaný a zatracovaný autor, ktorý sa stal nositeľom tradícií a zároveň najpokrokovejších tendencií v slovenskom výtvarnom umení, plný rozporov a tvorivých tenzií.

Výstavy

Samostatné výstavy 19631964 – Obrazy, Bratislava, Mestská galéria 1967 – Obrazy, Budapešť, Československé kultúrne stredisko 1980 – Obrazy, Trenčín,Galéria M.A. Bazovského 1983 – Obrazy, Bratislava, Výstavná sieň ZSVU, Dostojevského rad 1984 – Obrazy, Norimberg, Galéria Groll 1986 – Návraty, Praha, Dům slovenské kultúry 1989 – Obrazy, Košice, Výstavná sieň ZSVU 1990 – Bratislava, Štúdio S 1992 – Obrazy, keramika s V. Krivošovou, Košice, Galéria Júliusa Jakobyho 1994 – Obrazy, keramika s V. Krivošovou, Devín, Art Galery 1996 – Obrazy, keramika s V. Krivošovou, Žilina, Galéria Klasik 1997 – Bratislava, SNG

Kolektívne výstavy 1957 – I. výstava Skupiny Mikuláša Galandu, Praha, Mladé slovenské umenie 1958 – Umění mladých výtvarníků Československa, Brno 1961 – Paríž, Bienále mladých 1963 – Praha, Jízdárna Pražského hradu 1963 – Súčasné slovenské výtvarné umenie, São Paulo, VII. Bienale 1964 – Havana, Čs. kultúrne stredisko 1965 – Čs. umenie dneška, Baden-Baden, Mestská galéria umenia 1966 – Současné umění Československa, Mexico, Múzeum moderného umenia 1967 – Obrazy ´67, Brno, MG 19691970 – I. bienále maľby, Košice, Východoslovenská galéria 1970 – Slovenské výtvarné umenie 19651970, Praha, Brno a Hluboká 1976 – Komorná tvorba, Trenčín, Galéria M.A.Bazovského 1977 – Umenie po roku 1945, Zvolen, SNG 1983 – Monumentálna tvorba na Slovensku, Bratislava, DK 1985 – Žena vo výtvarnom umení, Bratislava, Dom techniky 1986 – Interart, Poznaň 1988 – IX. Medzinárodné bienále maľby, Košice 19881989 – 2. trienále portrétnej tvorby, Liptovský Mikuláš, Galéria P. M. Bohúňa 1991 – Zem- nebo- človek, Lučenec, Novohradská galéria 1992 – Umenie z Bratislavy, Zürich 1995 – Bratislava, Slovenský rozhlas 1995 – Výstava UBS, Bratislava 1995 – Pocta Mikulášovi Galandovi, Výstava Spolku výtvarníkov Slovenska, Bratislava, DK 19951996 – Šesťdesiate roky v slovenskom výtvarnom umení, Bratislava, SNG 1998 – Súčasná slovenská maľba, Bratislava, DK 2000 – Slovenské vizuálne umenie v 20. storočí, Bratislava, SNG 2004 – Perfect Tense –Praha, Art Gallery 2007 – Slovenské maliarstvo 20. storočia zo zbierok SSG, Banská Bystrica,Stredoslovenská galéria 2008 – České a slovenské výtvarné umenie šesťdesiatych rokov 20. storočia, Zlín, Dům umění 2008 – České a slovenské výtvarné umenie šesťdesiatych rokov 20. storočia, Trenčín, Galéria M. A. Bazovského 2009 – Galéria M. A. Bazovského 19692009, Trenčín, Galéria M. A. Bazovského 2011 – Galandovci- Legendy slovenskej moderny 19691989, Galéria mesta Bratislavy, Bratislava

Zbierky

Zastúpenie v zbierkach Slovenská národná galéria v Bratislave Galéria mesta Bratislavy Galéria M. A. Bazovského v Trenčíne Oravská galéria v Dolnom Kubíne Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa Národná galéria v Prahe

Diela (výber) Tehotná, olej (1960) Akt, kombinovaná technika (1961) Bremeno, olej (1962) Vzdor, olej (1962) Milenci, olej (1963) Ľudia, olej (1963) Ľudia s býkom, olej (1963) Vzťahy, kombinovaná technika (1964) Rozhovor, kombinovaná technika (1964) Ľahostajnosť, kombinovaná technika (1964) Ramená, olej (1966) Smútok, kombinovaná technika (1966) Kompozícia s guľami, olej (1967) Havária, olej (1967) Preniknutie, olej (1967) Lis, olej (1967) Nebezpečenstvo, olej (1967)

Realizácie (výber) 1959 – Deliaca stena, vitráž, hotel Grand, Sliač 1960 – Fasáda, sgrafito, ZDŠ, Lehnice 1962 – Supraporta, mozaika, Dom odborov, Žilina 1963 – Dekoratívna stena, kombinovaná technika, Informačné stredisko Spofa, Bratislava 1965 – Drevená intarzia, hotel Európa, Košice 1967 – Tapiséria, obradná sieň, Tisovec 1972 – Tapiséria, Dom smútku, Liptovský Mikuláš 1975 – Drevené reliéfy, vládny salón, letisko, Bratislava 1976 – Nástenná maľba, liečebný ústav Helios, Štrbské Pleso 1977 – Drevený reliéf, obradná miestnosť, Nedožery-Brezany 1979 – Maľované drevené reliéfy, hotel, Nová Dubnica 1980 – Drevený paraván, zasadacia miestnosť, Kerametal, Bratislava 1982 – Maľba na dreve, reliéf, mreže, drevo svadobná miestnosť, Brusno

Knižné ilustrácie (výber) Rúfus, M.: Až dozrieme. Slovenský spisovateľ, Bratislava 1958 Mulatuli, M.: Max Havelaar. SVKL, Bratislava 1960 Gorkij, M.: Matka. SVKL, Bratislava 1961 Balzac, H.: Rozmarné poviedky. Slovenský spisovateľ, Bratislava 1963 Desnos, R.: Od mramorovej ruže k ruži železnej. Slovenský spisovateľ, Bratislava 1965 Pasolini, P.P.: Rímske večery. Slovenský spisovateľ, Bratislava 1965 Sandburg, C.: Dobré ráno, Amerika. Slovenský spisovateľ, Bratislava 1966 Szymborská, W.: Volanie na Yetiho. Slovenský spisovateľ, Bratislava 1966 Celan, P.: Piesok z urien. Slovenský spisovateľ, Bratislava 1966

Bibliografia Kubíková, Klára; Cesty a osudy maliarstva v rokoch 1938 – 1965 in: Rusinová, Zora (ed.); Dejiny slovenského výtvarného umenia 20. storočia, Bratislava 2000 KISS-SZEMÁN, Zsófia – OBUCHOVÁ, Viera – PAŠKO, Peter: Galéria Nedbalka. Slovenské moderné umenie. Bratislava: Calder s. r. o., 2012 Matuštík, Radislav: Moderné slovenské maliarstvo 1945-1963. SVKL, Bratislava 1965 Vaškovičová-Petrová, Hana: Obraz človeka v slovenskom maliarstve po roku 1948. VEDA vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, Bratislava 1989, s. 36. ISBN 80-224-0013-0

Články (výber) Mojžiš, J: O Prichádzajúcich Rudolfa Krivoša a niečo aj o hviezdnom čase Skupiny Mikuláša Galandu / Juraj Mojžiš, Romboid. – Roč. XLV, č. 2 (2010), s. 62 – 74. ISSN 0231-6714 Petraško, Ľudovít : Slovom a štetcom/ Ľudovít Petraško, Knižná revue. – Roč. 10, č. 1 (2000), s. 5. ISSN 1210 – 1982 Krivoš, Rudolf: Zo zápisníkov / Rudolf Krivoš, Slovenské pohľady. – Č. 4 (1993), s. 100 – 105 Jarošová, Zuzana: Maľba ako magma / Zuzana Jarošová ; Rudolf Krivoš, Slovensko. – Roč. 16, č. 1 (1992), s. 52 – 53 Kočík, Tibor: Vyznavač tvaru a figúry : O košickej výstave akademického maliara Rudolfa Krivoša / Tibor Kočík, Pravda. – Roč. 70, č. 197 (22. 8. 1989), s. 5

Ocenenia 1956 – Cena VŠVU za diplomovú prácu 1963 – 1. cena za maľbu na výstave Jánošíkovské tradície vo výtvarnom umení 1969 – Cena Cypriána Majerníka 1969 – Cena ZSVU za individuálnu výstavu na I. bienále maľby v Košiciach 1987 – 1. cena za maľbu v súťaži k 70. výročiu VŘSR

Referencie

Externé odkazy

Rudolf Krivoš na webe Artfacts Rudolf Krivoš v archíve výtvarného umenia abART

Kategória:Slovenskí maliari