Toto je článok o dejinách Prílesa.

Kronika

Stredovek 1351 – prvá písomná zmienka sa nachádza v listine Codex diplomaticus hungaricus andegavensis, je napísaná po latinsky a časť po maďarsky. - Latinsko-maďarské pôvodné znenie:

Približné slovenské znenie:

- Peter zvaný Zeuke je možným zakladateľom rodiny Príleských z Prílesa.

1438 – prvý známy člen rodu Príleských Ladislav bol kráľovským svedkom pri uvádzaní šľachtických rodov do majetkov v Troch Dvoroch a v roku 1453 v Bohuniciach. 1468 – syn Ladislava z Prílesa Mikuláš bol slúžnym Trenčianskej župy, viedol spor o majetky Príleských v Kotešovej s Dorotou (dcérou Tomáša z Kotešovej), Mikuláš spor vyhral ale z majetkov nemal úžitok, pretože ho dal do zálohu rodu Podmanických (boli Mikulášovi príbuzný). 1484 – Juraj a Blažej Norsický dostali do zálohu celý Príles (neskôr ho pôvodný vlastníci získali späť)

Novovek 1493 – Juraj z Prílesa (syn Mikuláša) bol slúžnym Trenčianskej župy. 1538 – Michal z Prílesa (syn Juraja) slúžnym Trenčianskej župy. 1571 – Ján I. (syn Michala) bojovník v bitke pri Moháči (bol zajatý Turkami. 1593 – prebehlo oceňovanie majetku, spomína sa vdova po Jakubovi Ďurišovi. 1598 – v Prílese bolo 11 domov. V 17. storočí vlastnili pôdu aj rodiny ako Rudňanský, Gabrižoviech, Hudcovičovský či Mariašovský. 1611 – farnosti v Dubnici (ktorej filiálkou bol aj Príles) patrili podľa kanonickej vizitácie pozemky s názvami Za Hájom a Kostelná kopánka 1620 – Ján II. z Prílesa (syn Michala) slúžnym Trenčianskej župy, mal synov Michala II. a Jána III. 1660 – bol vyhotovený zvon do zvonice v Prílese. 1661 – Ján III. bol sudcom v Trenčíne a slúžnym Trenčianskej župy. 1665 – Mikuláš II. z Prílesa mal synov Michala II., Jána III. a dcéru Katarínu. 1674 – bratia Michal II. a Ján III. si na základe testamentu (otca Mikuláša II.) rozdelili majetky v Prílese rovnakým pomerom: traja poddaný pripadli Michalovi a dvaja Jánovi, v listine sa spomína aj mlyn, krčma s pivovarom a veľmi cenné chotárne názvy: Za majerom, Medzi Hájmi, Pod Háje, U Štiepkov, Pod Zábrehom, Vavrincovské, Lalovské (niektoré názvy sa zachovali až dodnes). 1676 – Ján Rudňanský dáva do zálohu svoje majetky v Prílese Michalovi II. Príleskému, v listine sa spomínajú želiari Ján Strpana a Štefan Krajči. 1736 – Pavol Príleský (syn Jána III.) je doložený v Prílese (svoje sídlo mal v Zemianskom Podhradí. Michal II. zostáva v Prílese, mal troch synov: Michala III., Jána IV., Andreja I. a dcéry Zuzanu a Máriu. Potomkovia Andreja Príleského obývali kúriu v blízkom Veľkom Kolačíne. Ján IV. mal synov Jána VII., Jozefa I. a dcéry Kristínu a Annu. Michal III. mal synov Mateja I., Jána V. a Štefana I. 1733- Ján V. vstúpil do rehole Piaristov. Matej I. mal tri deti: Alberta, Juraja II. a Juliannu. Juraj II. mal deti Gabriela a Teréziu.

Moderné dejiny Gabriel je na začiatku 19. storočia doložený v Prílese, kedy pravdepodobne prebehla aj prestavba Príleského kaštieľa. V 2. polovici 19. storočia odkúpil Príles barón Filip Skrbenský 1836 – v Prílese žilo 106 obyvateľov. 1852 – prebehlo I. katastrálne vymeriavanie. 1877 – v Prílese bolo 6 domov. 18941885 – Filip Skrbenský bol príleský richtár. 1895 – v Prílese žilo 32 obyvateľov. 18961909 – richtárom bol Leopold Stankovič. 19091913 – richtárom bol Marek Masár. 1913 – Príles sa pripojil k Trenčianskej Teplej, vtedy tu žilo 59 obyvateľov. 6. marca 1914 – bol barón Filip Skrbenský pochovaný na príleskom cintoríne. 1924- Príleský kaštieľ mala vo vlastníctve Československá obec legionárska, ktorá ho opravila a v roku 1927 tu zriadila zotavovňu (bola funkčná po celé medzivojnové obdobie). Cez druhú svetovú vojnu tu bol ústav pre postihnutých ľudí. 1944 – v Prílese bola batéria protilietadlového delostrelectva. 1945 – bol zbúraný kaštieľ.

Historické názvy Názov obce pravdepodobne pochádza zo slova prielez (cez Váh). Dnešný názov obce je niekdy vysvetľovaný tým, že sa nachádza pri lese, ale to nie je pravda lebo najbližší les je vzdialený najmenej 2 km. Preles (1438) Prilez (1453) Prielessye (1476) Pryeleze (1484) Prielozi (1485) Prylysky (1492) Przilesky (1492) Prilez (1492) Prziles (1495)

Administratíva obce Príles ako kuriálna obec nemala vlastnú samosprávu, ale zastupovali ju feudálny vlastníci majetkov. Príles bez richtára vystupuje ešte v roku 1852. V zápisnici obecného predstavenstva sa v roku 1894 podpisuje ako richtár barón Filip Skrbenský. Od roku 1896 bol richtárom Leopold Stankovič, ktorého v roku 1909 vystriedal Marek Masár. Od roku 1906 používal richtár nápisovú pečiatku s nápisom:TRENCSÉN VÁRMEGYE PRILESZ KÔZSÉG *1906* (preklad: TRENČIANSKA ŽUPA PRÍLES OBEC *1906*) . História Prílesa ako samostatnej obce sa uzatvára v roku 1913, keď bol pripojený k Trenčianskej Teplej.

Poddané obyvateľstvo História kuriálnych obcí, medzi aké patril aj Príles, sa v minulosti premietala predovšetkým v majetkových vzťahoch šľachticov, ktoré tu mali sídlo. Žili tu však aj rodiny poddaných. Údaje o nich sú oveľa menšie, ako o poddaných obciach, patriacich feudálnym panstvám. Panstvá si už od 16. storočia vypracovávali svoje urbáre. S menami poddaných je možné stretnúť sa len v listinách, ktoré riešia majetkové vzťahy šľachticov, napr. v roku 1593 pri oceňovaní majetku v Prílese sa spomína vdova po želiarovi Jakubovi Ďurišovi. V listine z roku 1611 sa konala kanonická vizitácia, kde sa spomínajú traja sedliaci pracujúci pre dubnickú farnosť. V období reformácie z nich farnosť nemala úžitok, pretože patrili príleským pánom: Jánovi Rudňanskému, Jánovi II. Príleskému a Félixovi Krnócimu. Poddaní v kuriálnych obciach neboli natoľko zaťažení daňovými povinnosťami ako poddaní obcí patriacim panstvám. V Prílese nikdy nežilo veľa obyvateľov. Najnižší bol v roku 1895 – iba 32 obyvateľov, najvyšší bol v roku 1836, keď mala obec 106 obyvateľov. Do Trenčianskej Teplej sa včlenil v roku 1913 s 59 obyvateľmi. Podobne sa menil aj počet domov v obci. V roku 1598 tu bolo 11 domov, najviac domov zaznamenali v roku 1784 a v roku ich počet klesol na 6.

Referencie

Externé odkazy Príles na trencianskatepla.sk

Kategória:Dejiny miest na Slovensku Kategória:Príles