Himaláje (sanskritom, po hindsky a nepálsky हिमालय - Himálaja, - ) sú najvyšší horský systém na planéte Zem. Rozprestierajú sa na území Číny, Indie, Nepálu, Bhutánu a Pakistanu, medzi povodiami horných tokov riek Indus a Brahmaputra na severe a Indogangskou nížinou na juhu.
Geografia Vytvárajú na juh vypuklý oblúk. Na západe sú od pohoria Karakoram oddelené riekou Indus na východe hraničia s pohorím Číny (Arakan Yoma) barmského oblúku. Karakoram je však často považovaný za súčasť HimalájíI. Dieška a kol.: Horolezectvo - Encyklopédia. Šport, 1989, s. 115-119.
Systém je dlhý asi , široký 180, ľadovce pokrývajú (8 % horstva), snežná čiara je vo výške 4 500. Počasie v pohorí ovplyvňuje silné juhozápadné monzúnové prúdenie.
Celkovo 14 štítov prekračuje (Káčaňdžunga, Makalu, Dhaulágirí, Nanga Parbat, Annapurna a iné), pričom Ču-mu-lang-ma (Mount Everest; ) je najvyšší vrch na Zemi.
Himaláje pozostávajú z troch hlavných pozdĺžnych pásiem, ktoré sa stupňovito zdvíhajú od juhu na sever: Siválik (stredná výška 900) Malé Himaláje (3 000) Veľké Himaláje ()
Geograficky sa člení z východu na západ na 7 (resp. 8 - v prípade, ak je Karakoram chápaný ako ich súčasť) oblastí (Ásámske, Bhutánske, Sikkimské, Nepálske, Garhválske, Pandžábske, Kašmírske Himaláje a prípadne i Karakoram) a 32 resp. 47 skupín.
Pásmo Veľkých Himalájí pretína rad prielomových dolín riek, ktoré pramenia na sever od nich. Nachádza sa tu aj najvyššie položené jazero na svete ().
Himaláje oddeľujú indický subkontinent a Tibetská náhorná plošina|Tibetskú náhornú plošinu.
Geológia Predpolie Himáláji, ktoré predstavoval Tibet a čínsky blok bolo konsolidované v období od konca triasu, kedy sa po počiatočnom permsko-triasovom riftingu k južnému okraju Laurázie pripojili tethýdne mikrokontinenty. Zo severu na juh sú to Songpan–Ganzi a Qiantang, pričlenené v priebehu triasu a jury, mikrokontinent Lhasa (pripojený v jure až vrchnej kriede) a nakoniec India, ktorej konvergencia s Euráziou začala uzatváraním Tibetského mora v eocéne (asi pred 50 miliónmi rokov) a trvá dodnes.Kearey, P., Klepeis, K.A., Vine, J.F., 2009: Global Tectonics. 3rd Edition, Wiley-Blackwell, Chichester, 496 s.
Tektonika náhľad|275px|right|Tektonická mapa Himalájí Na základe litologickej náplne a odlišného vývoja je v Himalájoch vyčleňovaných z juhu na sever 7 tektonických jednotiekLe Fort, P., 1997: Himalaya. s. 321-332 in Moores, E.M., Fairbridge, R. W. (Editori): Encyclopedia of European and Asian regional geology. Springer, London, 825 s.Roy, A.B., 2005: Indian subcontinent. in Selley, R.C., Cocks, L.R.M., Plimer, I.R. (Editors) Encyclopedia of Geology. Volume 3. Elsevier, Amsterdam, s. 285-296: Subhimaláje tvorí 10 až široké pásmo neogénnych molasových sedimentov tvoriacich siválickú skupinu. Pásmo zahŕňa staršie murrejské súvrstvia a ich ekvivalent označovaný dharamshalas. Subhimalájske pásmo je pozdĺž hlavného čelného násunu presúva na juh a spôsobuje prehlbovanie predhlbne predstavovanej Indogangskou nížinou. Na severe Subhimaláje ohraničuje hlavný hraničný zlom. Malé Himaláje sú 60 až široké pásmo prevažne proterozoických nízkostupňových metamorfitov, na ktorých sú nasunuté príkrovy granitoidov a metamorfitov. Malé Himaláje sú pozdĺž hlavného hraničného zlomu nasunuté na Subhimaláje. Zo severu ich ohraničuje hlavný centrálny násun, alebo hlavný okrajový násun.Jacko, S., 1982: Stavba Himalájí. Miner. Slov., 14, 6, 553–572 Veľké Himaláje sú 10 až široké pásmo prevažne prekambrických metamorfitov a mladších granitoidov kenozoického veku nasunuté na malé Himaláje pozdĺž hlavného centrálneho násunu. Sú zónou najväčšieho výzdvihu pohoria. Transhimaláje alebo tethýdne Himaláje sú pásmo pôvodne prevažne šelfových sedimentov neskoroproterozoicko-kriedového veku s pomerne hojnými fosíliami. Obsahuje aj flyšové pásmo, niekedy vyčleňované ako samostatné pásmo. Induská sutúrna zóna (tiež sutúrna zóna indus-tsangpo - ITSZ) je pomerne úzke pásmo ofiolitov a sedimentov oddeľujúce Tibetský blok, hlavne jeho ladakský batolit od Himalájí. Zóna nemá charakter násunu.
Referencie
Iné projekty