Briansk (rusky Брянск) je mesto na západe európskej časti Ruskej federácie, leží na rieke Desna, 379 km juhozápadne od Moskvy. Má 372 123 obyvateľov (2025Čislennosť postajannogo naselenia Rosssijskoj Federacii po municipaľnym obrazovaniam na 1 janvaria 2025 goda / Численность постоянного населения Российской Федерации по муниципальным образованиям на 1 января 2025 года. Федеральная служба государственной статистики (25 апреля 2025). Дата обращения: 29 апреля 2025.Dostupné online) a je administratívnym strediskom Brianskej oblasti.
Dejiny Prvá písomná zmienka o Briansku (nazývanom vtedy Дьбрянск) je z roku 1146, ale ako osada existoval už od konca 10. storočia - prvé zmienky o osídlení pochádzajú z roku 985. Briansk bol súčasťou Černigovského kniežatstva až do jeho porážky tatáromongolskými nájazdníkmi v roku 1239.
V roku 1249 vzniklo Brianske kniežatstvo na čele s prvým historicky doloženým brianskym kniežaťom Romanom Michajlovičom. Romanov syn a následník sa ale stal mníchom a kniežatstvo sa stalo súčasťou kniežatstva Smolenského. Od roku 1356 až do konca 15. storočia patrilo mesto Litve. Potom sa už natrvalo stalo súčasťou Ruska.
Od 6. októbra 1941 do 17. septembra 1943 bolo mesto počas 2. svetovej vojny okupované nacistickým Nemeckom. V meste samom i v jeho okolí malo významnú rolu partizánske hnutie, Briansk po vojne získal titul mesto partizánskej slávy.
Administratívne členenie Administratívne sa mesto skladá zo štyroch mestských častí (районов) - Sovietskeho, Bežického, Fokinského a Volodarského. Architektúra mesta je daná jeho rozložením na brehoch Desny a priľahlých návršiach, jednotlivé mestské častí preto budia skôr dojem súmestia než komplexnej mestskej zástavby.
Vývoj počtu obyvateľov rok počet 1897 24.781 1939 173.938 1959 207.319 1970 317.504 1979 394.210 1989 452.160 2002 431.526 2010 415.721
Priemysel V meste je rozvinuté predovšetkým strojárenský. V 18. storočí bol v Briansku založený Arzenál, dnes Brianskyj Arsenal, jedna z prvých strojárskych firiem v Rusku. Mesto si udržalo priemyselný charakter aj počas zložitej transformácie po rozpade ZSSR, hoci niektoré prevádzky (napr. závod Elektroapparat) museli výrobu utlmiť.
Nachádza sa tu výroba lokomotív, kolesových ťahačov (Brianský automobilový závod - BAZ) a zariadení pre železnice (Termotron), stavebnej techniky (Irmaš, Brianskyj Arsenal) a poľnohospodárskych strojov (traktory a kombajny - Brianskeľmaš, Brianský traktorový závod). Funguje tu Bežická oceliareň.
Spoločnosť Brianskyj Arsenal vyrába podvozky pre raketové systémy. Nachádza sa tu aj elektrotechnický závod Kremnij EL, vyrábajúci integrované obvody.
V meste a okolí sa tradične rozvíjala výroba stavebných materiálov (cementárne, tehelne, sklárne).Bašovský, O. a kolektív: Malá zemepisná encyklopédia ZSSR, Obzor – Bratislava, 1977, s. 135 - 136
Doprava Mesto je významný železničný a cestný uzol. Križovatka federálnych diaľnic M3 Moskva – Kyjev, A240 Briansk – Novozybkov – hranica s Bieloruskom, R120 Oriol – Roslavľ – Rudňa. Nachádza sa tu centrála spoločnosti Transnefť-Družba a mestom prechádza ropovod Družba.
Osobnosti mesta Viktor Michajlovič Afanasiev ( * 1948), kozmonaut
Partnerské mestá Černihiv, Ukrajina Dobele, Lotyšsko Dupnica, Bulharsko Homeľ, Bielorusko Győr, Maďarsko Karlovo, Bulharsko Naujoji Akmenė, Litva Oriol, Rusko Severodvinsk, Rusko
Referencie
Iné projekty
Externé odkazy Oficiálna stránka
Zdroj
Kategória:Mestá v Rusku Kategória:Brianska oblasť