náhľad|Rusínska národnosť v obciach Slovenska (v %) , podľa sčítania v roku 2021. náhľad|Percentuálne zastúpenie obyvateľov rusínskej národnosti v obciach Slovenska, podľa sčítania z roku 2011. náhľad|Percentuálne zastúpenie obyvateľov rusínskej národnosti v obciach Slovenska, podľa sčítania z roku 2001. náhľad|Rusínska národnosť v obciach Slovenska (v %) , podľa sčítania v roku 1930. náhľad|Rusínsky jazyk v obciach Slovenska (v %) , podľa sčítania v roku 1910. Rusíni sú jedna zo slovanských národnostných menšín žijúcich na Slovensku. Rusínske obyvateľstvo je primárne rozšírené na severovýchode a východe krajiny pri hraniciach s Poľskom a Ukrajinou. Pri sčítaní obyvateľstva v roku 2021 sa k rusínskej národnosti spolu prihlásilo 63 556 obyvateľov a boli štvrtou najpočetnejšou menšinou na Slovensku. Rusínsky jazyk ako svoj materinský uviedlo menej ako 1 % populácie.

Dejiny Najstaršie dejiny Rusínov sú v značnej miere nespracované. Vedecky najpodloženejšia sa zdá teória, že Rusíni boli časťou veľkej slovanskej migračnej vlny a v 6.storočí sa začali usadzovať v Podkarpatsku. Malé skupinky osídlili karpatské údolia v druhej polovici 9.storočia. V 13.storočí Rusíni plnili funkciu kráľovských strážcov hraníc a patrili k slobodnému obyvateľstvu. Pastierska valašská, a teda aj rusínska kolonizácia horských oblastí východného Slovenska trvala od 14. do 17.storočia.

Rusíni sa masovo zapojili do povstania kurucov pod vedením Imricha Tököliho i do protihabsburského povstania Františka II. Rákóciho. Na konci 15.storočia na území Uhorska v 530 rusínskych lokalitách žilo 110 tisíc obyvateľov. Pre prvú polovicu 19.storočia sa úvadza počet 482 tisíc.

Karpatskí Rusíni žijú pozdĺž severných a južných svahov Karpát. Ich domovina, známa ako Karpatská Rus, sa rozprestiera na rozhraní Ukrajiny, Slovenska a Poľska. Od 11. storočia do roku 1918 rusínske územie na juh od Karpát, teda Podkarpatská Rus a Prešovská oblasť, boli súčasťou Uhorského kráľovstva. Po skončení 1. svetovej vojny sa stali súčasťou Česko-Slovenska, s výnimkou 20 dedín na juh od Tisy, ktoré boli pripojené k Rumunsku.

Dejiny rusínskeho a ukrajinského etnika v 20. storočí V medzivojnovom Česko-Slovensku sa riešilo viacero otázok súvisiacich s postavením Slovákov, Nemcov a Maďarov, Poliakov a Rusínov v štáte. Rusíni, ako etnikum, ktoré vytvorilo štát spolu s Čechmi a Slovákmi, malo svoju správu na svojom zaostalom území.O histórii Rusínov pozri HARAKSIM, Ľudovít.: K sociálnym a kultúrnym dejinám Ukrajincov na Slovensku do roku 1867. Bratislava: Vydavateľstvo slovenskej akadémie vied, 1961. s. 204., HARAKSIM, Ľudovít.: Z dejín Ukrajincov na východnom Slovensku. Martin: Osveta, 1957. s. 31., MAGOCSI, Paul Robert.: Národ znikadiaľ – ilustrovaná história karpatských Rusínov. Prešov: Rusín a Ľudové noviny, 2007. s. 120. V decembri 1938 Rusíni dostali autonómiu (Podkarpatská Rus) a k 1. 1. 1939 premenovali Podkarpatskú Rus na Karpatskú Ukrajinu. 15. 3. 1939 vyhlásili svoj vlastný štát, ktorý ale trval len zhruba 48 hodín, lebo bol násilne začlenený do Maďarska. Počas druhej svetovej vojny boli teda Rusíni obyvateľmi Maďarska a v menšej miere aj Slovenska. Rusíni v Maďarsku, ako väčšinové etnikum na území (oklieštenej) Podkarpatskej Rusi, získali určitú samosprávu. To sa týkalo aj území východného Slovenska, ktoré boli po malej vojne 1939 pripojené k Maďarsku a v rámci neho k rusínskemu územiu.Bližšie o zmene správy v okrese Sobrance a preferovaní maďarského a rusínskeho obyvateľstva pozri ŽEŇUCH, Vavrinec.: Zmeny v správe okresu Sobrance po Malej vojne 1939.

Situácia v období 1945 – 1948 V apríli 1945 bol vyhlásený Košický vládny program (KVP) ktorý sa priamo týkal aj Rusínov, resp. UkrajincovZmena pomenovania Podkarpatská Rus na Zakarpatská Ukrajina zmenilo aj pomenovanie etnika resp. od 1952, a to „Vláda se bude starat o to, aby byla co nejdříve vyřešena otázka Zakarpatské Ukrajiny, postavená samým obyvatelstvem této země. Vláda si přeje, aby otázka tato byla vyřešena podle demokraticky projevené vůle karpatoukrajinského lidu a v plném přátelství mezi Československem a Sovětským svazem, a jest přesvědčena, že tomu tak skutečně bude. Vláda učiní v tomto smyslu všechny nutné přípravy.“Program československé vlády Národní fronty Čechů a Slováků přijatý 5. dubna 1945 v Košicích, tzv. Košický vládní program [Online] [cit. 2015-09-25]. Dostupne online: <http://www.svedomi.cz/dokdoby/1945_kosvlpr.htm>. Týmito operáciami sa stávalo Rusínske etnikum nepriamo etnikom Ukrajinským na území nového Česko-Slovenska, teda tretej republiky. Podkarpatská Rus teraz už premenovaná na Zakarpatskú Ukrajinu sa stala súčasťou územia Zväzu sovietskych socialistkách republík (ZSSR).MAGOCSI, Paul Robert.: Národ znikadiaľ... s. 93. Pripojenie sa udialo podpísaním medzinárodnej dohody v Moskve 29. júna 1945 kde ZSSR realizoval svoje územné zámery.PUSKÁS. László.: Blažený Teodor Romža: Život a smrť biskupa – mučeníka. Košice: Byzant Košice, 2011. s. 149-150.

Politická situácia Dňa 1. marca 1945 vzniká v Prešove Ukrajinská národná rada Prjaševščiny (UNRP) ktorá združovala Ukrajinské a Rusínske obyvateľstvo. Išlo o politickú organizáciu, ktorá pôsobila v Česko-Slovensku.GAJDOŠ, Marián.: Používanie etnonymov Rusín a Ukrajinec vo vybraných dokumentoch Ukrajinskej národnej rady Prjaševščiny (1945-1948). in Človek a spoločnosť. 2000, roč. 3, č. 3. s 33-34.[online] [cit. 2015-09-25]. < http://www.clovekaspolocnost.sk/jquery/pdf.php?gui=MEGH8AGFRH42P87H6Y4854I>. S oslobodzovaním územia Slovenska resp. Česko-Slovenska sa postupne dokončuje politické spektrum. Najsilnejšie postavenie majú dve politické strany, a to Komunistická strana Slovenska (KSS) a Demokratická strana (DS). Tieto strany vďaka svojej politike a politickej orientácii získali najsilnejšie postavenie. DS hlavne vďaka svojej účasti na Vianočnej dohode v roku 1943 a KSS vďaka svojej politickej orientácií na ZSSR a taktiež na účasti na dohode. V roku 1946 pribudli ďalšie dve strany, a to Strana práce a Strana slobody. Následkom udalostí z pred roku 1945 nebolo možné vytvárať národnostné strany. Snahy o vytvorenie politickej strany v rámci UNRP ako politickej reprezentantky neviedli nikam, nakoľko nemali podporu dvoch najsilnejších strán Národného frontu (NF). Nakoľko ešte v tomto období nebolo Rusínske etnikum stotožňované s Ukrajinským ako tomu bolo neskôr, budovali sa osobité sekcie v občianskych politických stranách pre Rusínske obyvateľstvo. Rusínske a Ukrajinské obyvateľstvo Česko-Slovenska malo preto jedinú možnosť politicky sa spojiť s nejakou politickou stranou a tak získať miesto na kandidátke. Možnosť sekcie ktorú poskytovali politické strany sa preto ukázala ako správny spôsob pre politickú angažovanosť. Túto možnosť realizovali cez svoju politickú organizáciu UNRP. DS v auguste začala rokovania s UNRP na základe čoho získali dvaja členovia UNRP miesto v Slovenskej národnej rade. Na základe týchto rokovaní sa 6. augusta 1945 vytvorila Ukrajinsko-Ruská sekcia DS. KSS podobný krok nevykonala. Strana práce podľa vzoru DS vytvorila taktiež v spolupráci s UNRP sekciu. Taktiež žiadala, aby sa nenaliehalo na vysťahovanie Rusínov a Ukrajincov za hranice Česko-Slovenska.ŠUTAJ, Štefan.: Ukrajinsko-ruské sekcie v občianských politických stranách (1945-1948). in Človek a spoločnosť. 2007, roč. 10, č. 4. s. 21-22. [online] [cit. 2015-09-25]. <http://www.clovekaspolocnost.sk/jquery/pdf.php?gui=R9EH2T2LJ1XU85GJW44UHU51W>.

Vďaka tomu sa UNRP dostalo na kandidátku do Dočasného národného zhromaždenia a na kandidátku Slovenskej národnej rady. Kandidátov DS podporila aj Gréckokatolícka cirkev ktorú v tomto období tvorilo zväčša Ukrajinské a Rusínske obyvateľstvo Česko-Slovenska. Výsledky volieb z roku 1946 poukazujú na to, že Rusínske a Ukrajinské obyvateľstvo inklinovalo viac k občianskym stranám ako ku komunistickej strane.

Ukrajinsko-Rusínska sekcia v DS vyzývala UNRP k zmenám ktoré by mali podnietiť hospodársky rast v zaostalých častiach východného Slovenska ktoré bolo prevažne obývané týmito etnikami. Dňa 22. februára 1947 na II. Zjazde Ukrajinsko-Rusínkej sekcie DS uznali UNRP za vrcholný orgán Rusínov a Ukrajincov žijúcich v Česko-Slovensku.ŠUTAJ, Štefan.: Ukrajinsko-ruské... s. 23. Predsedníctvo UNRP sa dňa 17. marca 1947 rozšírilo o politických členov z radov DS a KSS. Nesúlad medzi DS a KSS spôsoboval časté paralyzácie UNRP, čo malo priame dôsledky na Rusínske a Ukrajinské obyvateľstvo. Tieto rozpory sa skončili vo februári 1948, kedy sa Komunistická strana plne chytila moci. To viedlo k zrušeniu DS sekcie v UNRP.ŠUTAJ, Štefan.: Ukrajinsko-ruské... s. 24.

Výsledky volieb v roku 1946ŠUTAJ, Štefan.: Ukrajinsko-ruské sekcie v občianských politických stranách (1945-1948). in Človek a spoločnosť. 2007, roč. 10, č. 4. s. 23. [online] [cit. 2015-09-25]. <http://www.clovekaspolocnost.sk/jquery/pdf.php?gui=R9EH2T2LJ1XU85GJW44UHU51>.:

Politické strany:

Strana práce

DS

KSS

Strana slobody

Na Slovensku:

3,1%

62,0%

30,5%

3,1%

Obce s rusínsko-ukrajinským obyvateľstvom:

1,97%

50,12%

45,87%

1,30%

Zmeny v školstve Na základe nariadenia Slovenskej národnej rady č. 5 zo 6. septembra 1944 boli poštátnene školy. Pre Rusínske a Ukrajinské obyvateľstvo v tomto období zabezpečovali výučbu dedinskí učitelia či farári. V oblastiach okresov SobranceBližšie v pozri ŽEŇUCH, Vavrinec.: Zmeny v správe okresu Sobrance po Malej vojne 1939. a Snina, ktoré v tomto období boli súčasťou Maďarského štátu, boli obyvatelia čiastočne maďarizovaní so špecifickým postavením Rusínskeho obyvateľstva. Táto zmena mala nepriaznivý vplyv pre Ukrajinské a Rusínske etnikum.

KVP sa priamo k otázke Rusínskeho a Ukrajinského školstva nevyjadroval. Etniká používali svoj miestny dialekt, ktorý bol zmesou Ruštiny a cirkevnej slovančiny s prihliadnutím na jazyk a slová regiónu. Rovnaká situácia bola aj na Ukrajinských školách na Slovensku ktoré nepoužívali spisovný Ukrajinský jazyk ale dialekt. Toto karpatské cítenie podporovala aj Gréckokatolícka cirkev. UNRP podporovala zriaďovanie nových škôl a škôlok v okresoch v ktorých žili tieto etniká aby im zabezpečili riadne vzdelanie. Pre správne zabezpečenie vzdelania boli zriaďované inšpektoráty ktoré dohliadali na to aby sa používali spisovné jazyky.

Optácia obyvateľstva Razenie politiky mononárodnostných štátov v tomto období viedlo k presídľovaniu inonárodnostných obyvateľov. Prvé presídlenie obyvateľstva bolo hneď po vojne, kedy bolo povolené získať občianstvo tím ľuďom, čo sa zapojili ako vojaci do Československého armádneho zboru. Títo ľudia mohli požiadať o občianstvo. Zo Zakarpatskej Ukrajiny to bolo v roku 1946 až 23168 žiadostí. Z toho bolo len 4 813 od príslušníkov armády. Ostatní udali, že sú českej alebo slovenskej národnosti. Významne týmto migrantom pomohla aj Gréckokatolícka cirkev, ktorá vydávala falošné rodné listy a preto aj na základe toho si mohli migranti nárokovať pobyt a občianstvo v Česko-Slovensku.GAJDOŠ, Marián - SJUSKO, Ivan.: Optácia obyvateľov Zakarpatska v československo – sovietskych vzťahoch v rokoch 1945 - 1947. in Človek a spoločnosť, 1999, roč. 2, č. 3. s. 28-31. [online] [cit. 2015-09-25]. <http://www.clovekaspolocnost.sk/jquery/pdf.php?gui=TWT6TUB34SFJTUY7BYIIDLUSV>.

Operácia Volyň bolo pomenovanie pre dohodu o presídľovaní obyvateľstva medzi Česko-Slovenskom a ZSSR. Etnickí Česi, ktorí žili na severozápade Ukrajiny (historická Volyň), dostali právo presťahovať sa do Česko-Slovenska, následkom čoho v roku 1947 bolo presídlených 12 000 Rusínov zo Slovenska na Ukrajinu. Išlo zväčša o najchudobnejšie obyvateľstvo Prešovského kraja. Boli im sľúbené domy, ale nakoľko v nich žili obyvatelia z Ukrajiny, tak títo prišelci boli nútení žiť v zemľankách a často mali s pôvodným obyvateľstvom nepriateľské vzťahy.MAGOCSI, Paul Robert.: Národ znikadiaľ... s. 97.