thumb|Moderné autogyro s uzavretou kabínou a tlačnou vrtuľou počas letu
Vírnik (iné názvy: autogíra, autogýra, gyroplán) je lietadlo ťažšie ako vzduch, ktorého rotujúce nosné plochy (rotory) na rozdiel od vrtuľníka nie sú poháňané vlastným motorom, ale len účinkom prúdu vzduchu za letu (t. j. aerodynamickými silami), a ktorého dopredný pohyb je vytváraný samostatnou vrtuľou (tá môže byť tak ťažná, ako aj tlačná) poháňanou motorom.
Prvý vírnik zostrojil v roku 1923 Španiel Juan de la Cierva. Pred druhou svetovou vojnou boli vírniky obľúbené ako pozorovacie a spojovacie lietadlá. Ich prednosťou bola najmä nízka minimálna rýchlosť a veľmi krátka štartovacia aj pristávacia dráha. Napríklad počas druhej svetovej vojny boli vírniky ťahané nemeckými ponorkami a používané na pozorovanie. Po vojne boli nahradené vrtuľníkmi, ktoré majú úplne kolmý vzlet aj pristátie a dokážu visieť vo vzduchu, takže sú na pozorovanie alebo záchrannej služby oveľa vhodnejšie. Dnes vírniky používajú najmä leteckí nadšenci, ktorí túžia po niečom nezvyčajnom a cenovo oveľa dostupnejšom ako vrtuľník. Z podobných dôvodov sú aj obľúbenou predlohou pre leteckých modelárov.
Príklady vírnikov Focke-Achgelis Fa 330 Kajaba Ka-1 KASKR CAGI A-7
Iné projekty
Zdroj
Kategória:Lietadlá