Miroslav Válek (* 17. júl 1927, Trnava – † 27. január 1991, Bratislava) bol slovenský básnik, publicista, prekladateľ, kultúrny organizátor, politik, normalizačný minister kultúry (od 1. januára 1969 do decembra 1988), významný reprezentant modernej slovenskej poézie a autor literatúry pre deti a mládež.

Životopis Narodil sa 17. júla 1927 v úradníckej rodine v Trnave, kde absolvoval základnú školu a v roku 1939 pokračoval v štúdiu na miestnom Rímskokatolíckom biskupskom reálnom československom gymnáziu, odkiaľ v kvinte prešiel na obchodnú akadémiu, kde v roku 1947 zmaturoval. V štúdiu pokračoval na Vysokej škole obchodnej v Bratislave (19471949), štúdium však nedokončil zo zdravotných dôvodov (tuberkulóza).

V roku 1949 však začal pracovať ako redaktor. Prešiel redakciami viacerých časopisov (Slovenský roľník, Týždeň, Družstevný obzor), pracoval vo vydavateľstve Mladé letá. Od roku 1957 bol v časopise Mladá tvorba, kde neskôr, už ako člen KSČ, pôsobil ako šéfredaktor (19621966). V rokoch 19661967 bol spoluzakladateľom a prvým šéfredaktorom literárneho časopisu Romboid. Zároveň zastával funkciu tajomníka Zväzu slovenských spisovateľov (ZSS), ktorý Romboid vydával. Od roku 1967 do roku 1968 pôsobil ako predseda ZSS.Miroslav Válek, Literárne informačné centrum, Online

V roku 1962 vstúpil do Komunistickej strany Československa. Po vzniku federatívneho usporiadania ČSSR od 1. januára 1969 sa stal ministrom kultúry SSR a zároveň členom Ústredného výboru a Predsedníctva ÚV KSS. Ako politik sa hlásil k praxi tzv. normalizácie. V rokoch 19711976 bol poslancom Snemovne národov Federálneho zhromaždenia. V rokoch 1976 až 1989 bol poslancom Slovenskej národnej rady (SNR).

Z najvyšších politických funkcii odišiel až v roku 1988 (v decembri 1988 rezignoval na funkciu ministra) a potom krátko (do konca novembra 1989) pôsobil ako predseda Zväzu československých spisovateľov (ZČSS) v Prahe a poslanec SNR.

Zomrel 27. januára 1991 v Bratislave.

Miroslav Válek bol trikrát ženatý, mal dcéru Miroslavu a nevlastného syna Andreja.MIKULA, V.: Kalendárium života a diela Miroslava Válka. In: VÁLEK, Miroslav: Básnické dielo. Bratislava : Kalligram, 2005, s.529-32., OnlineKarásek, Ján: Válek: Komunistický politik, ktorého ženy spáchali samovraždu, In: HN Magazín, 27.2.2016 Online

V ankete RTVS Najväčší Slovák v roku 2019 bol vyhodnotený na 100. mieste.

Tvorba Miroslav Válek publikoval svoje prvotiny už v rokoch 19421948, a to prevažne v katolícky orientovaných periodikách (Plameň, Rozvoj, Rozhľady, Jas, Nová práca). Tieto básne publikoval ešte pred svojím debutom Dotyky a výber z nich vyšiel knižne až v roku 1971 ako rozšírené vydanie Dotykov pod názvom Zápalky. Podľa J. Zambora v nich „básnik exponuje situácie citovej nenaplnenosti“. Pre počiatočné obdobie Válkovej tvorby je príznačné využívanie sylabotonického veršového systému, kým voľný verš sa uňho presadzuje až v druhej polovici 50. rokov.

V roku 1951 však u Válka nastáva obdobie 5 rokov odmlčania, nepublikuje, vracia sa až roku 1956, po určitom uvoľnení politickej situácie. V Mladej tvorbe vyšla jeho báseň Lynčovaný, zobrazujúca lynčovanie černochov v Amerike, metaforicky však pomenúva životný pocit lyrického subjektu („Zdalo sa mi, že som visel na povraze“).MIKULA, V.: Básnik medzi triumfom a zúfalstvom. In: VÁLEK, Miroslav: Básnické dielo. Bratislava : Kalligram, 2005, s.539. Vo svojej tvorivej činnosti Válek pokračuje vydaním debutu Dotyky (1959). Prvá časť (Nite) sa zaoberá predovšetkým problematikou ľúbostných vzťahov a autor tu strieda uvoľnený rýmovaný sylabotonický verš s voľným veršom, naproti tomu v druhej časti Rovina už využíva len voľný verš.

Válek ďalej vydáva v pomerne krátkom časovom odstupe tri básnické zbierky – Príťažlivosť (1961), Nepokoj (1963) a Milovanie v husej koži (1965) –, ktoré sú neskôr spolu s debutovou zbierkou súborne pomenované ako Štyri knihy nepokoja. V Príťažlivosti sa rozširuje priestor Válkovej poézie. Vydaním tretej zbierky Nepokoj dochádza k zmene básnikovho pohľadu z utopistickej predstavy prevahy človeka nad prírodou na hľadisko, keď príroda stojí nad človekom. Následná zbierka Milovanie v husej koži vyústila do roviny existencialistickej poézie, dochádza tu ku konfrontácii človeka s prázdnotou bytia. V jednotlivých zbierkach Miroslava Válka sa uplatňuje intertextualita, teda medzi jednotlivými zbierkami možno sledovať určitú nadväznosť.

Piata básnická skladba Slovo z roku 1976 sa však vymyká z doterajšej autorovej tvorby. Venoval ju „komunistickej strane, ktorá ma učí stať sa človekom“. „Všetky pochybnosti a váhania sú hrané, rétorické, niet tu zložitosti, na začiatku bola jednoduchá odpoveď, ku ktorej sa hľadali otázky, boli pripravené slogany, ku ktorým sa hľadali rýmy,“ napísal Valér Mikula v roku 2005.MIKULA, V.: Básnik medzi triumfom a zúfalstvom. In: VÁLEK, Miroslav: Básnické dielo. Bratislava: Kalligram, 2005, s. 542. Eduard Chmelár má k tomuto rozboru prof. Mikulu ostré výhrady: Rušivou stránkou tohto vydania sú však Mikulove úzkoprsé politické komentáre, neustále spochybňovanie autorových zámerov a často až špekulatívne prisudzovanie motivácie, ktoré vyúsťuje skôr do zlomyseľného ako odborného posudzovania diela. Mikula až príliš často skĺzava z roviny literárnej kritiky do oblasti politickej kritiky literatúry neuvedomujúc si, že vnáša do poézie rovnako cudzorodé prvky, aké sám objavil u Válka.

Okrem poézie sa Válek venoval i prekladom či esejistike a je jedným zo zakladateľov modernej poézie pre deti. Knižné vydania výberov z Válkovej poézie vyšli v ruštine, poľštine, češtine, bulharčine, ukrajinčine, maďarčine, taliančine, nemčine a fínčine.

Ocenenia 1966 – laureát štátnej ceny Klementa Gottwalda 1972 – vyznamenaný Za zásluhy o výstavbu 1974 – Pamätná medaila k 30. výročiu oslobodenia ČSSR Sovietskou armádou 1975 – zaslúžilý umelec 1977 – národný umelec 1977 – nositeľ Radu práce 2019 – čestné občianstvo mesta Trnava

Kritika Podľa informácií z Mitrochinovho archívu napísala KGB hlásenie, ktoré sa týkalo účasti M. Válka na 9. konferencii ministrov kultúry socialistických štátov v júli 1978 v Moskve. Po odchode z hotelovej izby hotela Mir tam ponechal spomienkové predmety na konferenciu a niekoľko kníh, ktoré mu boli slávnostne odovzdané na ministerstve kultúry ZSSR (Leninovo Umenie a revolúcia, Brežnevov životopis, oslavná publikácia venovaná 60 rokom úspechov sovietskej kultúry, kniha o ochrane historických a umeleckých pamiatok v ZSSR). KGB trvala na tom, že tieto predmety boli úmyselne „zanechané, nie iba zabudnuté“. Hlásenie o tejto udalosti bolo poslané Andropovovi a styčnej kancelárii KGB v Prahe.

Ako minister kultúry Slovenskej socialistickej republiky podľa neoveriteľných informácií osobne pozoroval z okna hotela Carlton zásah policajných zložiek proti zhromaždeniu na „bratislavský Veľký piatok“ (Sviečková manifestácia) 25. marca 1988.KOPCSAYOVÁ, Iris: Cynik alebo trpiteľ? Miroslav Válek bol hlavne nešťastný muž. In. SME, 29. 1. 2016. Dostupné on-line Na zasadnutí ÚV KSS tri týždne po manifestácii, zásah bezpečnostných zložiek obhajoval, označil ho za adekvátny, dokonca ako príliš ohľaduplný. Samotnú manifestáciu označil Válek ako súčasť ideovodiverzného plánu voči Československu. Podľa iných informácií sa neskôr k situácii vyjadril aj kriticky, zákrok polície však nezastavil, a to napriek tomu, že bol absolventom cirkevného gymnázia. Válkov čiastočne kritický prejav v Ústrednom výbore Komunistickej strany Slovenska (ÚV KSČ) v roku 1988 citovalo aj vysielanie Slobodnej Európy. Podľa M. Kusého jeho sebareflexia prišla neskoro. Podľa iných zdrojov sa mu táto čiastočná kritika KSČ „prepiekla“ vďaka dobrým vzťahom v Prahe (podľa Viliama Plevzu boli Válek a bývalý predseda vlády Peter Colotka jedinými skutočnými priateľmi vtedajšieho prezidenta Gustáva Husáka na Slovensku). Je možné, že aj pod vplyvom týchto udalostí odišiel z najvyšších politických funkcií, avšak až v roku 1988, a potom do konca novembra 1989 pôsobil ako predseda Zväzu československých spisovateľov (ZČSS) v Prahe a poslanec SNR. (V januári 1991 zomrel.)

Válek sa podieľal na príprave správy o zhromaždení veriacich (Sviečková manifestácia) a zásahu poriadkových síl proti nim pre ÚV KSČ v apríli 1988. Súčasťou tejto správy bola aj informácia, ktorú 20. apríla 1988 pripravili Válek a minister vnútra Štefan Lazar. Manifestáciu zhodnotili ako výsledok aktivít Vatikánu zameraných na oslabovanie režimu v ČSSR a priebeh zásahu ako adekvátny. 20. apríla 1988 Združenie katolíckych duchovných Pacem in terris usporiadalo jubilejné zasadanie v Dome ROH (teraz Istropolis), na ktorom Válek označil zásah za potrebný: ak by sa neuskutočnil, nepriatelia režimu by slávili úspech a „veriaci by zvíťazili nad štátom“. Podľa kňaza Ladislava Stromčeka na tomto zasadaní boli Válek, Máčovský a ďalší, pričom „predstavitelia režimu tam prvýkrát a výslovne potvrdili, že naozaj boli v Carltone a riadili zásah proti manifestácii.“ In:

„Akokoľvek je jeho politický odkaz vnímaný rozporuplne, jeho literárne dielo je oceňované bez toho, aby jeho hodnota vyvolávala väčšie kontroverzie.“

Galéria

Dielo

Básnické zbierky 1959 – Dotyky 1961 – Príťažlivosť 1963 – Nepokoj 1965 – Milovanie v husej koži 1973 – Súvislosti 1975 – Štyri knihy nepokoja (reedícia) 1976 – Slovo 1977 – Z vody 1977 – Zakázaná láska 1983 – Básne (súborné vydanie)

Zhudobnené básne Miroslav Žbirka – Jesenná láska Marián Varga – Smutná ranná električka Pavol Hammel – Po písmenku Andy Ďurica a STEREO – Po písmenku Mloci –Záhradka (báseň Kaplnka) Richard Müller – Dáma so závojom (súčasť básne Z vody)

Diela pre deti a mládež 1959 – Kúzla pod stolom 1960 – Pozrime sa do prírody, kto osoží a kto škodí 1961 – Kde žijú vtáčky 1964 – Veľká cestovná horúčka pre malých cestovateľov 1970 – Do Tramtárie 1975 – Panpulóni (výber) 2006 – Lastovička vo fraku

Eseje 1979 – O literatúre a kultúre 1999 – Inšpirácie

Preklady 1961 – Julian Tuwim: Zázraky a divy 1962 – Vítězslav Nezval: Nový Figaro 1964 a 1980 – A. Voznesenský: Trojuholníková hruška 1967 – G. Ajgi: Žena sprava 1969 a 1977 Paul Verlaine: 2 výbery z poézie P. Verlaina 1968 – Rainer Maria Rilke: Piesne o láske (v jazykovej spolupráci s P. Hrivnákom) 1968 – G. Corso: Zmŕtvychvstanie smrti (v jazykovej spolupráci s J. Vilikovským) 1977 – Paul Verlaine: Vôňa tvojho tela J. Ritsos: výber z básní novogréckeho básnika (spoluautor Vladimír Reisel)

Preklady pre deti 1957 – Raj domova (český básnik J. Čarka) 1961 – Zázraky a divy (poľský básnik Julian Tuwim) 1964 – Prvé písmená (sovietsky prozaik S. Baruzdin)

Výber z prekladateľskej tvorby 1977 – Preklady

Súborné dielo a výbery z poézie 1967 – Tri knihy nepokoja 1971 – Štyri knihy nepokoja 1973 – Súvislosti 1977 – Zakázaná láska 2005 – Básnické dielo 2017 – Drobnosť a iné básne (doposiaľ knižne nepublikované básne)

Filmy 1969 – Profily: Miroslav Válek 1997 – ...a slovo Básňou sa stalo 2018 – Válek 2019 – Osamelí bežci: Ideme ďalej!

Referencie

Literatúra

BOKNÍKOVÁ, Andrea a kol.: Portréty slovenských spisovateľov 3. Bratislava : Vydavateľstvo UK, 2003. 115 s. SEDLÁK, I. a kol.: Dejiny slovenskej literatúry II. Martin : Vydavateľstvo Matice slovenskej, 2009. KOPCSAYOVÁ, Iris: Cynik alebo trpiteľ? Miroslav Válek bol hlavne nešťastný muž. In: SME, 29. 1. 2016. Dostupné on-line. ZAMBOR, J.: Niečo ako láska, niečo ako soľ. Miroslav Válek v interpretáciách. Bratislava: Literárne informačné centrum, 2013. 249 s. ZAMBOR, J.: V ako Válek. Válkova Óda na lásku ako báseň znepokojenia. In: Stavebnosť básne. Bratislava : LIC, 2018, s. 6684.

Pozri aj Najväčší Slovák

Iné projekty

Externé odkazy

Diela Miroslava Válka v súbornom katalógu Slovenskej národnej knižnice

Kategória:Osobnosti z Trnavy Kategória:Slovenskí spisovatelia Kategória:Slovenskí spisovatelia pre deti a mládež Kategória:Slovenskí básnici Kategória:Slovenskí prekladatelia