Chicago [slov. výslovnosť šikágo, angl. výslovnosť alebo ] (príd. meno znie chicagsky, nie chicagský) je najväčšie mesto v štáte Illinois a na Stredozápade a s viac ako 2,8 miliónmi obyvateľov, tretie najľudnatejšie mesto v Spojených štátoch. Jeho metropolitná oblasť, všeobecne označovaná ako Chicagoland, je 26. najľudnatejšou vo svete, je domovom pre približne 9,7 miliónov ľudí a rozprestiera sa cez americké štáty Illinois, Wisconsin a Indiana. Chicago sa primárne nachádza v Cook County, s výnimkou malej severozápadnej časti mesta pri letisku O'Hare, ktorá sa nachádza v DuPage County.
Chicago bolo založené v roku 1833, v blízkosti rozvodia medzi Veľkými jazerami a povodím rieky Mississippi. Na základe Zmluvy z Chicaga boli pôvodní obyvatelia, Potavatomíovia, násilne vysťahovaní. Mesto sa stalo významným dopravným a telekomunikačným uzlom v Severnej Amerike. V súčasnosti si mesto zachováva svoj status ako dôležitý priemyselný a dopravný uzol, s medzinárodným letiskom O'Hare ako druhým najväčším letiskom na svete. V roku 2008 mesto hostilo 45,6 milióna domácich a zahraničných návštevníkov.
V modernej dobe sa mesto stalo aj obchodným a finančným centrom, keď je zaradené do prvej svetovej desiatky globálnych finančných centier. Chicago je silnou baštou Demokratickej strany a je domovom viacerých vplyvných politikov vrátane bývalého prezidenta Baracka Obamu. V hodnotení World Cities Study Group z Loughborough University je zaradené medzi najvplyvnejšie svetové veľkomestá ohodnotené známkou „Alpha“. V rebríčku popredných svetových globálnych miest z roku 2010, ktorý zostavila Foreign Policy v spolupráci s A. T Kearney, Chicago obsadilo šieste miesto hneď za Parížom a Hongkongom a pred Los Angeles a Singapurom. Poradie zohľadňovalo päť okruhov: hodnota kapitálového trhu, rozmanitosť ľudského kapitálu, medzinárodné informačné zdroje, medzinárodné kultúrne zdroje, a politický vplyv.
Celosvetovo známeChicago je pravidelne subjektom alebo sa naň odvoláva množstvo románov, divadelných hier, filmov, piesní, rôznych časopisov a spravodajských médií. Chicago má množstvo prezývok, ktoré odzrkadľujú dojmy a názory na historické a súčasné mesto. Najznámejšími sú: Chi-town; Windy City odkazujúc na hrdosť politikov a obyvateľov na ich mesto; Second City (Druhé mesto), kvôli tomu, že mesto je druhé najprestížnejšie v národnej kultúre, zábave a financiách; a preto, že väčšinu 20. storočia bolo Chicago druhé najväčšie v počte obyvateľov v Spojených štátoch a City of Big Shoulders (Mesto so širokými ramenami). Chicago tiež volajú „najamerickejšie z amerických veľkých miest“.
Dejiny Začiatky Chicago a jeho okolie bolo v polovici 18. storočia obývané indiánmi z kmeňa Potavatomíov, ktorí prevzali územie od indiánskych kmeňov Miamiov, Saukov a Foxov. Prvým nedomorodým obyvateľom Chicaga bol Jean-Baptiste Pointe du Sable, Haiťan s európsko-africkým pôvodom, ktorý sa usadil na rieke Chicago v 70-tych rokoch 18. storočia a oženil sa s miestnou indiánkou z kmeňa Potavatomi. V roku 1795, po vojne s indiánmi, bolo okolie Chicaga, podľa zmluvy z Greenville, postúpené vláde Spojených štátov, ktorá tu vybudovala vojenské stanovište.
V roku 1803 bola postavená pevnosť Fort Dearborn, ktorá bola zničená počas bitky v roku 1812. Domorodé kmene Odawiov, Ojibwiov a Potavatomíov postúpili ďalšie územie v roku 1804 podľa zmluvy zo St. Louis až boli Potavatomíovia násilne deportovaní v roku 1833 na základe zmluvy z Chicaga. 12. augusta 1833 malo Chicago približne 200 obyvateľov. Počas nasledujúcich siedmich rokov počet obyvateľov prekročil hranicu 4 000. Štatút mesta Chicago získalo 4. marca 1837.
Názov Chicago pochádza z francúzskej výslovnosti domorodého slova shikaakwa, čo v preklade znamená „divá cibuľa“ alebo „divý cesnak“.Z historického hľadiska pozri sekciu „Pôvod slova Chicago“ v knihe Alfreda Theodora Andreasa, History of Chicago, A.T. Andreas, Chicago (1884) strany 37-38. Prvý známy odkaz na miesto súčasného mesta Chicago ako „Checagou“ bol od Roberta de LaSalle okolo 1679 v memoároch z tohto obdobiaQuaife, Milton M. Checagou, (Chicago: University of Chicago Press., 1933). Rastlinu divý cesnak, Allium tricoccum, opísal LaSalloiv priateľ, prírodovedec Henri Joutel, vo svojom denníku z poslednej LasSallovej expedície
Infraštruktúra a regionálny rozvoj thumb|left|State Street a Madison Street, najrušnejšia časť Chicaga (1897)
Mesto začalo svoju cestu k národným prvenstvám ako dôležitý dopravný uzol medzi východom a západom Spojených štátov. Prvá chicagska železnica, Galena and Chicago Union Railroad, bola otvorená v roku 1838. V roku 1848 bol uvedený do prevádzky kanál Illinois and Michigan Canal, ktorý umožňoval parníkom a lodiam z Veľkých jazier dostať sa na rieku Mississippi. Prosperujúca ekonomika pritiahla obyvateľov z vidieckych komunít a prisťahovalcov zo zahraničia. Mesto si vo výrobe a maloobchode vydobylo dominantné postavenie na Stredozápade s vplyvom aj na americkú ekonomiku, špeciálne v mäsovom priemysle s príchodom chladiarenských vozňov a spoločnosti na spracovanie a distribúciou mäsa, Union Stock Yards.
Vo februári 1856 bol mestskou radou odsúhlasený tzv. Chesbrough plán výstavby Chicaga a prvého kanalizačného systému v USA. Projekt pozdvihol centrum Chicaga na nový stupeň. Nespracované odpady a priemyselné znečistenie teraz prúdilo do rieky Chicago, odtiaľ do Michiganského jazera, znečisťujúc tak hlavný zdroj pitnej vody pre mesto. Mesto preto vybudovalo trojkilometrový tunel do novovybudovaného vodného rezervoáru ďaleko od brehov jazera. V roku 1900 bol problém odpadov z veľkej časti vyriešený obrátením toku rieky Chicago, čo bolo začiatkom výstavby systému kanálov do riek Illinois a Mississippi.
thumb|Umelcova predstava Veľkého požiaru v Chicagu v roku 1871
Po veľkom požiari v roku 1871, ktorý zničil tretinu mesta, vrátane celej centrálnej obchodnej štvrte, Chicago zažilo rýchlu obnovu a rast. Počas prestavby postavili v Chicagu v roku 1885 prvý mrakodrap s použitím oceľového skeletu Nasledovali konflikty s odbormi a nepokoje, vrátane aféry Haymarket zo 4. mája 1886. Záujem o sociálne problémy chicagskej nižšej triedy viedol Jane Adamsovú k založeniu Hull House v roku 1889. Programy tam vytvorené sa stali vzorom pre nové oblasti sociálnej práce. Mesto tiež investovalo do mnohých veľkých mestských parkov, ktoré zahŕňali aj verejné sanitárne zariadenia.
V roku 1893 Chicago hostilo World's Columbian Exposition na mieste bývalého močiara, v súčasnosti Jackson Parku. Výstava pritiahla 27,5 milióna návštevníkov a je považovaná za najvplyvnejšiu svetovú výstavu v histórii. University of Chicago bola založená v roku 1892 na rovnakom mieste South Side. Termín "uprostred" , na veľtrhu alebo karnevale odkazoval pôvodne na Midway Plaisance, pás pôdy v parku, ktorý ešte stále prechádza cez univerzitný areál a spája parky Washington a Jackson.
20. a 21. storočie thumb|upright|left|110 poschodí Willis Tower, predtým Sears Tower, dokončenej v roku 1973, najvyššej stavby na západnej pologuli
V 20. rokoch 20. storočia Chicago "preslávili" gangstri, vrátane neslávne známeho Ala Caponeho, ktorí bojovali proti sebe a zákonu v uliciach mesta v čase prohibície. V roku 1920 v meste pôsobilo viac ako 1 000 gangov. 20. roky boli tiež svedkom mohutnej expanzie v priemysle. Dostupnosť pracovných miest prilákala Afroameričanov z juhu. Medzi rokmi 1910 a 1930 sa čierna populácia Chicaga zvýšila zo 44 103 na 233 903 obyvateľov. Príchod stoviek tisícok ľudí počas veľkej migrácie mal obrovský kultúrny dopad. Práve v počas tejto vlny sa Chicago stalo centrom džezu s King Oliverom na čele. V roku 1933 bol chicagsky starosta Anton Cermak smrteľne zranený v Miami počas neúspešného pokusu o atentát na prezidenta Franklina D. Roosevelta.
thumb|Pohľad na Illinois Central Railroad v Chicagu, apríl 1943
Dňa 2. decembra 1942 fyzik Enrico Fermi na University of Chicago uskutočnil prvú riadenú jadrovú reakciu na svete ako súčasť prísne tajného projektu Manhattan.
V čase klientelizmu bol v roku 1955 za starostu zvolený Richard J. Daley. Začiatkom 60tych rokov mnoho obyvateľov, rovnako ako vo väčšine amerických miest, opustilo mesto a presťahovalo sa na predmestia. Štrukturálne zmeny v priemysle spôsobili veľký úbytok pracovných miest pre menej kvalifikovaných pracovníkov. V roku 1966 James Bevel, Martin Luther King a Albert Raby viedli hnutie Chicago Open Housing, ktoré vyvrcholilo dohodou medzi starostom Richardom J. Daleyom a vodcami hnutia. O dva roky neskôr mesto hostilo búrlivú Národnú demokratickú konvenciu, ktorá vyústila do fyzickej konfrontácie vo vnútri aj mimo kongresovej sály, vrátane rozsiahlych nepokojov, v niektorých prípadoch stretov s políciou, v uliciach mesta. Počas funkčného obdobia starostu Daleyho sa uskutočnili aj veľké stavebné projekty, vrátane Willis Tower známeho ako Sears Tower (ktorý sa v roku 1974 stal najvyššou budovou sveta), University of Illinois v Chicagu, McCormick Place a Medzinárodného letiska O'Hare. Po smrti Richarda J. Daleyho bol tri roky starostom Michael Anthony Bilandic. Bilandicova prehra v následných primárnych voľbách bola pripísaná nezvládnutiu údržby ciest počas silnej snehovej búrky v roku 1979. V roku 1979 bola po prvýkrát v histórii mesta za starostu zvolená žena, Jane Byrneová. Spopularizovala mesto ako miesto pre natáčanie filmov a turistickú destináciu.
V roku 1983 sa Harold Washington stal prvým Afroameričanom zvoleným za starostu Chicaga v jedných z najtesnejších volieb. Potom, čo Washington vyhral primárky Demokratickej strany, sa niekoľko starších členov z rasových pohnútok priklonilo na stranu republikánskeho kandidáta Bernarda Eptona, ktorý sa uchádzal o kreslo starostu so štvavým heslom Než bude príliš neskoro (). Počas svojho funkčného obdobia Washington venoval pozornosť chudobným a menšinových štvrtiam. Washington zomrel v kancelárii na infarkt v roku 1987, krátko potom, čo bol zvolený do druhého funkčného obdobia. Starosta Richard M. Daley, syn Richarda J. Daleyho, (v úrade 1989 - 2011). Presadil niekoľko progresívnych zmien v meste, vrátane obnovy parkov, vytvorenia stimulov pre udržateľný rozvoj, vrátane zelených striech a nových stavebných projektov. Niektoré štvrte nižšej triedy boli transformované na stredné a drahé oblasti (gentrifikácia).
Od roku 2023 je starostom Brandon Johnson.
Geografia
Topografia thumb|left|Letecký pohľad na centrum a North Side s plážami pozdĺž brehu jazera
Chicago sa nachádza na severovýchode Illinois na juhozápadnom cípe Michiganského jazera. Leží na hranici úmorí na mieste zvanom Chicago Portage, spájajúcom povodia rieky Mississippi a Veľkých jazier. Mesto leží vedľa sladkovodného Michiganského jazera a dvoch riek, Chicago v centre a Calumet v priemyselnej oblasti South Side, pretekajúcich úplne alebo čiastočne cezeň. Chicago Sanitary and Ship Canal spája rieku Chicago s riekou Des Plaines, ktorá tečie západne od mesta. História a ekonomika Chicaga je úzko spojená s blízkym jazerom. Kým v minulosti väčšina nákladnej prepravy regiónu smerovala na rieku Chicago, v súčasnosti obrovské nákladné lode využívajú prístav Lake Calumet Harbor v South Side. Jazero má aj ďalšie pozitívne účinky, zmierňuje chicagsku klímu. Pri pobreží je o čosi teplejšie v zime a chladnejšie v lete.
thumb|Satelitná snímka Chicaga
V čase založenia Chicaga v roku 1833, sa väčšina prvých stavieb sústreďovala pri ústí rieky Chicago, ako je vidieť na mape pôvodných 58 blokov. Z geomorfologického hľadiska je centrum mesta a zastavaná plocha relatívne v súlade so svojou prírodnou plochosťou, vykazujúc len nepatrné odchýlky. Priemerná nadmorská výška krajiny je 179 metrov nad morom. Najnižšie body sú pozdĺž brehu jazera vo výške , kým najvyšší bod, nadmorská výška , sa nachádza na skládke v oblasti Hegewisch na vzdialenej južnej strane mesta.