Alžbetínska univerzita () bola uhorská a maďarská univerzita založená v roku 1912 v Bratislave. Svoju činnosť začala v roku 1914, no počas vojnových rokov bola aktívna len čiastočne.
Po vzniku Česko-Slovenska v roku 1919 bola zrušená, respektíve čiastočne presťahovaná do maďarského Pécsu, kde fungovala do roku 1948, keď bola transformovaná na Pécsku univerzitu.
Univerzita bola pomenovaná podľa manželky cisára Františka Jozefa, Alžbete Bavorskej. Mala právnickú (najväčšia), filozofickú a lekársku fakultu.
Dejiny Prvou bratislavskou univerzitou bola Academia Istropolitana, založená Matejom Korvínom v roku 1465 (v tom čase jediná, hoci nie prvá univerzita v Uhorsku) a po Matejovej smrti v roku 1490 zanikla. Historická Trnavská univerzita bola založená v roku 1635 a presťahovaná do Budapešti v roku 1777. Ďalšia maďarská univerzita bola Miškolci. Po rakúsko-uhorskom vyrovnaní (1867) a nahradení nemčiny (1860) ako úradného jazyka maďarčinou zákon z rok 1868 ukladal povinné vyučovanie úradného jazyka na školách mali vznikať nové maďarské univerzity.http://www.snk.sk/swift_data/source/NBU/Zborniky/BZ1998_1999/Cervenanova_Eva.doc .doc O novú univerzitu mali záujem aj Košice. V Bratislave vznikla po mnohých pokusoch a oddialeniach, ktoré sa ťahali už od osemdesiatych rokov 19. storočia. Alžbetínska univerzita bola založená v Bratislave až v roku 1912. Pomenovaná bola podľa Alžbety Bavorskej (Sissi). Prednášať sa na nej začalo 13. októbra 1914.
Fakulty Mala tri fakulty: právnickú (začala činnosť v akademickom roku 1914/1915), filozofickú (začala činnosť v letnom semestri 1917/1918), lekársku (začala činnosť v akademickom roku 1918/1919, mala funkčné len klinické ročníky). Plánovaná prírodovedecká fakulta vôbec nezačala svoju činnosť. Právnická a filozofická fakulta svojou činnosťou nadväzovali na Kráľovskú akadémiu (v 1784 premiestnená z Trnavy do Bratislavy, kde pôsobila do 1912). Právnická fakulta sídlila v budove Jezuitského kolégia na Kapitulskej ulici a lekárska fakulta v Aspremontovom paláci. So vznikom bola založená i univerzitná knižnica o čo sa zaslúžil knihovník bratislavskej Mestskej Knižnice, doktor Kumlik. Presvedčil mesto, aby darovalo bohaté knižničné fondy novozaloženej univerzite. V tom čase knižnica vlastnila 28 887 zväzkov a univerzitnej knižnici odovzdala 23 715 zväzkov.
Hodnotenie a význam Počas jej činnosti mala najviac poslucháčov právnická fakulta180a mala 11 katedier a 15 profesorov.
Univerzita bola zriadená pre územie Slovenska, jej pôsobenie však bolo výrazne maďarizačné.
Na lekárskej fakulte začal svoju vedeckú dráhu Albert Szent-Györgyi, neskorší nositeľ Nobelovej ceny za fyziológiu a medicínu.
Alžbetínska univerzita zanikla po vzniku Česko-Slovenska 30. júna 1919. Časť bola včlenená do novovzniknutej Univerzity Komenského a časť prenesená do Pécsu.
Súkromná Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave, ktorá vznikla v roku 2003, nadväzuje na Alžbetínsku univerzitu svojím názvom.
Známi študenti
Lajos Bakay Soma Beck Géza Birkás (18791951), literárny historik Cecil Pál Bognár (18831967), psychológ Elemér Császár (18741940), literárny historik, člen Maďarskej akadémie vied István Csekey (18891963), právnik Béla Entz (18771959), patológ, korešpondent Maďarskej akadémie vied Ferenc Faluhelyi (18861944), medzinárodný právnik Géza Gyula Fejérváry (18941932), zoológ, paleontológ Gyula Gyomlay (18611942), klasický filológ, byzantológ, člen Maďarskej akadémie vied József Halasy-Nagy (18851976), filozof, historik filozofie Pál Heim Antal Hodinka (18641946), historik, korešpondent Maďarskej akadémie vied Károly Kerényi (18971973), klasický filológ, historik náboženstva, korešpondent Maďarskej akadémie vied Gyula Kornis (18851958), filozof, kultúrny politik, člen Maďarskej akadémie vied, elnöke. Ferenc Kováts (18731956), historik, ekonóm, člen Maďarskej akadémie vied Dezső Laky (18871962), štatistík, ekonomický politik, člen Maďarskej akadémie vied Imre Lukinich (18801950), historik, člen Maďarskej akadémie vied Lajos Prohászka (18971963), pedagóg, filozof kultúry, korešpondent Maďarskej akadémie vied Tivadar Thienemann (18901985), literárny historik, germanista, jazykový psychológ, korešpondent Maďarskej akadémie vied Albert Szent-Györgyi (18931986), politik a nositeľ Nobelovej ceny za fyziológiu a medicínu Rezső Vári (18671940), klasický filológ, byzantológ, člen Maďarskej akadémie vied Hildebrand Dezső Várkonyi (18881971), filozof, pedagóg a psychológ Ödön Weszely (18671935), pedagóg
Referencie
Externé odkazy Nová univerzita dedila po alžbetínskej Na Leškovej bol kedysi park
Kategória:Zaniknuté vysoké školy na Slovensku Kategória:Školy v Bratislave Kategória:Organizácie založené v 1912