František Maxmilián Kaňka (* 19. august 1674, Praha – † 14. júl 1766, Praha) bol významný český barokový architekt.
Životopis thumb|Kostol Svätého Jána Nepomuckého, Kutná Hora Vyučil sa v pražskej hute svojho otca Víta Václava Kaňku, neskôr študoval v Taliansku a Viedni. Po návrate zo zahraničia spolupracoval s G. B. Alliprandim, J.B. Santini-Aichelom, vykonával tiež stavby podľa projektov K. I. Dientzenhofera. Stal sa mešťanom na Starom Meste s bytom v Dlouhé ulici, kde prevádzkoval tiež pivovar. V roku 1709 spolu so sochárom Františkom Preisom usiloval o zriadenie pražskej Akadémie umení, ale neuspeli. Priatelil sa a spolupracoval s maliarom V. V. Reinerom a sochárom M. B. Braunom.
Úspešne vykonával úpravy zámkov, palácov a chrámov, v roku 1724 bol menovaný cisárskym architektom. Pracoval pre rády augustiniánov, jezuitov a cisterciánov, ďalej pre šľachtické rody Valdštejnovcov, Černínovcov, Mansfeldovcov, Pachtovcov z Rájova, Trautmansdorfovcov a pánov z Vrtby, z čoho mal nemalé príjmy. Pre rod Kinských postavil v rokoch 17211723 zámok Karlova Koruna pri Chlumci nad Cidlinou.
Pre rod Černínovcov projektoval o. i. zámok vo Vinoři, kaplnku v záhradnom paláci vo Viedni a dva paláce na Malej Strane v Prahe a dokončil palác na Hradčanoch. V službách ďalších rodov viedol napr. pre Vrtbovcov prestavbu zámku Konopiště, či projektoval úpravu Vrtbovskej záhrady na Malej Strane v Prahe, pre Valdštejnovcov postavil zámok a kostol v Loučeni a pre Pachtu z Rájova zámok v Liběchove. Podľa jeho plánov bol pre rád jezuitov postavený chrám sv. Klimenta či dostavaný internát Klementinum v Starom Meste v Prahe, ďalej viedol dostavbu piaristického chrámu Nájdenie sv. Kríža v Litomyšli, projektoval prestavbu konventu a prelatúry augustiniánskeho kláštora na Karlove v Novom Meste v Prahe, či Karolinum v Starom Meste v Prahe a dokončil konventuálnu budovu cisterciánskeho kláštora v Zbraslavi. Navrhoval tiež oltáre, pomníky a sochy. Stavby, ktoré vyprojektoval, realizoval celý rad jeho spolupracovníkov a žiakov.
Nadväzoval na klasicistickú formu baroka, ktorú spoznal u G. Alliprandiho. Postupne sa stal najproduktívnejším architektom českého baroka, so Santinim a Dientzenhoferovcami patril tiež medzi najvýznamnejších českých architektov. Svojou prácou prispel k zdomácneniu baroka v českej architektúre.
Dielo Praha Hradčany Bazilika sv. Juraja Černínsky palác Černínska záhrada Katedrála sv. Víta Kráľovská záhrada Záhrada Na Valech
Malá Strana Fürstenberský palác Hartigovský palác Ledebourská záhrada Ledebourský palác Oettingenský palác Palác Lažanských Palác Thurn-Taxisov Pálfiho palác Vrtbovský palác Vrtbovská záhrada
Nové Mesto Kláštor augustiniánov kanovníkov na Karlove Kostol Panny Márie a svätého Karola Veľkého Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej Palác Mladotovský (Faustov dom)
Staré Mesto Celetná, dom "U zlatého supa" Celetná, Elsnicovský dom Kostol sv. Jiljí Kostol sv. Šimona a Júdu Karolinum Klementinum vrátane: Zrkadlovej kaplnky Zvestovania Panny Márie, Vlašskej kaplnky Nanebovzatia Panny Márie Kostol sv. Salvátora Staromestské nám., Dom "U zlatého jednorožca" Staromestské nám., Dom "U kamenného baránka"
Mimo historickú Prahu Ctěnice, zámok Ctěnice Praha-Vinoř, kostol Praha-Zbraslav, Zbraslavský kláštor Třebíč, Bazilika svätého Prokopa
Literatúra P. Macek – P. Vlček – P. Zahradník, František Maxmilián Kaňka, in regno Bohemiae aedilis famossimus; in: Umenie 40, 1992, s 180 – 220. Pavel Vlček, František Maxmilián Kaňka, in: Nová encyklopedie českého výtvarného umenia, diel I. (AM), editor Anjela Horová, Praha 1995
Iné projekty
Zdroj
Kategória:Českí architekti Kategória:Barokoví architekti Kategória:Osobnosti z Prahy