Preferans je východoeurópska zdvihová hra, hraná s desiatimi kartami na ruke, licitovaná; používa sa 32-kartová sada, v našich končinách spravidla nemeckých kariet. Jej pôvod siaha približne ku začiatku 19. storočia; v Brne boli nájdené prvé písomné pravidlá tejto hry práve z tohto obdobia. Preferans vznikol pravdepodobne skôr v Rusku.
Je určený pre hru tromi hráčmi, hoci nie je vylúčená aj štvorhra. Populárny je v Rakúsku, Rusku, Česku, Chorvátsku, Srbsku, Slovinsku, Maďarsku. V súčasnosti sa hráva aj v Západnej Európe, hoci v minulosti bol tam ignorovaný.
Názov hry podsúva názor, že ide o francúzsku hru. Navyše aj jednotlivé typy hier majú frankofónny nádych, ako – misére (žobrák, teda bettler, foneticky betla – malý), sans atout, samotný „Préference“ a iné. Dôvodom je skutočnosť, že Európa 19. storočia neuznávala iný diplomatický jazyk ako francúzštinu, takže keď sa hral, uplatňovali sa francúzske výrazy.
Snáď žiadna zdvihová hra nemá toľko variantov, národných variantov a ich subvariantov ako Preferans. Ani jednotlivé štáty, či regióny nemajú štandardizované pravidlá. Len v Rusku, pravdepodobnom mieste vzniku hry, existuje variant Soči, rostovsko-moskovský a Sankt Peterburský. Grécky variant zvaný Prefa vykazuje značnú odlišnosť, hoci ide od odvodenú hru. Preferans má pôvod v hrách ako Ombre a Boston (pôvodne nazvaná Boston De Fontainebleau). Ani v Česku nie sú pravidlá zhodné s našimi. Na Slovensku sa pravdepodobne hrajú viaceré varianty, podľa vplyvu krajiny, odkiaľ hráč získal skúsenosti. Blízkosť Viedne, ako aj Česka zrejme ovplyvní mnohé lokálne pravidlá. V tomto článku je bližšie popísaný variant hry tak, ako sa hráva sto a viac rokov na strednom Pohroní a Novohrade. Tento variant je veľmi blízky balkánskemu, hlavne chorvátskemu, typickému najmä značnou odlišnosťou postupnosti farieb – čo je jednou s najvýraznejších a najzrejmejších odchýlok od iných národno-regionálnych zvyklostí. Hoci tieto pravidlá nie sú plne zhodné ani s jednotlivými balkánskymi, sú si určite najbližšie.
Pravidlá hry Zmysel hry Preferans hrajú trojčlenné skupiny hráčov s nemeckými, 32-kusovými hracími kartami. Na začiatku hry sa náhodne vyberie hráč, ktorý zamieša a rozdá karty; každý dostane 5 kariet, potom sa uloží talón rubom navrch doprostred hracej plochy a pokračuje sa rozdaním po 5 kariet každému hráčovi, t. j. 5-5-5-2-5-5-5.
Hra aj rozdávanie sa realizuje v smere hodinových ručičiek. Hráč, ktorý dostal karty ako prvý, začína licitovať.
Základným zmyslom hry je vziať čo najviac zdvihov. Na zabezpečenie tejto úlohy si každý hráč premyslí, ktorá farba by mu – ako tromf – vyhovovala čo najviac. Spravidla ide o najdlhšiu farbu, majúcu v ideálnom prípade navyše vysoké karty ako eso, kráľ, horník atď.
Povinnosťou je vziať aspoň 6 zdvihov. Základnou obligáciou protihráčov je nahrať aspoň dva zdvihy, ktoré musí mať vo svojich zdvihoch jeden z protihráčov; nesplnenie záväzku, alebo každý z protihráčov má len po jednom zdvihu, sa pokutuje trestnými bodmi.
Ak protihráči uhrajú päť a viac zdvihov, vyhrávajú, pretože hlavný hráč nesplnil povinnosť nahrať aspoň 6 zdvihov; súčet všetkých zdvihov je desať, hlavný hráč nahral len 5 zdvihov, teda prehral.
Každý zdvih protihráčov uhraný na hlavného hráča sa im počíta do tzv. bočných súčtov, alebo ľudovo „bokov“ – teda nevyjdú nazmar. Tieto, spolu s hlavovými bodmi sa istou technológiou spočítajú a vyhodnotia v záverečnom zúčtovaní, ktoré rozhodne o víťazoch a porazených.
Hra sa otvára s dohodnutým počtom vložených počiatočných bodov na každého hráča, ktorých sa hráči zbavujú v priebehu celej hry. Populárne sú vklady 20, 30, 50 a 100 bodové. Každá vyhraná hra zníži tento súčet hráčovi, ktorý ju vylicitoval. A vice versa – každá prehraná hra tento súčet hlavnému hráčovi zvyšuje. Jednotlivé odohrané hry majú svoju zadefinovanú číselnú hodnotu. Bližšie v kapitole „Vyhodnocovanie/skórovací systém“.
Zásady hry Základným pravidlom je ctiť – priznávať farbu karty, ktorá otvorila daný zdvih. Nie je povinnosťou prebíjať. Pokiaľ hráč nemá kartu žiadanej farby, použije tromf. Ak tromf nemá, môže použiť akúkoľvek kartu. Vo variantoch hraných bez tromfov zostáva platná len zásada priznať farbu.
Poradie kariet/ranking Poradie – od najvyšších k najnižším – eso, kráľ, horník, dolník, desať, deväť, osem a sedem.
Postupnosť farieb Uznávame nasledovné poradie farieb – od najnižšej: Zeleň, guľa, červeň a najvyššou farbou je žaluď.
Zeleň Guľa Červeň Žaluď
Licitovanie Hráči po zvážení ich individuálnych možností, definovaných kartami na ruke, začínajú licitovať. Zmyslom licitovania, v iných jazykoch nazývaného aj stávkovania, je prostredníctvom dohodnutých čísiel vylicitovať právo hrať hru, ktorú chceme. Samozrejme, táto hra musí byť vyhrateľná, inak nemá zmysel licitovať. V licitačnej fáze číslo deklarované licitátorom ešte nemusí znamenať nevyhnutne tromfovú farbu, hoci to nie je vylúčené; teraz ide len o vylicitovanie najvyššieho druhu hry, oprávňujúceho hrať. Výhra v licitovaní nemá nič spoločné s výhrou v danom kole, hlavný hráč, ktorý vylicitoval, získal len právo vybrať hru, ktorá mu vyhovuje. Pre znalcov hry šnaps – je to analógia prevolávania. Licitovanie otvára, tj začína ako prvý hráč po ľavej ruke rozdávajúceho:
Postup licitovania 1 (jedna) – v tomto kontexte naznačuje, že bude hrať, pokiaľ by dostal možnosť vziať talón a nikto iný ho neprehlasuje v licitácii. Môže povedať aj vyššie číslo, ale zároveň tým prezrádza svojim protihráčom akú hru, prípadne variant hry ide hrať a zároveň si takto uberá možnosť hrať nižšie hry, ak by dostal vhodné karty zobratím talónu. Na strane druhej, pokiaľ má na ruke vynikajúce karty, môže zvoliť hru „ z ruky“ a takto znížiť šance protihráčom hrať iný stupeň hry. Hráč prvý v poradí ak nemá na ruke hru, ktorú sa teda oplatí okamžite hrať, musí pokračovať tým, že povie „Jedna“. Pokračuje ďalší hráč v poradí.
Ďalší teda druhý a taktiež tretí hráč sa vyjadrujú postupne a môžu stávku, teda licitovanie zvýšiť, alebo pri zlých kartách povedať „pas“. Pokiaľ druhý aj tretí licitátor v poradí zahlásili „pas“, licitovanie sa vráti k hráčovi, ktorý licitoval ako prvý (pretože v podstate ponúkol najvyššiu hru). Vezme talón, ukáže ho protihráčom. Pokiaľ chce hrať, môže (musí ale ešte dodefinovať, akú hru vlastne ide hrať a zahodiť nový talón). Ak karty sa nehodia ani po vložení talónu, má právo nehrať, karty zloží bez akejkoľvek pokuty. Dôvodom je, že v danom kole licitoval ako prvý – je to jedno z práv prvého licitujúceho.
Čísla, ktoré nasledujú pri licitovaní vytvárajú určité obmedzenie pri prípadnej vylicitovanej hre, lebo vyššie číslo pri hrách s tromfami zužuje výber farieb zvoliteľných ako tromfy.
2 (dva) – kto úspešne vylicituje tento záväzok, ako aj každý vyšší, musí už hrať. Prípustná farba pri vylicitovaní „2“ je zatiaľ každá farba, možno však hrať aj vyššie typy hier. Zeleň, ako tromfovú farbu, možno zvoliť len pri vylicitovaní „dva“; výnimku tvorí len vyššia zelená hra, hraná „z ruky“, t. j. bez vzatia talónu.
3 (tri) – zmysel analogický, ide zatiaľ stále len o vylicitovanie práva hrať. Číslo v prípade vylicitovania umožňuje hráčovi voliť všetky farby ako tromfy okrem zeleňa, t. j. gule, červeň a žaluď; pozri kapitolu „Poradie farieb“
4 (štyri) – podobne ako pri „tri“; je to len licitačná fáza, ale pri vylicitovaní „štyri“ možno hrať už len červeň a žaluď – teda všetko okrem zeleňa a gule.
5 (päť) – ako tromf možno zvoliť len žaluď – zelene, gule a červene sú už vylúčené.
Hráči pri licitovaní sa snažia z taktických dôvodov povedať čo najnižšie čísla, aby sa sami nevtlačili do príliš vysokej hry, ktorú nemusia uhrať – samozrejme okrem situácie s veľmi dobrými kartami, keď nepotrebujú talónové karty vôbec, prípadne ak je zrejmé, že karty na ruke sú natoľko dobré, že hoci ak by talón aj vzali, neovplyvní to ich výhru.
V priebehu licitácie možno na základe licitačných hlášok a vlastných kariet usúdiť, aký druh hry chce licitujúci pravdepodobne hrať. Zároveň jednotlivé čísla vylučujú ako tromfy farby s nižšími číslami. Napríklad, keď licitujúci povie „tri“, je zrejmé, že tromfy nemôžu byť zelene ani gule – ich čísla sú totiž jeden a dva, teda nižšie ako „tri“.
Ukončenie licitovania Hráči licitujú – „predbiehajú“ – sa vo výške ponúk na hru dovtedy, pokiaľ jeden z hráčov hru nezíska – nevylicituje. Pokiaľ hráč nemá dobré karty, hlási „pas“. Ďalej licitujú už zvyšní dvaja.
Práva prvého licitujúceho Prvý licitujúci má prednostné právo hrať hru napriek tomu, ak pôvodne zahlásil nižšie číslo hry. Napríklad zahlásil „jedna“, ďalší nech povie „pas“ a tretí v poradí povie napríklad „štyri“. Právom prvého licitujúceho je hrať „štyri“ prednostne pred nasledujúcimi licitujúcimi, v tomto príklade hráčom treťom v poradí. Toto právo má skôr taktický ako strategický význam (pozri kapitolu Taktika hry).
Ak druhý a tretí licitujúci zahlásia „pas“ a licitovanie sa vráti na prvého licitujúceho, zdvihne talón; pokiaľ sa nedá uhrať žiadna hra ani po vložení talónu, má právo nehrať – karty zloží bez akejkoľvek pokuty.
Hra „z ruky“ Hráč môže pri licitovaní deklarovať hru “z ruky“; v takomto prípade sa nezdvíha talón a hrá sa výlučne len s kartami, ktoré hráči dostali pri rozdávaní. Pri zapisovaní skóre má takáto hra hodnotu o jednotku vyššie, ako má taká istá hra, hraná obyčajne. Ak niekto hlási „z ruky“, vyrovnať sa mu možno tiež len licitovaním „z ruky“; kto bude hrať závisí od vyššej ponuky vo farbe alebo hre.
Druhy jednotlivých hier v preferanse Hry vo farbe/ s tromfami Pokiaľ sa hrá vo farbe, číslo hry zároveň definuje farbu a obmedzuje výber možných farieb tromfov.
1 (jedna) –predstavuje situáciu, keď nebola vylicitovaná žiadna hra, všetci povedali „pas“. Jej hodnota v slovenskom ponímaní hry je nula, nejde o hru. Uvádzané je to pre súvislosť s balkánskymi variantmi, ktoré týmto začínajú „refu“.
Refa je druh bonusu každého hráča, ktorá v nasledujúcich kolách dvojnásobne zvyšuje hodnotu hry. Pokiaľ hráč má hlavový súčet (pozri kapitolu „Vyhodnocovanie/skórovací systém“) nižší ako nula, refa sa mu neráta. Každý hráč v svojej najbližšej hre refu aplikuje, čím sa refa vyčerpá. Počet rief je vzájomne dohodnutý; spravidla pri hre zo začiatkom na 20 až 30 môže byť jedna refa; pokiaľ sa hra začína odpisovať od 100, sú spravidla tri refy.
2 (dva) – tromfy sú zelene. Hrá sa hra, ctí sa farba, bez nutnosti prebíjať, hlavný hráč sa snaží uhrať aspoň šesť zdvihov. Protihráči sa snažia uhrať čo najviac zdvihov pre seba.
3 (tri) – rovnako ako v predošlom bode, tromfy sú gule.
4 (štyri) – tromfy sú červene.
5 (päť) – tromfy sú žalude
Ak hráč hrá „ z ruky“, hodnotenie skóre je o jednotku vyššie – napr. hráč vylicitoval hlásením „z ruky“, potom hlásil „štyri“ – červeň. Ak hru vyhrá, teda získa aspoň 6 zdvihov, odpíše si z hlavového súčtu 4+1=5 bodov.
Beztromfové hry – ilustrovaný Preferans Niekedy sa nazýva Preferans s vyššími hrami ako „Ilustrovaný Preferans“. Možné sú nasledovné hry:
6 (Betla, názov foneticky z nemeckého bettler – žobrák), niekedy nazývaný aj „Malý“; možno jednoducho povedať tiež „šesť“. Pri tejto hre deklarujúci hráč nesmie získať žiaden zdvih
7 (Durch, Veľký) Tento typ je značne odlišný vo všetkých preferansových variantoch; prvý výnos začína hráč po pravici od deklaranta, ktorý hru hlásil. Povinnosť je zahrať 6 zdvihov.
Táto hra má variant pod francúzskym názvom Sans Atout, kde je povinnosťou zahrať šesť po sebe nasledujúcich zdvihov. Hodnota je tiež 7 jednotiek
8 (Preferans) Najvyššia hra; povinnosť vziať všetkých desať zdvihov. Názov je v niektorých variantoch identický s hrou č.7, tj „Veľký, resp. Durch“. Vzhľadom nato, že ide o najhodnotnejšiu hru, tento typ sa hlási pri licitovaní okamžite, bez toho, aby ste vyčkávali na ponuky ostatných hráčov.
Vyložené hry