Nukutepipi je malý atol v oblasti súostroví Tuamotu vo Francúzskej Polynézii. Spolu s atolmi Anuanuraro, Anuanurunga a Hereheretue je súčasťou skupinky ostrovov Vojvodu z Gloucesteru. Jeho najbližším susedom je atol Anuanurunga, vzdialený severozápadným smerom.
Atol má približne trojuholníkový resp. kosoštvorcový tvar, s dĺžkou . Celková rozloha súše je len . Jeho lagúna je úplne uzatvorená, bez prieplavu do malej lagúny. Má dve relatívne veľké suché územia, jeden je na východnej strane a druhý na severozápadnej. Atol je v súčasnosti pravdepodobne neobývaný.
História Prvý objav atolu sa pripisuje portugalskému navigátorovi plaviacemu sa pod španielskou vlajkou, Pedrovi Fernandes de Queira z roku 1606. Celú skupinu atolov Vojvodu z Gloucesteru (fra. Îles du Duc de Gloucester), potom zaniesol do máp ako Cuatro Coronas (špa. Štyri koruny).Burney, James A chronological history of the discoveries in the South Sea or Pacific Ocean London, 1803, vII, p.326..
Ale prvá písomne doložená návšteva atolu je až z 12. júla 1767 od námorného dôstojníka a objaviteľa Philipa Cartereta, ktorý tento ostrov v záznamoch uviedol len ako "najjužnejší".Les Atolls des Tuamotu od Jacquesa Bonvallota, Institut de recherche pour le développement, éditions de l'IRD, 1994, ISBN 9782709911757, strany.275 – 282.,Tahiti et ses archipels od Pierre-Yves Toullelana, éditions Karthala, 1991, ISBN 2-86537-291-X, strana 61. 6. marca 1803 ho cestovateľ John Turnbull, plaviaci sa na lodi Margaret, pomenoval "ostrov Margaret".
Atol bol 6. januára 1841 navštívený americkým poručíkom Cadwaladerom Ringgoldom v rámci Americkej objaviteľskej expedície, vedenej Charlesom Wilkesom. Z tohto obdobia je aj konečný názov ostrova Nukutipipi na základe názvu atolu malou komunitou domorodých obyvateľov, ktorí vtedy na atole žili.
V 19. storočí sa spolu s ostatnými atolmi oblasti Tuamotu stáva francúzskym územím.
Medzi rokmi 1911 až 1926 bol atol v správe Société Commerciale de l'Océanie, ktorá vysadením tisícov kokosovníkov pokryla približne 80% plochy suchej časti atolu. Spoločnosť však skrachovala a odvtedy atol niekoľkokrát zmenil vlastníka. V roku 1980 ním bol M. Madec, ktorý na ňom v roku 1982 vybudoval a dal do prevádzky približne dlhú pristávaciu dráhu. O rok neskôr sa atolom prehnali dva hurikány, Oroma vo februári a Ve'ena v apríli. Atol úplne spustošili.
Plantáž bola obnovená v roku 1985 a v roku 1991 ho odkúpila japonská spoločnosť.
Pri sčítaní v roku 2002 na ňom žilo asi 5 obyvateľov.
Atol je v súčasnosti majetkom Guya Lalibertého, zakladateľa spoločnosti Cirque du Soleil a vesmírneho turistu.Nukutepipi et ses requins podľa La Dépêche de Tahiti z 22. mája 2010.
13. januára 2007 bol vládou Francúzskej Polynézie odhlasovaný rozpočet vo výške 900 miliónov frankov (cca 7,5 milióna €) na investíciu do projektu cestovného ruchu so zámerom vytvoriť turistický rezort na atole. Projekt je však odložený na neurčito.
Referencie
Iné projekty
Externé odkazy Archív zoznamu atolov na OceanDots Zoznam pôvodných názvov ostrovov Puamotu Biodiverzita polynézskych atolov
Zdroj
Kategória:Atoly Tichého oceánu