Tematangi je atol v juhovýchodnej časti súostrovia Tuamotu v rámci Francúzskej Polynézie. Najbližším susedom je známy atol Mururoa, ležiaci približne na východo-juhovýchod. Od Tahiti je Tematangi vzdialený . Na dĺžku meria a na šírku . Po obvode je vačšinou úplne uzatvorený súvislým pásom súše, prerušeným len na severnej a západnej strane niekoľkými prietokmi.
História Prvú (spornú) zmienku o atole napísal Philip Carteret 11. júla 1767, ktorý ho zapísal ako ostrov biskupa Osnabrücka. Nie je však isté, či to bol presne tento atol alebo či na neho aj vystúpil.Les Atolls des Tuamotu par Jacques Bonvallot, Institut de recherche pour le développement, éditions de l'IRD, 1994, ISBN 9782709911757, pp.275 – 282. Britský kapitán William Bligh, plaviaci sa na lodi Providence nazval 5. apríla 1792 atol „Bligh's Lagoon Island“. O obyvateľoch sa Bligh nezmieňoval, ale keď atol navštívil britský moreplavec Frederick William Beechey 25. januára 1826, našiel ho obývaný. V roku 1857 kapitán lode Julia pri plavbe pozdĺž pobrežia atolu zapísal do lodného denníka, že videli ozbrojených domorodcov, plaviacich sa v kanoe súbežne so škunerom a "ovešaných mnohofarebnými vecami".
V roku 1850, keď sa atol stal francúzskym územím, mal 20 obyvateľov.Notices sur les colonies françaises, Étienne Avalle, éditions Challamel aîné, Paris, 1866, p.641 Ouvrage dostupné na Google Books
Status atolu Katolícky misionár Otec Victor Valleys, ktorý bol pridelený do oblasti Tuamotu, prispel aj s obyvateľmi susedných atolov Reao a Pukarua k obnove kokosových plantáží na mnohých atoloch oblasti – Maria Est, Matureivavao, Tenania, Vahaga, Tenararo, Vanavana, Tureia, Vairaatea či Vahitahi. V roku 1966 sa zmienil v liste biskupovi Mazemu, že celkový počet vysadených kokosovníkov presiahol počet 135 000. Tímy pracovníkov bežne strávili tri až štyri mesiace v roku na zber úrody kopry. Legálne atol Tematangi nepatrí do verejnej oblasti Polynézie. V oficiálnom dokumente sa uvádza, že tomuto atolu bola udelená licencia a patrí cirkevnému spoločenstvu SCI Tematangi Vanavana od roku 1974. Niektoré rodiny sa presťahovali do dediny Teakoro, ktorá bola postavená pre stálych obyvateľov. Boli vybudované aj pristávacie pontóny, kostol a administratívne budovy. Právny stav populácie nie je známy, pretože atol je stále vo vlastníctve SCI, pod správou katolíckej misie. V roku 1998 boli dokonca vykonané finančné a právne kroky medzi podpredsedom Francúzskej Polynézie a majiteľom perlových fariem Bruno Wan, ktorý využíval atol pre produkciu perál. V roku 2001 mala obec 36 obyvateľov, ktorí sa venujú zberu kopry a sú pomerne izolovaní od zvyšku sveta. Jedinou formou komunikácie je rádio.*Un atoll de la mission catholique
Administratívne začlenenie Atol patrí do komunity Tureia, do ktorej patria ešte atoly Fangataufa, Mururoa a Vanavana.
Referencie
Iné projekty
Externé odkazy Captain Bligh History Archív zoznamu atolov na OceanDots Zoznam pôvodných názvov ostrovov Puamotu Biodiverzita polynézskych atolov
Zdroj
Kategória:Atoly Tichého oceánu