Hikueru (iné názvy:Tiveru alebo Te Kārena) je malý atol v centrálnej časti súostrovia Tuamotu v rámci Francúzskej Polynézie. Najbližším susedom je atol Tekokota ( smerom na sever) a Tahiti je na západ.
Geografia atolu Jeho lagúnu spájajú vonkajším oceánom, s výnimkou jedného umelo vytvoreného prieplavu pre lode, iba plytké a nesplavné útesové prieplavy, prerušované piesočnými presypmi a malými "motu". Prstenec atolu je najmä zo severovýchodnej menej zaoblenej časti tvorený takmer súvislým pásom zeme s vegetáciou, ktorého výška nepresahuje nad hladinou oceánu.
Z geologického hľadiska je to koralový atol na vrchole podmorskej sopky, ktorá je iba tesne pod hladinou. Tá má z oceánskeho dna na výšku a jej vek sa odhaduje na 47,6 až 48,6 mil. rokov.Tekokota Seamount podľa katalógu Seamount na earthref.org
História Prvá písomná zmienka je od Louisa Antoine de Bougainville z roku 1768.Tahiti et ses archipels od Pierre-Yves Toullelan, Karthala, 1991, ISBN 2-86537-291-X, p.61. Atol pomenoval Melville Island.Names of the Paumotu Islands, with the Old Names So Far As They Are Known par J.L. Young dans The Journal of the Polynesian Society, vol. 8, No. 4, décembre 1899, pp. 264 – 8 Neskôr ho navštívil aj Domingo Boenechea, záznam je datovaný na 31. októbra 1774 a atol pomenoval San Juan. Za ním 3. marca 1826 nasledoval britský kapitán Frederick William Beechey a napokon 29. marca 1837 atol dosiahol aj britský objaviteľ Edward Belcher.Les Atolls des Tuamotu Jacques Bonvallot, Institut de recherche pour le développement, éditions de l'IRD, 1994, ISBN 9782709911757, pp. 275 – 282.
V 19. storočí sa ostrov stal francúzskym územím. Vtedy (okolo roku 1850) tu žilo cca 30 domorodých obyvateľov.Notices sur les colonies françaises, Étienne Avalle, éditions Challamel aîné, Paris, 1866, p. 638 Ouvrage k dispozícii na stránkach Google Books.
V roku 1903 sa oblasťou prehnal hurikán a celý atol spustošil. Atol zaliali 12-metrové vlny a pripravili o život 377 obyvateľov.Les îles de Polynésie française face à l’aléa cyclonique Sébastien Larrue et Thomas Chiron, Vertigo, vol.10 3. decembra 2010.
Ekonomika Vegetáciu tvoria zväčša kokosové palmy, ktoré tam boli po hurikáne v 1903 vysadené zámerne kvôli zalesneniu atolu a ťažbe kopry.
Ekonomika atolu v súčasnosti okrem produkcie kopry profituje z perlových fariem a turizmu kvôli a prirodzenému výskytu perlorodiek. Atol je známym centrom pre prístrojové potápanie.
Administratívne začlenenie Atol je centrom rovnomennej komunity, spoločne s atolmi Reitoru, Marokau, Ravahere a Tekokota.
Referencie
Pozri aj Zoznam letísk vo Francúzskej Polynézii
Iné projekty
Externé odkazy Prístrojové potápanie za perlorodkami na Hikueru, J. Domard Archív zoznamu atolov na OceanDots Biodiverzita polynézskych atolov
Zdroj
Kategória:Atoly Tichého oceánu