Marokau je atol v centrálnej časti súostrovia Tuamotu v rámci Francúzskej Polynézie. Najbližším susedom je atol Ravahere (iba smerom na juhovýchod) a Tahiti je na západ.
Geografia atolu Atol má približne tvar trojuholníka, s jeho vrcholmi vzdialenými približne 22. Jeho lagúna má rozlohu a zo západnej a východnej strany je uzatvorená ostrovným pásom. Iba južná strana "trojuholníka" je tvorená koralovým útesom tesne pod alebo nad hladinou mora, ale bez prieplavu splavného loďou. Tie sú dva pri osade Vaiori v severnej časti atolu, ale iba pre menšie a nízke člny.
Z geologického hľadiska je to koralový atol na vrchole podmorskej sopky, ktorá je iba tesne pod hladinou. Tá má z oceánskeho dna na výšku a jej vek sa odhaduje na 46,7 až 48,9 mil. rokov.Marokau Seamount podľa katalógu Seamount na earthref.org
História Prvá písomná zmienka je od Louisa Antoine de Bougainville z roku 1768.Tahiti et ses archipels od Pierre-Yves Toullelan, Karthala, 1991, ISBN 2-86537-291-X, p.61. Po ňom bol ďalším návštevníkom James Cook 6. apríla 1769, ktorý ho spolu so susedným atolom Ravahere nazval "Îles Deux Groupes". Po nich ho ešte 28. februára 1826 navštívil moreplavec Edward Belcher.
V 19. storočí sa ostrov stal francúzskym územím. Vtedy (okolo roku 1850) tu žilo cca 60 domorodých obyvateľov.Notices sur les colonies françaises, Étienne Avalle, éditions Challamel aîné, Paris, 1866, p. 638 Ouvrage k dispozícii na stránkach Google Books.
V roku 1903 sa oblasťou prehnal hurikán a celý atol, spolu s niektorými okolnými, spustošil a pripravil o život asi 95 obyvateľov.Ostrovy Francúzskej Polynézie čelili hurikánom Sébastien Larrue a Thomas Chiron, Vertigo, vol.10 No. 3, december 2010.
Vegetáciu tvoria zväčša kokosové palmy, ktoré tam boli po hurikáne v 1903 vysadené zámerne kvôli zalesneniu atolu a ťažbe kopry.
Na atole žije približne stovka obyvateľov, ktorí sa venujú najmä práci na perlových farmách, ktoré sú tu trvale až z dôb 19. storočia.Review of the protected areas system in Oceania Arthur L. Dahl, IUCN Commission on National Parks and Protected Areas, United Nations Environment Programme, éd. IUCN, 1986, ISBN 9782880325091, p.207.
Administratívne začlenenie Atol je súčasťou komunity Hikueru, spoločne s atolmi Reitoru, Ravahere a Tekokota.
Referencie
Iné projekty
Externé odkazy Fotogaléria na hoarau.org Cestopis z atolov Fr. Polynézie na leolani.net Biodiverzita polynézskych atolov
Zdroj
Kategória:Atoly Tichého oceánu