Manihi (pôvodný názov: Paeua) je veľký atol v západnej časti súostrovia Tuamotu v rámci Francúzskej Polynézie. Najbližším susedom je atol Ahe ( smerom na západ) a Tahiti je na juhozápad.
Geografia atolu Jeho lagúnu obklopuje pás nepravidelne roztrúsených väčších aj menších ostrovčekov po útesovom prstenci. Na severnej strane sa tiahne súvislý, takmer dlhý pás súše s bohatou vegetáciou. Tú tvoria väčšinou kokosové palmy a iné menšie tropické stromy alebo kry. Do lagúny vedie jediný, ale hlboký splavný vstup „Passe de Tairapa“, široký približne a označený námornými navigačnými bójami.
Z geologického hľadiska je to koralový atol na vrchole podmorskej sopky, ktorá je iba tesne pod hladinou. Tá má z oceánskeho dna na výšku a jej vek sa odhaduje na 57,7 až 60,9 mil. rokov.Manihi-Ahe Seamount podľa katalógu Seamount na earthref.org
História vľavo|náhľad|Pohľad do lagúny atolu Prvá písomná zmienka o návšteve atolu je od holandských cestovateľov Willema Schoutena a Jacoba Le Maireho 10. apríla 1616.Tahiti et ses archipels od Pierre-Yves Toullelan, Karthala, 1991, ISBN 2-86537-291-X, p.61. Atol pomenovali Waterland Island. Po nich to bol 25. mája 1722 Holanďan Jakob Roggeveen, nasledovaný 13. júna 1765 Johnom Byronom, ktorý atolu dal názov Île du Prince de Galles.
V 19. storočí sa ostrov stal francúzskym územím, pri sčítaní v roku 1850 na ňom žilo 100 obyvateľov.
Ekonomika Na atole žije takmer 700 obyvateľov a týmto sa zaraďuje k najobývanejším atolom Francúzskej Polynézie. Atol prosperuje najmä z pestovania čiernych „tahitských“ perál na miestnych perlových farmách. Menšou zložkou príjmu je turistika, potápanie a príjmy z produkcie kopry a rybolovu.
Spolu s vedľajším atolom Ahe má atol v lagúne roztrúsené množstvo väčších koralových hláv tesne pod hladinou. Na nich sú postavené trstinové domčeky chovateľov perlorodiek, čo robí scenériu veľmi fotogenickou a prispieva k zvýšenému turizmu.
Atol má vlastné letisko s dlhou pristávacou dráhou, na ktorom prevádzkuje Air Tahiti pravidelné lety na hlavný ostrov Tahiti a nepravidelné lety na atoly Fakarava, Rangiroa a Tikehau.
Demografický vývoj obývania atolu: Rok 1977 1983 1988 1996 2002 2007 2012 Počet obyvateľov 192 313 429 769 789 818 685 Zdroj ISPF,ISPF, Sčítanie obyvateľstva Sčítanie obyvateľstva
Fauna Na atole sa vyskytujú endemické druhy vtákov, vzácny spevavý vták z čeľade trsteniarikovitých (, ) a Ptilope des Tuamotu (, – atolový ovocný holub)''Review of the protected areas system in Oceania Arthur L. Dahl, IUCN Commission on National Parks and Protected Areas, United Nations Environment Programme, éd. IUCN, 1986, ISBN 9782880325091, p.202..
Administratívne začlenenie Geograficky patrí atol Manihi k subskupine ostrovov kráľa Georga (, ) spoločne s atolmi Ahe, Takapoto, Takaroa a Tikei.
Referencie
Pozri aj Zoznam letísk vo Francúzskej Polynézii
Iné projekty
Externé odkazy Archív zoznamu atolov na OceanDots Zoznam pôvodných názvov ostrovov Puamotu Biodiverzita polynézskych atolov
Zdroj
Kategória:Atoly Tichého oceánu