Porcupine Tree je anglická rocková skupina, ktorú v roku 1987 založil hudobník Steven Wilson. Keďže bol Wilson spočiatku exkluzívnym autorom celej produkcie, Porcupine Tree bol výsostne jeho sólovým projektom. Od roku 1993 sa Steven rozhodol kooperovať na úrovni bežnej kapely a začal pravidelne spolupracovať s Richardom Barbierim (klávesové nástroje), Colinom Edwinom (basová gitara a Chrisom Maitlandom (bicie nástroje). Wilson v súčasnosti spieva a hrá na gitaru a v roku 2001 na mieste hráča na bicie nástroje nahradil Maitlanda Gavin Harrison.
Vo svojich začiatkoch sa skupina Porcupine Tree prezentovala v psychedelickom hudobnom štýle, ktorý značne pripomínal ranú tvorbu kapely Pink Floyd. Koncom 90. rokov sa kapela po nadviazaní spolupráce s nahrávacou spoločnosťou Kscope stala jednou z mainstreamových formácií alternatívneho rocku. Od začiatku milénia je smerovanie ich hudobného štýlu charakterizované ako progresívny metal.
Po vydaní a podpornom koncertnom turné pre ich desiaty štúdiových projekt s názvom The Incident sa Wilson začal venovať svojej sólovej kariére. Aj keď sa kapela formálne nerozpadla jej členovia pracujú na svojich individuálnych aktivitách a Wilson má plány podnikať sólovo tiež minimálne po celý rok 2015.
História skupiny Začiatky (1987–1990) Formácia Porcupine Tree vznikla v roku 1987 ako spoločný projekt Stevena Wilsona a Malcolma Stocksa. Čiastočne sa jej zakladatelia inšpirovali psychedelicko-progresívnou hudbou skupín, ktoré účinkovali v 70. rokoch 20. storočia. Medzi ich vzormi dominovala produkcia kapely Pink Floyd. Steven a Malcolm si vtedy vymysleli svoju fiktívnu existenciu v legendárnej rockovej skupine, ktorú pomenovali „The Porcupine Tree“. Vymysleli si k nej podrobnú legendu, ktorá obsahovala informácie o neexistujúcich členoch kapely, o fiktívnych názvoch ich albumov a dokonca aj farbisté historky, ktoré popisovali rôzne akcie ako boli stretnutia na rockových festivaloch v 70. rokoch a častých výjazdoch, či návratoch do väzenia. Hneď ako sa Wilsonovi podarilo dať dokopy dostatok peňazí na nákup vlastnej štúdiovej aparatúry, pustil sa do produkcie niektorých hudobných dôkazov o reálnej existencii skupiny.
V tejto fáze bola kapela Porcupine Tree iba o niečo málo viac ako pokus o vtip, či privátnu zábavu, lebo Wilson bol viac koncentrovaný na iný projekt, ktorým bola formácia No-Man založená so spevákom a skladateľom Timom Bownessom. V roku 1989 sa Wilson rozhodol urobiť pokus s predajom nejakej hudby so značkou Porcupine Tree. Nahral pod týmto názvom 80-minútovú audio kazetu, album, ktorý nazval Tarquin's Seaweed Farm. Aby svoj pokus o vtip dotiahol k dokonalosti, pridal ku nahrávke osemstránkový leták („inlay kartu“), na ktorej popisoval vymyslenú históriu skupiny Porcupine Tree, do ktorej pridal referencie na vymyslených hudobníkov ako boli Sir Tarquin Underspoon a Timothy Tadpole-Jones.
Kópie albumu Tarquin's Seaweed Farm Wilson rozoslal viacerým ľuďom, o ktorých si myslel, že by ich nahrávky mohli zaujať. Kultový britský gitarista Nick Saloman, ktorý bol mediálne známy skôr ako The Bevis Frond mal nápad poslať jeden hudobný nosič Richardovi Allenovi, ktorý písal pre britský kultúrny magazín Encyclopaedia Psychedelica a psychedelický časopis Freakbeat. Allen prezentoval kazetu v obidvoch časopisoch. Nemal síce absolútne kladný názor na všetko, čo sa na nahrávke nachádzalo, no prezentoval ju navonok pozitívne. O niekoľko mesiacov neskôr Allen navrhol Wilsonovi aby pridal svoju skladbu na kompilačný dvojalbumu, ktorý vyšiel pod názvom A Psychedelic Psauna. Tento dvojalbum bol projekt, ktorým štartovala existencia hudobnej značky Delerium. Až do roku 2004, kedy Porcupine Tree vydali album The Sky Moves Sideways bol Allen manažérom, tlačovým agentom a promotérom skupiny. Medzitým Willson pracoval na ďalšom materiáli. V roku 1990 vo veľmi limitovanej desaťkusovej sérii vydal EP Love, Death & Mussolin. Toto EP je stále extrémne zriedkavým zberateľským kusom. Pozostávalo z deviatich nevydaných skladieb, ktoré prezentovali náhľad na budúci album. Neskôr v roku 1990 vyšla druhá úplná nahrávka na audio kazete, s názvom The Nostalgia Factory. Tento projekt podporil rozširovanie fanúšikovskej základne kapely Porcupine Tree, ktorá bola stále považovaná za undergroundovú legendu zo 70. rokov. No postupne sa z fikcie stával sólový hudobný projekt.
The Delerium years (1991–1997) On the Sunday of Life... Hudobné vydavateľstvo Delerium Records, ktoré založili redaktori magazínu Freakbeat, Richard Allen a Ivor Trueman, začalo svoju činnosť tým, že spolu s kompiláciou A Psychedelic Psauna, na ktorej sa nachádzala skladba „Linton Samuel Dawson“, ponúklo hudobnému trhu aj audio kazety Tarquin's Seaweed Farm a The Nostalgia Factory. Cez poštové objednávky z magazínu Freakbeat sa z týchto kaziet predalo dvesto kusov a projekt Porcupine Tree sa stal známy ako nový záhadný zjav vtedajšej undergroundovej psychedelickej hudobnej scény.
Krátko potom hudobný label Delerium prizval Wilsona, aby ako jeden z ich zakladajúcich umelcov podpísal s vydavateľstvom kontrakt. Prvým vydaním po tomto podpise bol v polovici roku 1992 vinylový dvojalbum a singlové CD On the Sunday of Life, na ktorom bola kompilácia najlepšieho hudobného materiálu z dvoch debutových audio kaziet. Názov albumu bol vybraný z dlhého zoznamu možných nezmyselných titulov, ktoré navrhol Richard Allen. Zvyšok nahrávok z audio kaziet vyšiel v limitovanej sérii na kompilácii Yellow Hedgerow Dreamscape.
V roku 1992 vydavateľstvo Delerium vydalo album On the Sunday of Life v edícii 1000 nosičov spolu s luxusnou obrazovou prílohou. Predával sa veľmi dobre hlavne v Taliansku a aj neskôr vychádzali jeho ďalšie edície neskôr aj na CD nosičoch. Medzi jeho skladbami sa nachádza aj koncertná klasika Porcupine Tree, kompozícia s názvom „Radioactive Toy“. Do roku 2000 sa z albumu On the Sunday of Life... predalo 20 000 kópií. Pôvodne to mal byť vinylový štvoralbum, respektíve dvojalbum v CD formáte a mal byť kompletnou kompiláciou obidvoch audiokaziet. V roku 2004 Wilson remixoval a remastroval hudobný materiál z troch kaziet a vydal hudbu v boxe na troch CD s názvom „Footprints: Cassette Music 1988-1992“. Táto edícia bola však určená iba pre dobrých známych a rodinných príslušníkov.
Up the Downstair Spolu s rastúcim úspechom projektu Porcupine Tree, mal Wilson úspechy aj s ďalšou formáciou No-Man, ktorá vďaka pozitívnej odozve britských printových médií dostala ponuku na podpis zmluvy v Spojenom kráľovstve s hudobnými vydavateľmi One Little Indian Records, Hit & Run publishing a v Spojených štátoch od Epic 440/Sony. Úspech No-Man dal Wilsonovi šancu zanechať svoje pôvodné zamestnanie a venovať svoj čas výhradne hudbe.
V máji roku 1993 vyšiel pod hlavičkou projektu Porcupine Tree druhý album Up the Downstair. Pôvodne malo ísť tiež o dvojalbum, no nakoniec sa jeho obsah zúžil na jeden hudobný nosič. Na druhý osobitný nosič sa dostala ďalšia hudobná nahrávka s názvom „Voyage 34“. Album Up the Downstair získal vysoké hodnotenie od časopisu Melody Maker, ktorý ho chválil ako „majstrovské dielo psychedélie... a jeden z albumov roka.“ Album spájal elektronickú hudbu a rock a pri jeho realizácii sa podieľali dvaja budúci členovia skupiny Porcupine Tree: bývalý člen artrockovej kapely Japan, Richard Barbieri a Colin Edwin.
V novembri roku 1993 vyšiel na dvanásťpalcovom singli remix skladby Voyage 34. Napriek tomu, že sa nevysielal v rádiách, je považovaný za undergroundovú klasiku a šesť týždňov sa umiestňoval v nezávislých hudobných rebríčkoch.
The Sky Moves Sideways Profil hudobného projektu Porcupine Tree po úspechoch postupne narastal do koncertnej formácie. Od decembra roku 1993 začala kapela vystupovať na pódiách v zostave: Steven Wilson (spev, gitara), Colin Edwin (basová gitara), Chris Maitland (bicie) a Richard Barbieri (klávesy).
Traja spoluhráči v kapele už mali počas predošlých rokov za sebou viacej spoločných akcií. Napríklad Barbieri a Maitland s Wilsonom hrávali na koncertoch formácie No-Man. Ich prvým album bola kompilácia koncertných nahrávok, ktorá vyšla pod názvom Spiral Circus. Obsahovala skladby z ich prvých troch spoločných vystúpení, vrátane prezentácie pre Marka Radcliffa v programe BBC Radio One.
Nasledujúci album kapely Porcupine Tree predchádzalo na začiatku roku 1995 EP Moonloop. V tom istom roku im vyšiel tretí projekt s názvom The Sky Moves Sideways, ktorý sa stretol s pozitívnou reakciou fanúšikov progresívneho rocku. Skupina si ním vyslúžila titul Pink Floyd 90. rokov. Wilson si na túto tému vtedy zabedákal, že „Nemôžem si s tým pomôcť. Je pravdou, že v období The Sky Moves Sideways som nebol príliš spokojný z toho, že nás fanúšikovia Pink Floyd počúvali. Floydi už v tom čase albumy nevydávali. A je mi to aj ľúto.“
Album The Sky Moves Sideways bol narastajúcou zmesou zvukov, melódii a experimentovaním s ambientnym rockom, ktorý ako keby spájal dve časti fungovania projektu Porcupine Tree a to pred ako aj po vzniku jeho formácie viacerých hudobníkov. Väčšina nahrávky je vlastne jedna 35-minútová titulná skladba, o ktorej si v jednej chvíli Steven myslel, že je dostatočná na to, aby pokryla celý album. Jej alternatívna verzia obsahujúca pôvodne vystrihnuté pasáže je na remastrovanej edícii albumu z roku 2004. Album bol aj v rebríčkoch New Musical Expressu, Melody Makeru a Music Weeku. Spolu s EP Moonloop bol album prvou nahrávkou Porcupine Tree, ktorá bola na jeseň roku 1995 publikovaná v Amerike a mala pozitívnu odozvu na oboch brehoch Atlantiku. Súčasťou tejto edície bolo viacero koncertných šnúr v Spojenom kráľovstve, Holandsku, Taliansku a Grécku.
Signify
Čiastočne nespokojný s fiktívnou existenciou skupiny, respektíve so sólovou Wilsonovou prácou v projekte Porcupine Tree pri albume The Sky Moves Sideways sa Steven chcel čo najskôr pustiť do realizácie skutočnej štúdiovej nahrávky v ktorej by spolupráca fungovala na úrovni reálnej existencie hudobnej skupiny. Wilson priznáva, že bol vždy „naklonený myšlienke existencie v rockovej skupine“, lebo „kapely majú akýsi pôvab, spätnú väzbu, a istú romantiku, aká je pri sólových projektoch nedosiahnuteľná.“ Preto počas nasledujúceho roku sa hudobný štýl skupiny rozvíjal do užšieho a ambicióznejšieho rockového zvuku.
Prvý reálny singel kapely Porcupine Tree s titulom „Waiting“ vyšiel v septembri roku 1996 a dostal sa do nezávislých britských rebríčkov, neskôr aj do oficiálnych národných rebríčkov Spojeného kráľovstva, ako aj celej Európy. Nasledoval album Signify, ktorý je zmesou inštrumentálnych nahrávok, viacerých piesňových kompozícií ovplyvnených avantgardnými štýlmi akým je krautrock.Prog's Only Stupid Dream: Porcupine Tree - "Even Less" Wilson vyjadril uspokojenie nad smerovaním albumu, tým že dodal „piesne ako „Every Home Is Wired“ a „Dark Matter“ úplne prekonali svoj žáner aj rozdiely. Nakoniec si myslím, že sa nám podarilo v štýle inšpirácií progresívnej hudby vytvoriť originálnu tvorbu hodnú 90. rokov 20. storočia.“ O autorstvo niektorých skladieb albumu sa podelilo viacero členov formácie. Zvlášť šlo o skladbu „Intermediate Jesus“, ktorá vznikla z jam session, ktoré neskôr v roku 1998 vyšli na albume Metanoia
V marci roku 1997 kapela vystupovala tri noci v Ríme pred publikom, ktoré počtom prekonalo 5 000 ľudí. Všetky tri akcie boli nahrané na koncertný album Coma Divine – Recorded Live in Rome, ktorý vyšiel v tom istom roku. Táto edícia bola rozlúčkou s hudobným vydavateľom Delerium Records, ktorý už nemal dostatočný potenciál podporovať kapelu na celosvetovej úrovni. Koncom roku 1997 vyšla aj reedícia prvých troch albumov Porcupine Tree. Aj album Signify bol vydaný u producenta Milesa Copelanda v USA pod hudobnou značkou Ark 21.
The Snapper years (1998–2001) Stupid Dream