Arutua (alebo aj Ngaru-atua) je veľký atol v západnej časti súostrovia Tuamotu v rámci Francúzskej Polynézie. Najbližším susedom je atol Apataki ( smerom na východ) a centrálny ostrov Tahiti je vzdialený približne na juhozápad.
Geografia atolu Atol má približne oválny tvar, s veľmi tenkým prstencom k pomere k celkovej rozlohe. Má približne na dĺžku a na šírku. Jeho lagúna má jediný hlbší splavný vstup na východe atolu, nazývaný „Manina“. Prstenec atolu je, podobne ako u mnohých iných atolov v oblasti (Fakarava, Kaukura, Toau, Faaite, Tahanea a i.) z južnej strany tvorený nízkym koralovým útesom, umiestneným iba tesne na úrovni hladiny oceánu. Zo severnej strany tvorí prstenec atolu rôzne dlhé pásy súše s vegetáciou a malé ostrovčeky (polyn. „motu“), prerušované plytkými prieplavmi.
Z geologického hľadiska je to koralový atol, umiestnený na vrchole podmorskej sopky, ponorenej len tesne pod hladinu mora. Sopka z oceánskeho dna na výšku meria a jej vek sa odhaduje na 60,2 až 62,1 mil. rokov.Arutua Seamount podľa katalógu Seamount na earthref.org
Dejiny Prvá písomná zmienka je od holandského moreplavca Jakoba Roggeveena z 27. mája 1722.Les Atolls des Tuamotu od Jacquesa Bonvallota, Institut de recherche pour le développement, éditions de l'IRD, 1994, ISBN 9782709911757, strany.275-282. Ďalší známy zápis do lodného denníka a máp vykonal James Cook 19. apríla 1774, nasledovaný nemeckým moreplavcom v ruských službách, Ottom von Kotzebuem 23. apríla 1816. V záznamoch návštevy atolu sú ešte mená ako Frederick Beechey (1826) alebo Charles Wilkes s dvoma návštevami, 7. septembra 1839 a 13. decembra 1840.
V 19. storočí, keď sa Arutua stala francúzskym územím, produkovala približne 8 ton kokosového oleja (1860) perleť a perly.
V súčasnosti je najobývanejšou osadou Rautini, ktorá je zároveň aj komunitným centrom a je situovaná na východnom páse súše prstenca atolu, hneď vedľa splavného vstupu do lagúny.
Ekonomika Na atole žilo v roku 2012 takmer 700 obyvateľov. Ekonomicky komunita prosperuje najmä produkciou perál z hlavnej farmy Nauta, v menšej miere z príjmov z turistiky, produkcie kopry a rybolovu.
Atol bol v roku 1983 ťažko poškodený cyklónou. Obnova zahŕňala a vybudovanie letiska, ktoré bolo uvedené do prevádzky v roku 1984.
Administratívne a geografické členenie Geograficky patrí atol Arutua k Palliserovým ostrovom. Tie tvoria ešte atoly Fakarava, Niau, Toau, Apataki, Kaukura, Mataiva, Tikehau, Rangiroa a Makatea.
Administratívne je atol centrom rovnomennej komunity, kde patria ešte atoly Apataki a Kaukura.
Referencie
Pozri aj Zoznam letísk vo Francúzskej Polynézii
Iné projekty
Externé odkazy Archív zoznamu atolov na OceanDots Zoznam pôvodných názvov ostrovov Puamotu Biodiverzita polynézskych atolov História Arutua Airport
Zdroj
Kategória:Atoly Tichého oceánu